30. decembra 2022 | 12:03

Minúta | 30. decembra 2022 | 12:03

Nemecké firmy počítajú s vysokou infláciou aj v ďalších mesiacoch

S výraznejším zmiernením inflácie v Nemecku sa v najbližšom období počítať nedá a inflačný cieľ Európskej centrálnej banky (ECB) na úrovni dvoch percent bude možné podľa všetkého dosiahnuť až v polovici tohto desaťročia. Uviedol to v piatok šéf Zväzu nemeckého priemyslu (BDI). TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters.

Ako povedal predseda BDI Siegfried Russwurm v rámci prieskumu Reuters, pod infláciu sa už nepodpisujú v najväčšej miere náklady na energie, ale viacero iných faktorov. Harmonizovaná miera inflácie sa v novembri mierne spomalila na 11,3 percenta, to je však stále druhá najvyššia úroveň v histórii meraní.

S cieľom stlačiť infláciu na prijateľnú úroveň zvýšila ECB úrokové sadzby od júla celkovo o 2,5 percentuálneho bodu. To predstavuje najrýchlejšie tempo zvyšovania sadzieb v histórii banky. Russwurm dodal, že ECB bude v sprísňovaní menovej politiky pokračovať ďalej, v dôsledku čoho očakáva výrazný pokles investičnej aktivity firiem.

Podobný názor, čo sa týka inflácie, majú aj zástupcovia Centrálneho združenia nemeckých remesiel (ZDH) a Združenie nemeckých obchodných a priemyselných komôr (DIHK). Ani tieto organizácie nepočítajú s výraznejším zmiernením inflácie v Nemecku v najbližších mesiacoch.

"Zdá sa, že s badateľným spomalením rastu spotrebiteľských cien sa do leta 2023 počítať nedá," povedal šéf ZDH Holger Schwannecke. "Aj potom však úroveň cien zostane dosť vysoká," dodal.

Podľa šéfa DIHK Petra Adriana začala ECB so zvyšovaním úrokových sadzieb príliš neskoro, čo znamená, že teraz ich musí zvyšovať omnoho rýchlejším tempom. "To zhoršuje financovanie firiem a predstavuje pre ne ďalší záťažový faktor," dodal Adrian.

(tasr, red)

30. decembra 2022 | 11:05

Minúta | 30. decembra 2022 | 11:05

Viac ako tretina ľudí na Slovensku sa pozerá na rok 2023 s nádejou, ukazuje prieskum

Viac ako tretina ľudí (34,7 percenta) na Slovensku sa pozerá na rok 2023 s nádejou. Vyplýva to z koncoročnej vlny prieskumu Ako sa máte, Slovensko? So strachom sa na budúci rok pozerá 16,3 percenta opýtaných a so stresom ďalších 11,8 percenta. Zatiaľ čo 34,8 percenta ľudí očakáva, že rok 2023 bude pre nich osobne lepší ako 2022, len 26,7 percenta respondentov si myslí, že rok 2023 bude lepší aj pre Slovensko.

V prieskume si respondenti mohli vybrať jednu zo zoznamu desiatich emócií, s akými sa pozerajú na rok 2023. Päť bolo pozitívnych (radosť, nádej, pokoj, úľava a vzrušenie) a päť negatívnych (stres, úzkosť, strach, hnev, smútok). Ľudia na Slovensku sa mierne priklonili k pozitívnym emóciám, s ktorými sa do roku 2023 pozerá 52,7 percenta respondentov. „Mladí ľudia do 29 rokov sú viac optimistickí. Pozitívne emócie v tejto skupine uviedlo 61,7 percenta respondentov, pričom mladí ľudia sa častejšie pozerajú na budúci rok s radosťou a vzrušením, a menej často so strachom," uvádza Michaela Lukovičová z agentúry Seesame.

V osobnom živote 34,8 percenta respondentov očakáva, že rok 2023 bude lepší ako končiaci sa rok, 30,2 percenta očakáva, že bude rovnaký a 35 percent ľudí si myslí, že bude horší. „Len približne štvrtina (26,7 percenta) ľudí si myslí, že rok 2023 bude pre Slovensko lepší, 22,9 percenta predpokladá, že bude rovnaký ako 2022 a až 50,4 percenta opýtaných si myslí, že rok 2023 bude pre Slovensko horší v porovnaní s rokom 2022," priblížila Lukovičová. Najpesimistickejšie sú očakávania respondentov pri otázke, aký bude rok 2023 pre Európu. Viac ako polovica respondentov (51,8 percenta) si myslí, že bude pre Európu skôr horší alebo horší ako rok 2022.

