Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Pri Vrábľoch našli archeológovia 40 kostier bez hlavy, staré sú okolo 7-tisíc rokov

Takmer štyridsať kostier bez hlavy našiel slovensko-nemecký tím archeológov pri výskume náleziska z mladšej doby kamennej pri Vrábľoch v okrese Nitra. Skelety boli nahádzané v rôznych polohách, napríklad na bruchu, na chrbte, alebo v žabej polohe. „Až na jednu detskú kostru všetkým chýbali hlavy,“ povedal v rozhovore pre agentúru SITA riaditeľ Archeologického ústavu Slovenskej akadémie vied v Nitre Matej Ruttkay. Lebky sa nenašli.

Túto kumuláciu kostier z doby približne 5-tisíc rokov pred Kristom zatiaľ vedci nevedia presne interpretovať a čakajú na výsledky antropologických, genetických a ďalších analýz. Tie môžu pomôcť nájsť odpoveď na otázku, či boli hlavy od tela oddelené násilným spôsobom, teda odseknuté, alebo boli nebožtíkom odobraté až s odstupom času. Rovnako zodpovedia aj to, či boli zabití, zomreli na nejakú chorobu, stali sa obeťou nejakého rituálu alebo čo bolo príčinou ich smrti. Lebky boli v tej dobe veľmi dôležitým symbolom v kultových predstavách vtedajších obyvateľov. „Mohli byť použité ako symbol sily a moci, alebo spomienok na predkov. Dozaista sa používali pri rôznych rituáloch,“ doplnil Ruttkay.

Lokalitu južne od Vrábeľ skúmajú slovenskí vedci z Archeologického ústavu SAV v spolupráci s odborníkmi z Christian-Albrechts-Universität v nemeckom Kieli už sedem sezón. „Tento výskum patrí k tým, ktoré majú najväčšiu odozvu vo významných vedeckých časopisoch po celom svete a teraz sa tá odozva ešte zvýši. Je to európsky významný výskum, ktorý prináša dôležité poznatky o spôsobe života a sociálnej štruktúre najstarších poľnohospodárskych komunít v strednej Európe,“ vyzdvihol Ruttkay.

Archeológovia tu objavili tri neolitické osady s vyše troma stovkami tzv. dlhých domov. Jedna z osád je obohnaná priekopou, čo je veľmi výnimočné v tomto období. Skelety sa našli práve v tejto priekope. „V celej Európe je len veľmi málo takýchto veľkých aglomerácií, ktoré majú vyše 50 hektárov a pritom aj opevnenie. Napriek tomu sú si veľmi podobné a nachádza sa tam relatívne veľké množstvo jedincov, ktorí neboli pochovaní štandardným spôsobom,“ poukázal Ruttkay. Vzťah k nebožtíkom nebol na prelome 6. a 5. tisícročia pred Kristom ešte jasne vyhranený a z tejto doby sa v celej Európe našlo iba veľmi málo pohrebísk. Práve v neďalekej Nitre sa našli vôbec prvé neolitické pohrebiská v strednej Európe, a to v mestských častiach Mlynárce a v Krškany.

(sita)

Minúta  |  

Nemecké firmy počítajú s vysokou infláciou aj v ďalších mesiacoch

S výraznejším zmiernením inflácie v Nemecku sa v najbližšom období počítať nedá a inflačný cieľ Európskej centrálnej banky (ECB) na úrovni dvoch percent bude možné podľa všetkého dosiahnuť až v polovici tohto desaťročia. Uviedol to v piatok šéf Zväzu nemeckého priemyslu (BDI). TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters.

Ako povedal predseda BDI Siegfried Russwurm v rámci prieskumu Reuters, pod infláciu sa už nepodpisujú v najväčšej miere náklady na energie, ale viacero iných faktorov. Harmonizovaná miera inflácie sa v novembri mierne spomalila na 11,3 percenta, to je však stále druhá najvyššia úroveň v histórii meraní.

S cieľom stlačiť infláciu na prijateľnú úroveň zvýšila ECB úrokové sadzby od júla celkovo o 2,5 percentuálneho bodu. To predstavuje najrýchlejšie tempo zvyšovania sadzieb v histórii banky. Russwurm dodal, že ECB bude v sprísňovaní menovej politiky pokračovať ďalej, v dôsledku čoho očakáva výrazný pokles investičnej aktivity firiem.

