Preskočiť na obsah
Minúta  |  

NATO: Stoltenberg vyzýva spojencov pokračovať v dodávkach zbraní Ukrajine

Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg vyzval členské krajiny Severoatlantickej aliancie, aby pokračovali v dodávkach zbraní Ukrajine. Uviedol to v rozhovore pre tlačovú agentúru DPA, informuje TASR.

"Môže to znieť paradoxne, no vojenská podpora Ukrajiny je najrýchlejšou cestou k mieru," povedal nórsky politik. Odôvodnil to tým, že ruský prezident Vladimir Putin musí byť presvedčený, že svoj cieľ ovládnuť Ukrajinu nedosiahne. Potom by bolo možné vyrokovať mierové riešenie zaručujúce prežitie Ukrajiny ako nezávislého štátu.

Stoltenberg tiež objasnil, že ukrajinské útoky na vojenské ciele v Rusku z posledných týždňov považuje za úplne legitímne. "Každá krajina má práva brániť sa. Aj Ukrajina," zdôraznil pre DPA.

Dôležité je podľa neho vnímať kontext – rozsiahle ruské útoky na civilnú infraštruktúru, ktorých zámerom je pripraviť Ukrajincov v zime o vodu, vykurovanie a elektrinu. "Prezident Putin sa pokúša urobiť zo zimy zbraň proti civilistom. Nie je to útok na vojenské ciele s civilnými obeťami. Je to mohutný útok na civilistov," povedal Stoltenberg.

Spojenci podľa neho podporujú Ukrajinu pri práve na sebaobranu, ktoré je zakotvené v Charte OSN.

"Samozrejme, vyzývam spojencov, aby urobili viac," doplnil v interview. "Bezpečnostným záujmom nás všetkých je postarať sa o to, aby Ukrajina uspela a Putin nevyhral."

(tasr)

Minúta  |  

Prieskum: Smer sa blíži k Hlasu. OĽaNO a SaS k hranici zvolitelnosti

Voľby do Národnej rady (NR) SR by v decembri vyhral Hlas-SD so ziskom 19,1 percenta hlasov. Nasledovali by Smer-SD (16,7 percenta) a Progresívne Slovensko (PS) s 14,1 percenta. Vyplýva to z volebného modelu a potenciálu strán, ktorý v decembri realizovala agentúra Median.

Štvrté v poradí by skončilo hnutie Republika so ziskom 9,6 percenta, za ním by nasledovala SaS (6,5 percenta). Do parlamentu by sa dostalo aj OĽANO (6,3 percenta), KDH (6,1 percenta) a Sme rodina (6 percent).

Pred bránami parlamentu by ostala Aliancia (2,7 percenta), Kotlebovci - Ľudová strana Naša Slovensko (2 percentá) a Za ľudí (2 percentá). Ďalšie nemenované politické strany spolu dosiahli 8,9 percenta.

Prieskum sa konal od 19. do 23. decembra na vzorke 1006 respondentov.

(tasr)

Minúta  |  

Chorvátsko vstupuje do eurosystému, kuny bude vymieňať Národná banka Slovenska

Chorvátsko sa stáva súčasťou eurosystému od 1. januára 2023. Prvé dva týždne v novom roku sa tam budú duálne používať obidve meny, teda kuna aj euro. Následne sa používanie kún definitívne ukončí a od 15. januára 2023 ho plne nahradí euro. Konverzný kurz bol stanovený na 7,5345 kún za jedno euro.

Ako niekomu aj potom ostanú zvyšné kuny, až do konca februára 2023 bude možné zamieňať kuny v Národnej banke Slovenska (NBS). A to v jej ústredí v Bratislave a tiež v expozitúre v Košiciach. Výmena bude pre občanov a firmy bez poplatkov v maximálnom dennom limite 8-tisíc kún na osobu, a to za podobných podmienok ako pri výmene eurobankoviek.

Výmena je možná len v prípade predloženia platných bankoviek, mince a vyradené bankovky Národná banka Slovenska nevymieňa. Posledným dňom na výmenu kún za eurá v NBS je 28. februára 2023. „Dĺžka a možnosť poskytovania služby výmeny kún v komerčných bankách alebo zmenárňach bude záležať od ich obchodných rozhodnutí,“ doplnila Národná banka Slovenska.

