Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Španielsko žiada od prichádzajúcich z Číny negatívny test na covid a očkovanie

Španielsko bude žiadať od ľudí, ktorí pricestujú na jeho územie z Číny, negatívny test na koronavírus alebo plné zaočkovanie proti ochoreniu COVID-19. V piatok dopoludnia to oznámila španielska ministerka zdravotníctva Carolina Dariasová. TASR prevzala správu z tlačovej agentúry Reuters.

Predtým zaviedli povinné testovanie pre návštevníkov prichádzajúcich z Číny aj Taliansko, Južná Kórea, Spojené štáty či Japonsko.

"Budeme na celoštátnej úrovni robiť kontroly na letiskách, kde sa budú musieť všetci pasažieri prichádzajúci z Číny preukázať negatívnym testom na covid alebo potvrdením o absolvovaní úplného zaočkovania," uviedla ministerka Dariasová novinárom.

Toto nové nariadenie prichádza po tom, čo Európska komisia zvolala vo štvrtok zasadnutie Výboru pre zdravotnú bezpečnosť na diskusiu o spoločnej stratégii Únie, zameranej na zmiernenie šírenia koronavírusu, ktoré môže nastať s príchodom návštevníkov z Číny. Táto ázijská krajina už totiž zrušila väčšinu svojich cestovných aj iných covidových obmedzení.

(tasr)

Minúta  |  

Viac ako tretina ľudí na Slovensku sa pozerá na rok 2023 s nádejou, ukazuje prieskum

Viac ako tretina ľudí (34,7 percenta) na Slovensku sa pozerá na rok 2023 s nádejou. Vyplýva to z koncoročnej vlny prieskumu Ako sa máte, Slovensko? So strachom sa na budúci rok pozerá 16,3 percenta opýtaných a so stresom ďalších 11,8 percenta. Zatiaľ čo 34,8 percenta ľudí očakáva, že rok 2023 bude pre nich osobne lepší ako 2022, len 26,7 percenta respondentov si myslí, že rok 2023 bude lepší aj pre Slovensko.

V prieskume si respondenti mohli vybrať jednu zo zoznamu desiatich emócií, s akými sa pozerajú na rok 2023. Päť bolo pozitívnych (radosť, nádej, pokoj, úľava a vzrušenie) a päť negatívnych (stres, úzkosť, strach, hnev, smútok). Ľudia na Slovensku sa mierne priklonili k pozitívnym emóciám, s ktorými sa do roku 2023 pozerá 52,7 percenta respondentov. „Mladí ľudia do 29 rokov sú viac optimistickí. Pozitívne emócie v tejto skupine uviedlo 61,7 percenta respondentov, pričom mladí ľudia sa častejšie pozerajú na budúci rok s radosťou a vzrušením, a menej často so strachom," uvádza Michaela Lukovičová z agentúry Seesame.

V osobnom živote 34,8 percenta respondentov očakáva, že rok 2023 bude lepší ako končiaci sa rok, 30,2 percenta očakáva, že bude rovnaký a 35 percent ľudí si myslí, že bude horší. „Len približne štvrtina (26,7 percenta) ľudí si myslí, že rok 2023 bude pre Slovensko lepší, 22,9 percenta predpokladá, že bude rovnaký ako 2022 a až 50,4 percenta opýtaných si myslí, že rok 2023 bude pre Slovensko horší v porovnaní s rokom 2022," priblížila Lukovičová. Najpesimistickejšie sú očakávania respondentov pri otázke, aký bude rok 2023 pre Európu. Viac ako polovica respondentov (51,8 percenta) si myslí, že bude pre Európu skôr horší alebo horší ako rok 2022.

