Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Nemecké firmy počítajú s vysokou infláciou aj v ďalších mesiacoch

S výraznejším zmiernením inflácie v Nemecku sa v najbližšom období počítať nedá a inflačný cieľ Európskej centrálnej banky (ECB) na úrovni dvoch percent bude možné podľa všetkého dosiahnuť až v polovici tohto desaťročia. Uviedol to v piatok šéf Zväzu nemeckého priemyslu (BDI). TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters.

Ako povedal predseda BDI Siegfried Russwurm v rámci prieskumu Reuters, pod infláciu sa už nepodpisujú v najväčšej miere náklady na energie, ale viacero iných faktorov. Harmonizovaná miera inflácie sa v novembri mierne spomalila na 11,3 percenta, to je však stále druhá najvyššia úroveň v histórii meraní.

S cieľom stlačiť infláciu na prijateľnú úroveň zvýšila ECB úrokové sadzby od júla celkovo o 2,5 percentuálneho bodu. To predstavuje najrýchlejšie tempo zvyšovania sadzieb v histórii banky. Russwurm dodal, že ECB bude v sprísňovaní menovej politiky pokračovať ďalej, v dôsledku čoho očakáva výrazný pokles investičnej aktivity firiem.

Podobný názor, čo sa týka inflácie, majú aj zástupcovia Centrálneho združenia nemeckých remesiel (ZDH) a Združenie nemeckých obchodných a priemyselných komôr (DIHK). Ani tieto organizácie nepočítajú s výraznejším zmiernením inflácie v Nemecku v najbližších mesiacoch.

"Zdá sa, že s badateľným spomalením rastu spotrebiteľských cien sa do leta 2023 počítať nedá," povedal šéf ZDH Holger Schwannecke. "Aj potom však úroveň cien zostane dosť vysoká," dodal.

Podľa šéfa DIHK Petra Adriana začala ECB so zvyšovaním úrokových sadzieb príliš neskoro, čo znamená, že teraz ich musí zvyšovať omnoho rýchlejším tempom. "To zhoršuje financovanie firiem a predstavuje pre ne ďalší záťažový faktor," dodal Adrian.

(tasr, red)

Minúta  |  

Rusko chce podľa Putina posilniť vojenskú spoluprácu s Čínou

Ruský prezident Vladimir Putin povedal v piatok čínskemu prezidentovi Si Ťin-pchingovi, že má záujem posilňovať vojenskú spoluprácu s Čínou. Ocenil aj úsilie oboch krajín odolávať vplyvu Západu. TASR správu prevzala z agentúr AFP a Reuters.

"Usilujeme sa posilniť spoluprácu medzi ozbrojenými silami Ruska a Číny," povedal Putin počas videorozhovoru s najvyšším čínskym predstaviteľom. Takisto ocenil úsilie Moskvy a Pekingu brániť sa "neslýchanému tlaku a provokáciám" zo strany Západu.

Ruský prezident tiež povedal, že na jar 2023 očakáva návštevu Si Ťin-pchinga v Rusku, približuje Reuters. Táto návšteva bude podľa jeho slov verejným prejavom solidarity Pekingu v období, keď Rusko podniká vojenskú operáciu na Ukrajine.

Si Ťin-pching povedal, že Čína je objem strategickej spolupráce s Ruskom pripravená zvýšiť v dôsledku "náročnej" situácie vo svete.

Význam vzťahov medzi Ruskom a Čínou sa zvýšil po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu 24. februára. Západné krajiny voči Rusku zaviedli sankcie; Čína sa však vyhýba odsúdeniu vojenského ťaženia Moskvy a namiesto toho zdôrazňuje potrebu mieru.

(tasr)

Minúta  |  

Prieskum: Predčasné voľby chce 65 percent obyvateľov SR

Šesťdesiatpäť obyvateľov SR si myslí, že súčasná situácia by sa mala vyriešiť predčasnými voľbami. Ďalších 22 percent si myslí, že vláda v demisii by mala dovládnuť do riadneho termínu volieb. Osem percent volá po menovaní úradníckej vlády. Vyplýva to z volebného modelu a potenciálu strán, ktorý v decembri realizovala agentúra Median.