(sita)

Minúta  |  

Tridsať rokov od rozdelenia vedie Česká republika pred Slovenskom v hospodárstve aj životnej úrovni

Česká republika vytvára tridsať rokov po rozdelení Československa približne o štvrtinu vyšší hrubý domáci produkt (HDP) na osobu ako Slovensko. Pri zohľadnení parity kúpnej sily je na tom dokonca o niečo lepšie, keďže dosahuje 91 percent priemeru Európskej únie v HDP na obyvateľa, zatiaľ čo Slovensko 68 percent. Vyplýva to z analýzy spoločnosti Wonderinterest Trading Ltd.

Priemerná hrubá mzda je v Českej republike o 26 percent vyššia ako na Slovensku. V dôsledku vyššej cenovej úrovne na Slovensku si však môže obyvateľ Českej republiky kúpiť až o 41 percent viac tovarov a služieb ako obyvateľ Slovenska. Z hľadiska nezamestnanosti si Česká republika udržiava v rámci únie výnimočné postavenie. V októbri 2022 dosiahla mieru nezamestnanosti na úrovni 2,1 percenta. Slovensko dlhodobo znižuje mieru nezamestnanosti, so šiestimi percentami sa dostáva na priemer únie.

„Česká republika a Slovensko si prešli za 30 rokov prekvapivo podobným vývojom. Česká republika nad Slovenskom síce vedie v ukazovateľoch makroekonomiky a kvality života. Ak však vezmeme do úvahy východiskovú základňu, môžeme povedať, že Slovensku sa podarilo relatívne priblížiť k Českej republike v životnej úrovni," uviedla hlavná analytička Wonderinterest Trading Ltd. Olívia Lacenová.

Celkovo sa dá povedať, že majú obe krajiny za sebou úspešné obdobie. Pozitívne ich ovplyvnil pád komunistického režimu, ktorý im umožnil emancipovať sa nielen politicky, ale aj ekonomicky. Z relatívne zaostalých štátov sa tak podľa analýzy stali krajiny so štandardným trhovým hospodárstvom, ako aj ekonomickou slobodou. Životná úroveň a kvalita života sa radikálne zvýšili, čo dokazujú makroekonomické údaje aj alternatívne rebríčky, ktoré možno použiť na hodnotenie kvality života.

(tasr, red)

Minúta  |  

Ministerstvo zdravotníctva predstavilo prvú fázu nového rozdelenia nemocníc

Ministerstvo zdravotníctva (MZ) SR zverejnilo v piatok základnú kostru novej nemocničnej siete. Podľa výsledkov prvej fázy kategorizácie bude jedna nemocnica piatej, tri nemocnice štvrtej, deväť nemocníc tretej úrovne, 33 nemocníc druhej úrovne, 42 nemocníc prvej úrovne a špecializovaných nemocníc.

"V súčasnosti sú podmienene vyhodnotené len povinné medicínske programy od druhej úrovne nemocníc. V následnej fáze budú kategorizované ďalšie programy. "Inými slovami, ak konkrétne oddelenie v nemocnici nie je zaradené pod povinný medicínsky program, prvá fáza kategorizácie sa tohto oddelenia netýka," vysvetlil dočasne poverený minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský (nominant OĽANO). Podotkol, že prvá fáza sa rovnako netýka špecializovaných zariadení.

Nemocnicou piatej úrovne sa stala Univerzitná nemocnica v Bratislave (UNB) spolu s partnerskými nemocnicami. "Okrem komplexnej starostlivosti z ostatných úrovní sa zameria aj na výkony vysokošpecializovanej starostlivosti s veľmi zriedkavými výskytom. Ilustračným príkladom je transplantácia srdca," priblížil rezort.

Nemocnicami štvrtej úrovne sa stanú Fakultná nemocnica s poliklinikou F. D. Roosevelta v Banskej Bystrici a Univerzitná nemocnica L. Pasteura v Košiciach. "Zároveň, bude úlohy štvrtej úrovne plniť aj UNB," doplnil rezort. Okrem komplexnej starostlivosti nižších úrovní budú nemocnice poskytovať aj špecializovanú starostlivosť s nízkou početnosťou, napríklad vysoko komplexné výkony v neurochirurgii či kardiochirurgii.

Do tretej úrovne boli podmienene zaradené Univerzitná nemocnica Martin, Fakultné nemocnice Trnava, Nitra, Trenčín, Fakultná nemocnica s poliklinikou Žilina a Fakultná nemocnica s poliklinikou J. A. Reimana Prešov. Sieť nemocníc tretej úrovne dopĺňajú aj tri nemocnice vyšších úrovní. "Pacienti v nich nájdu komplexnú akútnu a plánovanú starostlivosť, od starostlivosti o akútne ťažké úrazy cez onkochirurgické zákroky až po intervenčnú liečbu," ozrejmilo MZ.