Aj keď si takmer všetci opýtaní prajú v budúcom roku zníženie cien energií, zastavenie rastu cien a skončenie vojny na Ukrajine, reálne to očakáva v prípade cien energií a rastu cien len približne polovica ľudí a v prípade vojny 63,2 percenta opýtaných. „Naopak, viac respondentov očakáva v budúcom roku predčasné parlamentné voľby (85,4 percenta ) ako si ich v skutočnosti praje (77,2 percenta)," dodáva Lukovičová. Najmenej respondentov si praje a zároveň aj očakáva prijatie zákona o zákaze/obmedzení interrupcií.

Projekt Ako sa máte, Slovensko? dlhodobo sleduje postoje obyvateľov na Slovensku od začiatku prísnych karanténnych opatrení v marci 2020. Prieskumy iniciuje prieskumná spoločnosť MNFORCE, komunikačná agentúra Seesame v spolupráci so Sociologickým ústavom Slovenskej akadémie vied (SAV) a Ústavom výskumu sociálnej komunikácie SAV. Od marca 2020 zrealizovali šestnásť rozsiahlych zisťovaní a dve špeciálne - jeden v prvých dňoch invázie vojsk Ruskej federácie na Ukrajinu a druhý pred koncom roka 2022 o očakávaniach pre rok 2023.

(sita, red)

Minúta  |  

Zelenskyj zverejnil snímky ukrajinských vojakov a záchranárov v akcii, aj odkaz

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj zverejnil v piatok na sociálnej sieti Telegram sériu fotografií ukrajinských vojakov a záchranárov v akcii. Zároveň pripojil odkaz v ukrajinčine i angličtine. Informácie priniesla webová stránka britského denníka The Guardian.

"Bojujeme za Ukrajinu, za hodnoty, ktoré spájajú Európu a demokratický svet, za spoločnú hodnotu života. Za všetko, čo sa teroristický štát pokúša zničiť," napísal v aktuálnom predkoncoročnom období Zelenskyj.

"Nie je to ľahké, je to ťažké, ale som si istý, že to prekonáme a ruská agresia zlyhá, takže všetci ostatní prípadní agresori sveta sa neodvážia zopakovať to, čo robia Rusi," dodal ukrajinský prezident.

Rusko napadlo susednú Ukrajinu 24. februára; nevyprovokovaná vojna tam trvá už desať mesiacov. Rusko na fronte nedosahuje úspechy, aké plánovalo, a v poslednom čase podniká rozsiahle útoky predovšetkým na životne dôležitú civilnú infraštruktúru. Západ Moskvu obviňuje z vojnových zločinov a zločinov proti ľudskosti.

Ukrajinské hlavné mesto Kyjev sa aj v noci na piatok stalo terčom útoku dronov. Miestni predstavitelia vydali krátko po 02.00 h na sociálnej sieti Telegram varovanie, aby sa obyvatelia mesta skryli v protileteckých krytoch. Gubernátor Kyjevskej oblasti Olexij Kuleba uviedol, že cieľom útoku bola podľa neho tamojšia energetická infraštruktúra. Útok si nevyžiadal obete na ľudských životoch.

Ukrajina hlásila už vo štvrtok ráno rozsiahly raketový útok Ruska. Na územie krajiny smerovalo vo viacerých vlnách vyše 100 striel. Ukrajinský prezident Zelenskyj následne uviedol, že v dôsledku týchto útokov zostala väčšina územia Ukrajiny bez elektriny.

(tasr)

Minúta  |  

Chorvátsko: Vo Vukovare zrušili oficiálne postavenie srbčiny i cyriliky

Mestské zastupiteľstvo v chorvátskom meste Vukovar vo štvrtok schválilo zrušenie opatrenia, ktoré tam povoľovalo oficiálne používať srbčinu i cyriliku. TASR správu prevzala z agentúry HINA.

Zastupiteľstvo zrušilo platnosť tohto zákonného opatrenia. To príslušníkom srbskej etnickej menšiny povoľovalo používať srbský jazyk a cyrilské písmo vo verejnom a spoločenskom živote a v oficiálnej komunikácii v rámci pôsobnosti miestnej samosprávy, vysvetľuje HINA.

