Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Američania zvažujú poslať Ukrajine bojové vozidlá Bradley, vraj na urýchlenie konca vojny

Americká vláda uvažuje o tom, že pošle Ukrajine bojové vozidlá Bradley ako súčasť ďalšieho balíka vojenskej pomoci proti ruskej invázii, informovala agentúra Bloomberg s odvolaním sa na ľudí oboznámených so záležitosťou.

Konečné rozhodnutie však ešte nepadlo. Nie je jasné ani to, kedy budú vozidlá k dispozícii. Predstaviteľ Bieleho domu, ktorý hovoril pod podmienkou anonymity, uviedol, že medzi USA a Ukrajinou prebieha neustála komunikácia ohľadom potrieb na obranu, ale momentálne nemajú žiadne nové informácie, ktoré by mohli byť verejne oznámené.

Bloomberg pripomína, že niektorí ukrajinskí spojenci sa zdráhajú poslať Kyjevu všetky vyspelejšie zbrane z obáv, že by to mohlo podnietiť Moskvu na ďalšiu eskaláciu alebo potenciálne vtiahnuť ďalšie krajiny do konfliktu. Kyjev však neustále žiada amerických spojencov o tanky, rakety dlhšieho doletu, pancierovanie a systémy protivzdušnej obrany.

Podľa Marka Canciana, bývalého analytika obranného rozpočtu Pentagónu, ktorý teraz pracuje v Centre pre strategické a medzinárodné štúdiá, môžu vozidlá Bradley poskytnúť významné zvýšenie schopnosti boja na zemi, pretože ide v podstate o „ľahký tank“.

„Na rozdiel od predtým dodávaných M113 je Bradley ťažko vyzbrojený silnými 25-milimetrovými kanónmi a protitankovými strelami TOW. Spojené štáty majú veľa týchto bojových vozidiel, aj keď niektoré sú staršie a potrebujú vylepšenia, takže so zásobami nie je problém.“

Podľa Canciana potrvá celé mesiace, kým Ukrajina bude môcť vozidlá vyslať do terénu, pretože posádky a údržbárov budú musieť najprv vyškoliť.

„Bradley by oproti súčasným ukrajinským bojovým vozidlám znamenal výrazné zlepšenie,“ tvrdí David Perkins, generál vo výslužbe, ktorý ako veliteľ brigády posielal tanky do centra Bagdadu počas americkej invázie do Iraku a neskôr viedol armádne veliteľstvo výcviku a doktríny.

Michael Allen, ktorý zastával funkcie v oblasti národnej bezpečnostnej politiky počas prezidentského pôsobenia Georgea W. Busha, povedal, že poskytnutie bojových vozidiel Ukrajine by bolo „významné, pretože väčšina expertov predpovedá, že vojna sa bude viac podobať Chersonu ako Charkovu.

„Bradley je rýchly a ovládateľný. Vyhovuje našim politickým cieľom poskytnúť Ukrajincom zbrane na urýchlenie konca vojny,“ zdôraznil Allen.

(dod)

Minúta  |  

Zomrel politik a signatár Charty ´77 Miklós Duray

Vo veku 77 rokov zomrel v piatok politik Miklós Duray. Pre TASR to potvrdila hovorkyňa mimoparlamentnej strany Aliancia Klára Magdeme. Duray bol dlhoročný politik a signatár Charty ´77. V minulosti pôsobil aj ako poslanec Národnej rady (NR) SR, do ktorej bol zvolený za SMK.  TASR v tejto súvislosti prináša profil tohto politika.

Narodil sa 18. júla 1945 v Lučenci. Strednú školu absolvoval vo Fiľakove. Následne študoval geológiu (odbor mineralógia a petrológia) na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, kde bol promovaný v roku 1971 a v roku 1977 získal titul RNDr.

V rokoch 1965 až 1968 bol predsedom Klubu maďarských vysokých škôl a študentov v Bratislave. V tom istom roku založil a viedol Československé združenie mládeže Maďarska (MISZ), ktoré vtedajšie ministerstvo vnútra zakázalo v novembri nasledujúceho roka.

V politike pôsobil od roku 1965. Vstúpil do nej ako člen Csehszlovákiai Magyar Dolgozók Kultúregyesülete, Kultúrneho spolku maďarských pracujúcich v Československu, v súčasnosti je to Maďarský spoločenský a kultúrny zväz na Slovensku (Csemadok), kde sa stal členom ústredného výboru a členom predstavenstva na jeden rok v roku 1968. Koncom roka 1969 Duray rezignoval na svoje funkcie v Csemadoku.

Od roku 1973 do 1977 bol členom Geologického ústavu Slovenskej akadémie vied. Ďalších 12 rokov pôsobil ako geológ v Doprastave. V roku 1978 založil spolu s Lászlóom Nagyom a Petrom Püspökym Výbor na ochranu práv Maďarov v Československu. Duray bol v rokoch 1983 a 1985 dvakrát vo väzení, kde podpísal Chartu ´77.