Podobný názor, čo sa týka inflácie, majú aj zástupcovia Centrálneho združenia nemeckých remesiel (ZDH) a Združenie nemeckých obchodných a priemyselných komôr (DIHK). Ani tieto organizácie nepočítajú s výraznejším zmiernením inflácie v Nemecku v najbližších mesiacoch.

"Zdá sa, že s badateľným spomalením rastu spotrebiteľských cien sa do leta 2023 počítať nedá," povedal šéf ZDH Holger Schwannecke. "Aj potom však úroveň cien zostane dosť vysoká," dodal.

Podľa šéfa DIHK Petra Adriana začala ECB so zvyšovaním úrokových sadzieb príliš neskoro, čo znamená, že teraz ich musí zvyšovať omnoho rýchlejším tempom. "To zhoršuje financovanie firiem a predstavuje pre ne ďalší záťažový faktor," dodal Adrian.

(tasr, red)

Minúta  |  

Rusko chce podľa Putina posilniť vojenskú spoluprácu s Čínou

Ruský prezident Vladimir Putin povedal v piatok čínskemu prezidentovi Si Ťin-pchingovi, že má záujem posilňovať vojenskú spoluprácu s Čínou. Ocenil aj úsilie oboch krajín odolávať vplyvu Západu. TASR správu prevzala z agentúr AFP a Reuters.

"Usilujeme sa posilniť spoluprácu medzi ozbrojenými silami Ruska a Číny," povedal Putin počas videorozhovoru s najvyšším čínskym predstaviteľom. Takisto ocenil úsilie Moskvy a Pekingu brániť sa "neslýchanému tlaku a provokáciám" zo strany Západu.

Ruský prezident tiež povedal, že na jar 2023 očakáva návštevu Si Ťin-pchinga v Rusku, približuje Reuters. Táto návšteva bude podľa jeho slov verejným prejavom solidarity Pekingu v období, keď Rusko podniká vojenskú operáciu na Ukrajine.

Si Ťin-pching povedal, že Čína je objem strategickej spolupráce s Ruskom pripravená zvýšiť v dôsledku "náročnej" situácie vo svete.

Význam vzťahov medzi Ruskom a Čínou sa zvýšil po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu 24. februára. Západné krajiny voči Rusku zaviedli sankcie; Čína sa však vyhýba odsúdeniu vojenského ťaženia Moskvy a namiesto toho zdôrazňuje potrebu mieru.

(tasr)

Minúta  |  

Prieskum: Predčasné voľby chce 65 percent obyvateľov SR

Šesťdesiatpäť obyvateľov SR si myslí, že súčasná situácia by sa mala vyriešiť predčasnými voľbami. Ďalších 22 percent si myslí, že vláda v demisii by mala dovládnuť do riadneho termínu volieb. Osem percent volá po menovaní úradníckej vlády. Vyplýva to z volebného modelu a potenciálu strán, ktorý v decembri realizovala agentúra Median.

"Po predčasných voľbách volajú častejšie ľudia vo veku 30 až 59 rokov, ľudia so stredoškolským vzdelaním alebo obyvatelia Banskobystrického a Nitrianskeho kraja," ozrejmila agentúra.

Päťdesiatšesť percent respondentov, ktorí volajú po predčasných voľbách, v prieskume deklarovalo, že by sa mali konať už v prvom kvartáli roka 2023. "Ďalších 36 percent volá po termíne v druhom kvartáli roka 2023. Len šesť percent je za letný termín a len jedno percento za neskorší termín," doplnila agentúra.

Vyše 70 percent respondentov považuje podľa prieskumu za správne pre ďalšie fungovanie našej krajiny vyslovenie nedôvery vláde Národnou radou SR. Opačný názor má 22 percent opýtaných.

Prieskum sa konal od 19. do 23. decembra na vzorke 1006 respondentov.

(tasr)

Minúta  |  

Španielsko žiada od prichádzajúcich z Číny negatívny test na covid a očkovanie

Španielsko bude žiadať od ľudí, ktorí pricestujú na jeho územie z Číny, negatívny test na koronavírus alebo plné zaočkovanie proti ochoreniu COVID-19. V piatok dopoludnia to oznámila španielska ministerka zdravotníctva Carolina Dariasová. TASR prevzala správu z tlačovej agentúry Reuters.

Predtým zaviedli povinné testovanie pre návštevníkov prichádzajúcich z Číny aj Taliansko, Južná Kórea, Spojené štáty či Japonsko.