"Po predčasných voľbách volajú častejšie ľudia vo veku 30 až 59 rokov, ľudia so stredoškolským vzdelaním alebo obyvatelia Banskobystrického a Nitrianskeho kraja," ozrejmila agentúra.

Päťdesiatšesť percent respondentov, ktorí volajú po predčasných voľbách, v prieskume deklarovalo, že by sa mali konať už v prvom kvartáli roka 2023. "Ďalších 36 percent volá po termíne v druhom kvartáli roka 2023. Len šesť percent je za letný termín a len jedno percento za neskorší termín," doplnila agentúra.

Vyše 70 percent respondentov považuje podľa prieskumu za správne pre ďalšie fungovanie našej krajiny vyslovenie nedôvery vláde Národnou radou SR. Opačný názor má 22 percent opýtaných.

Prieskum sa konal od 19. do 23. decembra na vzorke 1006 respondentov.

(tasr)

Minúta  |  

Španielsko žiada od prichádzajúcich z Číny negatívny test na covid a očkovanie

Španielsko bude žiadať od ľudí, ktorí pricestujú na jeho územie z Číny, negatívny test na koronavírus alebo plné zaočkovanie proti ochoreniu COVID-19. V piatok dopoludnia to oznámila španielska ministerka zdravotníctva Carolina Dariasová. TASR prevzala správu z tlačovej agentúry Reuters.

Predtým zaviedli povinné testovanie pre návštevníkov prichádzajúcich z Číny aj Taliansko, Južná Kórea, Spojené štáty či Japonsko.

"Budeme na celoštátnej úrovni robiť kontroly na letiskách, kde sa budú musieť všetci pasažieri prichádzajúci z Číny preukázať negatívnym testom na covid alebo potvrdením o absolvovaní úplného zaočkovania," uviedla ministerka Dariasová novinárom.

Toto nové nariadenie prichádza po tom, čo Európska komisia zvolala vo štvrtok zasadnutie Výboru pre zdravotnú bezpečnosť na diskusiu o spoločnej stratégii Únie, zameranej na zmiernenie šírenia koronavírusu, ktoré môže nastať s príchodom návštevníkov z Číny. Táto ázijská krajina už totiž zrušila väčšinu svojich cestovných aj iných covidových obmedzení.

(tasr)

Minúta  |  

Viac ako tretina ľudí na Slovensku sa pozerá na rok 2023 s nádejou, ukazuje prieskum

Viac ako tretina ľudí (34,7 percenta) na Slovensku sa pozerá na rok 2023 s nádejou. Vyplýva to z koncoročnej vlny prieskumu Ako sa máte, Slovensko? So strachom sa na budúci rok pozerá 16,3 percenta opýtaných a so stresom ďalších 11,8 percenta. Zatiaľ čo 34,8 percenta ľudí očakáva, že rok 2023 bude pre nich osobne lepší ako 2022, len 26,7 percenta respondentov si myslí, že rok 2023 bude lepší aj pre Slovensko.

V prieskume si respondenti mohli vybrať jednu zo zoznamu desiatich emócií, s akými sa pozerajú na rok 2023. Päť bolo pozitívnych (radosť, nádej, pokoj, úľava a vzrušenie) a päť negatívnych (stres, úzkosť, strach, hnev, smútok). Ľudia na Slovensku sa mierne priklonili k pozitívnym emóciám, s ktorými sa do roku 2023 pozerá 52,7 percenta respondentov. „Mladí ľudia do 29 rokov sú viac optimistickí. Pozitívne emócie v tejto skupine uviedlo 61,7 percenta respondentov, pričom mladí ľudia sa častejšie pozerajú na budúci rok s radosťou a vzrušením, a menej často so strachom," uvádza Michaela Lukovičová z agentúry Seesame.