Aj keď si takmer všetci opýtaní prajú v budúcom roku zníženie cien energií, zastavenie rastu cien a skončenie vojny na Ukrajine, reálne to očakáva v prípade cien energií a rastu cien len približne polovica ľudí a v prípade vojny 63,2 percenta opýtaných. „Naopak, viac respondentov očakáva v budúcom roku predčasné parlamentné voľby (85,4 percenta ) ako si ich v skutočnosti praje (77,2 percenta)," dodáva Lukovičová. Najmenej respondentov si praje a zároveň aj očakáva prijatie zákona o zákaze/obmedzení interrupcií.

Projekt Ako sa máte, Slovensko? dlhodobo sleduje postoje obyvateľov na Slovensku od začiatku prísnych karanténnych opatrení v marci 2020. Prieskumy iniciuje prieskumná spoločnosť MNFORCE, komunikačná agentúra Seesame v spolupráci so Sociologickým ústavom Slovenskej akadémie vied (SAV) a Ústavom výskumu sociálnej komunikácie SAV. Od marca 2020 zrealizovali šestnásť rozsiahlych zisťovaní a dve špeciálne - jeden v prvých dňoch invázie vojsk Ruskej federácie na Ukrajinu a druhý pred koncom roka 2022 o očakávaniach pre rok 2023.

(sita, red)

30. decembra 2022 | 11:00

Minúta | 30. decembra 2022 | 11:00

Zelenskyj zverejnil snímky ukrajinských vojakov a záchranárov v akcii, aj odkaz

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj zverejnil v piatok na sociálnej sieti Telegram sériu fotografií ukrajinských vojakov a záchranárov v akcii. Zároveň pripojil odkaz v ukrajinčine i angličtine. Informácie priniesla webová stránka britského denníka The Guardian.

"Bojujeme za Ukrajinu, za hodnoty, ktoré spájajú Európu a demokratický svet, za spoločnú hodnotu života. Za všetko, čo sa teroristický štát pokúša zničiť," napísal v aktuálnom predkoncoročnom období Zelenskyj.

"Nie je to ľahké, je to ťažké, ale som si istý, že to prekonáme a ruská agresia zlyhá, takže všetci ostatní prípadní agresori sveta sa neodvážia zopakovať to, čo robia Rusi," dodal ukrajinský prezident.

Rusko napadlo susednú Ukrajinu 24. februára; nevyprovokovaná vojna tam trvá už desať mesiacov. Rusko na fronte nedosahuje úspechy, aké plánovalo, a v poslednom čase podniká rozsiahle útoky predovšetkým na životne dôležitú civilnú infraštruktúru. Západ Moskvu obviňuje z vojnových zločinov a zločinov proti ľudskosti.

Ukrajinské hlavné mesto Kyjev sa aj v noci na piatok stalo terčom útoku dronov. Miestni predstavitelia vydali krátko po 02.00 h na sociálnej sieti Telegram varovanie, aby sa obyvatelia mesta skryli v protileteckých krytoch. Gubernátor Kyjevskej oblasti Olexij Kuleba uviedol, že cieľom útoku bola podľa neho tamojšia energetická infraštruktúra. Útok si nevyžiadal obete na ľudských životoch.

Ukrajina hlásila už vo štvrtok ráno rozsiahly raketový útok Ruska. Na územie krajiny smerovalo vo viacerých vlnách vyše 100 striel. Ukrajinský prezident Zelenskyj následne uviedol, že v dôsledku týchto útokov zostala väčšina územia Ukrajiny bez elektriny.

(tasr)

30. decembra 2022 | 10:47

Minúta | 30. decembra 2022 | 10:47

Chorvátsko: Vo Vukovare zrušili oficiálne postavenie srbčiny i cyriliky

Mestské zastupiteľstvo v chorvátskom meste Vukovar vo štvrtok schválilo zrušenie opatrenia, ktoré tam povoľovalo oficiálne používať srbčinu i cyriliku. TASR správu prevzala z agentúry HINA.