"Budeme na celoštátnej úrovni robiť kontroly na letiskách, kde sa budú musieť všetci pasažieri prichádzajúci z Číny preukázať negatívnym testom na covid alebo potvrdením o absolvovaní úplného zaočkovania," uviedla ministerka Dariasová novinárom.

Toto nové nariadenie prichádza po tom, čo Európska komisia zvolala vo štvrtok zasadnutie Výboru pre zdravotnú bezpečnosť na diskusiu o spoločnej stratégii Únie, zameranej na zmiernenie šírenia koronavírusu, ktoré môže nastať s príchodom návštevníkov z Číny. Táto ázijská krajina už totiž zrušila väčšinu svojich cestovných aj iných covidových obmedzení.

(tasr)

Minúta  |  

Viac ako tretina ľudí na Slovensku sa pozerá na rok 2023 s nádejou, ukazuje prieskum

Viac ako tretina ľudí (34,7 percenta) na Slovensku sa pozerá na rok 2023 s nádejou. Vyplýva to z koncoročnej vlny prieskumu Ako sa máte, Slovensko? So strachom sa na budúci rok pozerá 16,3 percenta opýtaných a so stresom ďalších 11,8 percenta. Zatiaľ čo 34,8 percenta ľudí očakáva, že rok 2023 bude pre nich osobne lepší ako 2022, len 26,7 percenta respondentov si myslí, že rok 2023 bude lepší aj pre Slovensko.

V prieskume si respondenti mohli vybrať jednu zo zoznamu desiatich emócií, s akými sa pozerajú na rok 2023. Päť bolo pozitívnych (radosť, nádej, pokoj, úľava a vzrušenie) a päť negatívnych (stres, úzkosť, strach, hnev, smútok). Ľudia na Slovensku sa mierne priklonili k pozitívnym emóciám, s ktorými sa do roku 2023 pozerá 52,7 percenta respondentov. „Mladí ľudia do 29 rokov sú viac optimistickí. Pozitívne emócie v tejto skupine uviedlo 61,7 percenta respondentov, pričom mladí ľudia sa častejšie pozerajú na budúci rok s radosťou a vzrušením, a menej často so strachom," uvádza Michaela Lukovičová z agentúry Seesame.

V osobnom živote 34,8 percenta respondentov očakáva, že rok 2023 bude lepší ako končiaci sa rok, 30,2 percenta očakáva, že bude rovnaký a 35 percent ľudí si myslí, že bude horší. „Len približne štvrtina (26,7 percenta) ľudí si myslí, že rok 2023 bude pre Slovensko lepší, 22,9 percenta predpokladá, že bude rovnaký ako 2022 a až 50,4 percenta opýtaných si myslí, že rok 2023 bude pre Slovensko horší v porovnaní s rokom 2022," priblížila Lukovičová. Najpesimistickejšie sú očakávania respondentov pri otázke, aký bude rok 2023 pre Európu. Viac ako polovica respondentov (51,8 percenta) si myslí, že bude pre Európu skôr horší alebo horší ako rok 2022.

Aj keď si takmer všetci opýtaní prajú v budúcom roku zníženie cien energií, zastavenie rastu cien a skončenie vojny na Ukrajine, reálne to očakáva v prípade cien energií a rastu cien len približne polovica ľudí a v prípade vojny 63,2 percenta opýtaných. „Naopak, viac respondentov očakáva v budúcom roku predčasné parlamentné voľby (85,4 percenta ) ako si ich v skutočnosti praje (77,2 percenta)," dodáva Lukovičová. Najmenej respondentov si praje a zároveň aj očakáva prijatie zákona o zákaze/obmedzení interrupcií.

Projekt Ako sa máte, Slovensko? dlhodobo sleduje postoje obyvateľov na Slovensku od začiatku prísnych karanténnych opatrení v marci 2020. Prieskumy iniciuje prieskumná spoločnosť MNFORCE, komunikačná agentúra Seesame v spolupráci so Sociologickým ústavom Slovenskej akadémie vied (SAV) a Ústavom výskumu sociálnej komunikácie SAV. Od marca 2020 zrealizovali šestnásť rozsiahlych zisťovaní a dve špeciálne - jeden v prvých dňoch invázie vojsk Ruskej federácie na Ukrajinu a druhý pred koncom roka 2022 o očakávaniach pre rok 2023.

(sita, red)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.