Nosná časť zdravotnej starostlivosti, viac ako 75 percent všetkých hospitalizácií, bude poskytovaná nemocnicami prvej a druhej úrovne, ktorých je viac ako 50. V nemocniciach druhej úrovne bude poskytovaná štandardná starostlivosť v pôrodníctve, výmeny kĺbov či základné chirurgické zákroky.

Ministerstvo zohľadňovalo pri zaraďovaní nemocníc do jednotlivých úrovní päticu podmienok, a to počet potenciálnych pacientov v rámci spádovej oblasti nemocnice, časovú dostupnosť zariadenia, plnenie minimálnych počtov úkonov, špeciálne personálne zabezpečenie a existenciu povinných programov.

Výsledky druhej fázy kategorizácie nemocníc ministerstvo zverejní v prvom štvrťroku 2023. Od roku 2024 kategorizáciu prevezme komisia pre tvorbu siete, ktorá bude zložená zo zástupcov všetkých relevantných subjektov.

Reformu nemocníc prijal parlament vlani. Prvé reálne zmeny v praxi by mali ľudia pocítiť v nemocniciach v roku 2024. Reforma má definovať nárok pacienta, zabezpečiť vyššiu a dostupnú kvalitu zdravotnú starostlivosť, stanoviť jasné čakacie lehoty a stabilizáciu siete nemocníc. Nemocniciam má priniesť finančnú stabilitu, transparentné pravidlá či jednoznačnú priorizáciu investícií.

(tasr)

Minúta  |  

Heger: V čase 30. výročia Slovenskej republiky potrebujeme ochrániť demokraciu

Práve v čase 30. výročia samostatnej Slovenskej republiky potrebujeme ochrániť demokraciu a vytvoriť prostredie pre jej rozvoj. Vyhlásil to dočasne poverený premiér Eduard Heger (OĽANO) v rozhovore pre TASR. Pripomenul kauzy predchádzajúcich vlád a upozornil na možný návrat Smeru-SD k moci. Zároveň vyzdvihol členstvo SR v Európskej únii a NATO.

"Práve v tomto čase, kedy budeme oslavovať 30 rokov samostatnosti SR, sa nachádzame v situácii, kedy potrebujeme ochrániť demokraciu a vytvoriť také prostredie, aby sa rozvíjala," podčiarkol premiér. Upozorňuje pritom na možný návrat vlád Roberta Fica (Smer-SD) a Petra Pellegriniho (Hlas-SD), prípadne aj s extrémistami. "Vieme, čo bude nasledovať, zažili sme to," povedal a pripomenul pád kabinetu Ivety Radičovej a nasledujúce roky vlád Smeru-SD.

Čo sa týka vzniku samostatnej SR a rozdelenia Česko-Slovenska, premiér hovorí o unikáte. Pokojné rozdelenie dvoch krajín podľa jeho slov oceňujú aj mnohí svetoví lídri. Skonštatoval tiež, že do vzniku samostatného štátu išlo Slovensko z ťažšej pozície. Pripomenul industrializáciu krajiny aj silné previazané väzby s Českom. "Museli sme zapracovať, aby sme to dobehli, museli sme dobudovať inštitúcie, ktoré boli centralizované v Prahe. Čakala nás tvrdá práca," poznamenal. Upozornil, že transformácia čakala aj náš priemysel. Pripomenul i "divokú privatizáciu" za vlády Vladimíra Mečiara.

Podotkol tiež, že Slovensku takmer ušiel vlak do NATO a EÚ. Spätne konštatuje, že práve vďaka EÚ sme získali množstvo zdrojov na rekonštrukciu krajiny. Tvrdí však, že predchádzajúce vlády Smeru-SD vytvorili systém, ktorým tieto zdroje čiastočne "vytunelovali". Považuje to za veľkú škodu. Napriek tomu sa však podľa neho vďaka eurofondom podarilo zvýšiť na Slovensku životnú úroveň. Vyzdvihol aj vstup do eurozóny.

Heger dodal, že po ruskej invázii na Ukrajinu sa ukázala sila členstva v NATO. Aj oblasť obrany totiž podľa neho predchádzajúce vlády zanedbali. Poukázal na stav ochrany vzdušného priestoru či na zastaranú techniku pozemného vojska. "Preto naša vláda investuje toľko do obstarania novej techniky," dodal. Vyzdvihol však, že vďaka členstvu v Severoatlantickej aliancii sme po ruskej invázii spolu s partnermi dokázali zabezpečiť ochranu Slovenska najmodernejšími systémami. Podotkol, že keby sme ich chceli obstarávať a šetriť na ne, trvalo by to roky.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.