Zastupiteľstvo zrušilo platnosť tohto zákonného opatrenia. To príslušníkom srbskej etnickej menšiny povoľovalo používať srbský jazyk a cyrilské písmo vo verejnom a spoločenskom živote a v oficiálnej komunikácii v rámci pôsobnosti miestnej samosprávy, vysvetľuje HINA.

Mestská rada podľa svojich vyjadrení brala do úvahy výsledky oficiálneho sčítania obyvateľov z roku 2021, na základe ktorého tvoria Srbi len 29,73 percenta populácie mesta. To je menej než jedna tretina obyvateľov, a preto nemajú právo používať vo Vukovare svoj jazyk a písmo.

Predseda Demokratického zväzu Srbov (DSS) a člen mestského zastupiteľstva Srdžan Milakovič toto rozhodnutie označil za "darček" vukovarským Srbom na konci roka od politického vedenia na čele s chorvátskym starostom mesta Ivanom Penavom.

Je to podľa jeho slov zavŕšenie desať rokov pretrvávajúcich prejavov násilia voči cyrilike a srbčine, počas ktorého sa rôzne štátne úrady usilovali zabrániť srbskej komunite k výkonu tohto práva.

Vukovar sa nachádza na východe Chorvátska neďaleko hraníc so Srbskom. Mesto má podľa výsledkov sčítania okolo 22-tisíc obyvateľov.

(tasr)

30. decembra 2022 | 10:29

Minúta | 30. decembra 2022 | 10:29

NATO: Stoltenberg vyzýva spojencov pokračovať v dodávkach zbraní Ukrajine

Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg vyzval členské krajiny Severoatlantickej aliancie, aby pokračovali v dodávkach zbraní Ukrajine. Uviedol to v rozhovore pre tlačovú agentúru DPA, informuje TASR.

"Môže to znieť paradoxne, no vojenská podpora Ukrajiny je najrýchlejšou cestou k mieru," povedal nórsky politik. Odôvodnil to tým, že ruský prezident Vladimir Putin musí byť presvedčený, že svoj cieľ ovládnuť Ukrajinu nedosiahne. Potom by bolo možné vyrokovať mierové riešenie zaručujúce prežitie Ukrajiny ako nezávislého štátu.

Stoltenberg tiež objasnil, že ukrajinské útoky na vojenské ciele v Rusku z posledných týždňov považuje za úplne legitímne. "Každá krajina má práva brániť sa. Aj Ukrajina," zdôraznil pre DPA.

Dôležité je podľa neho vnímať kontext – rozsiahle ruské útoky na civilnú infraštruktúru, ktorých zámerom je pripraviť Ukrajincov v zime o vodu, vykurovanie a elektrinu. "Prezident Putin sa pokúša urobiť zo zimy zbraň proti civilistom. Nie je to útok na vojenské ciele s civilnými obeťami. Je to mohutný útok na civilistov," povedal Stoltenberg.

Spojenci podľa neho podporujú Ukrajinu pri práve na sebaobranu, ktoré je zakotvené v Charte OSN.

"Samozrejme, vyzývam spojencov, aby urobili viac," doplnil v interview. "Bezpečnostným záujmom nás všetkých je postarať sa o to, aby Ukrajina uspela a Putin nevyhral."

(tasr)

30. decembra 2022 | 10:24

Minúta | 30. decembra 2022 | 10:24

Prieskum: Smer sa blíži k Hlasu. OĽaNO a SaS k hranici zvolitelnosti

Voľby do Národnej rady (NR) SR by v decembri vyhral Hlas-SD so ziskom 19,1 percenta hlasov. Nasledovali by Smer-SD (16,7 percenta) a Progresívne Slovensko (PS) s 14,1 percenta. Vyplýva to z volebného modelu a potenciálu strán, ktorý v decembri realizovala agentúra Median.

Štvrté v poradí by skončilo hnutie Republika so ziskom 9,6 percenta, za ním by nasledovala SaS (6,5 percenta). Do parlamentu by sa dostalo aj OĽANO (6,3 percenta), KDH (6,1 percenta) a Sme rodina (6 percent).