Mestská rada podľa svojich vyjadrení brala do úvahy výsledky oficiálneho sčítania obyvateľov z roku 2021, na základe ktorého tvoria Srbi len 29,73 percenta populácie mesta. To je menej než jedna tretina obyvateľov, a preto nemajú právo používať vo Vukovare svoj jazyk a písmo.

Predseda Demokratického zväzu Srbov (DSS) a člen mestského zastupiteľstva Srdžan Milakovič toto rozhodnutie označil za "darček" vukovarským Srbom na konci roka od politického vedenia na čele s chorvátskym starostom mesta Ivanom Penavom.

Je to podľa jeho slov zavŕšenie desať rokov pretrvávajúcich prejavov násilia voči cyrilike a srbčine, počas ktorého sa rôzne štátne úrady usilovali zabrániť srbskej komunite k výkonu tohto práva.

Vukovar sa nachádza na východe Chorvátska neďaleko hraníc so Srbskom. Mesto má podľa výsledkov sčítania okolo 22-tisíc obyvateľov.

(tasr)

Minúta  |  

NATO: Stoltenberg vyzýva spojencov pokračovať v dodávkach zbraní Ukrajine

Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg vyzval členské krajiny Severoatlantickej aliancie, aby pokračovali v dodávkach zbraní Ukrajine. Uviedol to v rozhovore pre tlačovú agentúru DPA, informuje TASR.

"Môže to znieť paradoxne, no vojenská podpora Ukrajiny je najrýchlejšou cestou k mieru," povedal nórsky politik. Odôvodnil to tým, že ruský prezident Vladimir Putin musí byť presvedčený, že svoj cieľ ovládnuť Ukrajinu nedosiahne. Potom by bolo možné vyrokovať mierové riešenie zaručujúce prežitie Ukrajiny ako nezávislého štátu.

Stoltenberg tiež objasnil, že ukrajinské útoky na vojenské ciele v Rusku z posledných týždňov považuje za úplne legitímne. "Každá krajina má práva brániť sa. Aj Ukrajina," zdôraznil pre DPA.

Dôležité je podľa neho vnímať kontext – rozsiahle ruské útoky na civilnú infraštruktúru, ktorých zámerom je pripraviť Ukrajincov v zime o vodu, vykurovanie a elektrinu. "Prezident Putin sa pokúša urobiť zo zimy zbraň proti civilistom. Nie je to útok na vojenské ciele s civilnými obeťami. Je to mohutný útok na civilistov," povedal Stoltenberg.

Spojenci podľa neho podporujú Ukrajinu pri práve na sebaobranu, ktoré je zakotvené v Charte OSN.

"Samozrejme, vyzývam spojencov, aby urobili viac," doplnil v interview. "Bezpečnostným záujmom nás všetkých je postarať sa o to, aby Ukrajina uspela a Putin nevyhral."

(tasr)

Minúta  |  

Prieskum: Smer sa blíži k Hlasu. OĽaNO a SaS k hranici zvolitelnosti

Voľby do Národnej rady (NR) SR by v decembri vyhral Hlas-SD so ziskom 19,1 percenta hlasov. Nasledovali by Smer-SD (16,7 percenta) a Progresívne Slovensko (PS) s 14,1 percenta. Vyplýva to z volebného modelu a potenciálu strán, ktorý v decembri realizovala agentúra Median.

Štvrté v poradí by skončilo hnutie Republika so ziskom 9,6 percenta, za ním by nasledovala SaS (6,5 percenta). Do parlamentu by sa dostalo aj OĽANO (6,3 percenta), KDH (6,1 percenta) a Sme rodina (6 percent).

Pred bránami parlamentu by ostala Aliancia (2,7 percenta), Kotlebovci - Ľudová strana Naša Slovensko (2 percentá) a Za ľudí (2 percentá). Ďalšie nemenované politické strany spolu dosiahli 8,9 percenta.

Prieskum sa konal od 19. do 23. decembra na vzorke 1006 respondentov.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.