V osobnom živote 34,8 percenta respondentov očakáva, že rok 2023 bude lepší ako končiaci sa rok, 30,2 percenta očakáva, že bude rovnaký a 35 percent ľudí si myslí, že bude horší. „Len približne štvrtina (26,7 percenta) ľudí si myslí, že rok 2023 bude pre Slovensko lepší, 22,9 percenta predpokladá, že bude rovnaký ako 2022 a až 50,4 percenta opýtaných si myslí, že rok 2023 bude pre Slovensko horší v porovnaní s rokom 2022," priblížila Lukovičová. Najpesimistickejšie sú očakávania respondentov pri otázke, aký bude rok 2023 pre Európu. Viac ako polovica respondentov (51,8 percenta) si myslí, že bude pre Európu skôr horší alebo horší ako rok 2022.

Aj keď si takmer všetci opýtaní prajú v budúcom roku zníženie cien energií, zastavenie rastu cien a skončenie vojny na Ukrajine, reálne to očakáva v prípade cien energií a rastu cien len približne polovica ľudí a v prípade vojny 63,2 percenta opýtaných. „Naopak, viac respondentov očakáva v budúcom roku predčasné parlamentné voľby (85,4 percenta ) ako si ich v skutočnosti praje (77,2 percenta)," dodáva Lukovičová. Najmenej respondentov si praje a zároveň aj očakáva prijatie zákona o zákaze/obmedzení interrupcií.

Projekt Ako sa máte, Slovensko? dlhodobo sleduje postoje obyvateľov na Slovensku od začiatku prísnych karanténnych opatrení v marci 2020. Prieskumy iniciuje prieskumná spoločnosť MNFORCE, komunikačná agentúra Seesame v spolupráci so Sociologickým ústavom Slovenskej akadémie vied (SAV) a Ústavom výskumu sociálnej komunikácie SAV. Od marca 2020 zrealizovali šestnásť rozsiahlych zisťovaní a dve špeciálne - jeden v prvých dňoch invázie vojsk Ruskej federácie na Ukrajinu a druhý pred koncom roka 2022 o očakávaniach pre rok 2023.

(sita, red)

Minúta  |  

Zelenskyj zverejnil snímky ukrajinských vojakov a záchranárov v akcii, aj odkaz

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj zverejnil v piatok na sociálnej sieti Telegram sériu fotografií ukrajinských vojakov a záchranárov v akcii. Zároveň pripojil odkaz v ukrajinčine i angličtine. Informácie priniesla webová stránka britského denníka The Guardian.

"Bojujeme za Ukrajinu, za hodnoty, ktoré spájajú Európu a demokratický svet, za spoločnú hodnotu života. Za všetko, čo sa teroristický štát pokúša zničiť," napísal v aktuálnom predkoncoročnom období Zelenskyj.

"Nie je to ľahké, je to ťažké, ale som si istý, že to prekonáme a ruská agresia zlyhá, takže všetci ostatní prípadní agresori sveta sa neodvážia zopakovať to, čo robia Rusi," dodal ukrajinský prezident.

Rusko napadlo susednú Ukrajinu 24. februára; nevyprovokovaná vojna tam trvá už desať mesiacov. Rusko na fronte nedosahuje úspechy, aké plánovalo, a v poslednom čase podniká rozsiahle útoky predovšetkým na životne dôležitú civilnú infraštruktúru. Západ Moskvu obviňuje z vojnových zločinov a zločinov proti ľudskosti.

Ukrajinské hlavné mesto Kyjev sa aj v noci na piatok stalo terčom útoku dronov. Miestni predstavitelia vydali krátko po 02.00 h na sociálnej sieti Telegram varovanie, aby sa obyvatelia mesta skryli v protileteckých krytoch. Gubernátor Kyjevskej oblasti Olexij Kuleba uviedol, že cieľom útoku bola podľa neho tamojšia energetická infraštruktúra. Útok si nevyžiadal obete na ľudských životoch.

Ukrajina hlásila už vo štvrtok ráno rozsiahly raketový útok Ruska. Na územie krajiny smerovalo vo viacerých vlnách vyše 100 striel. Ukrajinský prezident Zelenskyj následne uviedol, že v dôsledku týchto útokov zostala väčšina územia Ukrajiny bez elektriny.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.