Pred bránami parlamentu by ostala Aliancia (2,7 percenta), Kotlebovci - Ľudová strana Naša Slovensko (2 percentá) a Za ľudí (2 percentá). Ďalšie nemenované politické strany spolu dosiahli 8,9 percenta.

Prieskum sa konal od 19. do 23. decembra na vzorke 1006 respondentov.

(tasr)

30. decembra 2022 | 9:49

Minúta | 30. decembra 2022 | 9:49

Chorvátsko vstupuje do eurosystému, kuny bude vymieňať Národná banka Slovenska

Chorvátsko sa stáva súčasťou eurosystému od 1. januára 2023. Prvé dva týždne v novom roku sa tam budú duálne používať obidve meny, teda kuna aj euro. Následne sa používanie kún definitívne ukončí a od 15. januára 2023 ho plne nahradí euro. Konverzný kurz bol stanovený na 7,5345 kún za jedno euro.

Ako niekomu aj potom ostanú zvyšné kuny, až do konca februára 2023 bude možné zamieňať kuny v Národnej banke Slovenska (NBS). A to v jej ústredí v Bratislave a tiež v expozitúre v Košiciach. Výmena bude pre občanov a firmy bez poplatkov v maximálnom dennom limite 8-tisíc kún na osobu, a to za podobných podmienok ako pri výmene eurobankoviek.

Výmena je možná len v prípade predloženia platných bankoviek, mince a vyradené bankovky Národná banka Slovenska nevymieňa. Posledným dňom na výmenu kún za eurá v NBS je 28. februára 2023. „Dĺžka a možnosť poskytovania služby výmeny kún v komerčných bankách alebo zmenárňach bude záležať od ich obchodných rozhodnutí,“ doplnila Národná banka Slovenska.

(sita)

30. decembra 2022 | 9:33

Minúta | 30. decembra 2022 | 9:33

Tridsať rokov od rozdelenia vedie Česká republika pred Slovenskom v hospodárstve aj životnej úrovni

Česká republika vytvára tridsať rokov po rozdelení Československa približne o štvrtinu vyšší hrubý domáci produkt (HDP) na osobu ako Slovensko. Pri zohľadnení parity kúpnej sily je na tom dokonca o niečo lepšie, keďže dosahuje 91 percent priemeru Európskej únie v HDP na obyvateľa, zatiaľ čo Slovensko 68 percent. Vyplýva to z analýzy spoločnosti Wonderinterest Trading Ltd.

Priemerná hrubá mzda je v Českej republike o 26 percent vyššia ako na Slovensku. V dôsledku vyššej cenovej úrovne na Slovensku si však môže obyvateľ Českej republiky kúpiť až o 41 percent viac tovarov a služieb ako obyvateľ Slovenska. Z hľadiska nezamestnanosti si Česká republika udržiava v rámci únie výnimočné postavenie. V októbri 2022 dosiahla mieru nezamestnanosti na úrovni 2,1 percenta. Slovensko dlhodobo znižuje mieru nezamestnanosti, so šiestimi percentami sa dostáva na priemer únie.

„Česká republika a Slovensko si prešli za 30 rokov prekvapivo podobným vývojom. Česká republika nad Slovenskom síce vedie v ukazovateľoch makroekonomiky a kvality života. Ak však vezmeme do úvahy východiskovú základňu, môžeme povedať, že Slovensku sa podarilo relatívne priblížiť k Českej republike v životnej úrovni," uviedla hlavná analytička Wonderinterest Trading Ltd. Olívia Lacenová.

Celkovo sa dá povedať, že majú obe krajiny za sebou úspešné obdobie. Pozitívne ich ovplyvnil pád komunistického režimu, ktorý im umožnil emancipovať sa nielen politicky, ale aj ekonomicky. Z relatívne zaostalých štátov sa tak podľa analýzy stali krajiny so štandardným trhovým hospodárstvom, ako aj ekonomickou slobodou. Životná úroveň a kvalita života sa radikálne zvýšili, čo dokazujú makroekonomické údaje aj alternatívne rebríčky, ktoré možno použiť na hodnotenie kvality života.

(tasr, red)