Bol organizátorom prvej porevolučnej politickej strany Maďarskej nezávislej iniciatívy, ktorá vznikla 18. novembra 1989 v Šali. Za poslanca Federálneho zhromaždenia (FZ) bol kooptovaný 31. januára 1990. Bol zároveň predsedom hnutia Spolužitie. Poslancom FZ zostal aj po slobodných voľbách v roku 1990.

Vo voľbách do NR SR v rokoch 1994, 1998, 2002 a 2006 bol opakovane zvolený za poslanca. Za SMK-MKP bol zvolený za poslanca NR SR vo volebnom období 2006 až 2010. Bol členom Výboru NR SR pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien. Vo voľbách v roku 2012 sa už jeho strana SMK nedostala do parlamentu.

(tasr)

Minúta  |  

Výbuch plynu v tureckej reštaurácii pripravil o život sedem ľudí

Sedem ľudí vrátane troch detí zahynulo v piatok pri výbuchu plynu, ku ktorému došlo v reštaurácii v západotureckej provincii Aydin, uviedli tamojší predstavitelia. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

Turecká televízia odvysielala zábery, na ktorých bolo vidieť zuhoľnatené trosky jednoposchodovej budovy reštaurácie. Okná i dvere budovy vyrazila pri výbuchu tlaková vlna.

Miestne úrade úrady spresnili, že k výbuchu plynu došlo v priestoroch kuchyne reštaurácie, kde zamestnanci vymieňali jeden z plynových kanistrov používaných na napájanie sporáka.

Hospitalizovaní boli ďalší štyria ľudia, pričom dvaja z preživších pred plameňmi vyskočili z okna na poschodí, uviedli tamojšie médiá.

(tasr)

Minúta  |  

Ukrajina od začiatku vojny eviduje 15-tisíc nezvestných

Tisícky vojakov a civilistov sú na Ukrajine od začiatku ruskej vojenskej ofenzívy vedené ako nezvestné, uviedla v piatok poradkyňa ukrajinského prezidenta Aľona Verbytská. TASR správu prevzala z agentúry DPA.

Rusko potvrdilo 3 392 ukrajinských vojnových zajatcov, medzi ktorými sú aj civilisti, povedala Verbytská, ktorá sa angažuje ako ombudsmanka pre práva ukrajinských vojakov, pre médiá skupiny Redaktionsnetzwerk Deutschland (RND).

"Na Ukrajine však v súčasnosti evidujeme 15-tisíc ľudí ako nezvestných, vrátane mnohých civilistov," dodala. Osud týchto ľudí je podľa nej neznámy. "Nevieme, čo sa s nimi stalo," podotkla. "Nachádzajú sa v ruskom zajatí, boli unesení z Ruskom obsadených území či boli už dávno zabití?" spýtala sa Verbytská s tým, že táto neistota je ťažká predovšetkým pre rodinných príslušníkov nezvestných.

Podľa Verbytskej Rusko naďalej systematicky porušuje Ženevskú konvenciu a nedovoľuje predstaviteľom Medzinárodného výboru Červeného kríža navštíviť vojnových zajatcov.

Ukrajinské úrady opakovane upozorňujú, že z okupovaných území boli do Ruska unesené celé rodiny vrátane detí, pripomína DPA.

(tasr)

Minúta  |  

Kosovo: Všetky hraničné priechody do Srbska sú už otvorené

Všetky hraničné priechody medzi Kosovom a Srbskom v piatok opätovne otvorili po tom, čo etnickí Srbi rozobrali cestné zátarasy, ktoré predtým postavili na protest proti zatknutiu kosovskosrbského policajta kosovskými orgánmi. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

Kosovská polícia spresnila, že dva menšie hraničné priechody "pre dopravu otvorili v popoludňajších hodinách" v piatok, kým hlavný priechod Merdare opätovne otvorili ešte v priebehu štvrtka.

Jediná zátarasa, ktorá zostala na severe Kosova, sa nachádza v blízkosti nepokojného mesta Kosovská Mitrovica, kde cestu naďalej blokujú dve zhorené nákladné autá, ktoré sa pravdepodobne stali terčom podpaľačského útoku.

Bezprostredným spúšťačom najnovšej vlny napätia bolo zadržanie bývalého policajta, etnického Srba, kosovskou políciou za údajné napadnutie kosovského policajta počas demonštrácie, čo úrady klasifikovali ako terorizmus. Zadržaného Srba v stredu premiestnili po rozhodnutí súdu do domáceho väzenia. Tento krok rozhorčil najvyšších predstaviteľov Kosova, ktorí tvrdia, že človek podozrivý z terorizmu musí ostať vo väzbe.

Po zablokovaní hraničných priechodov etnickými Srbmi na protest proti zatknutiu spomínaného expolicajta Priština požiadala mierové sily NATO, aby zátarasy odstránili, inak to urobí sama. Belehrad odpovedal vyhlásením bojovej pohotovosti armády, pričom zároveň vyzval Prištinu na ukončenie "útokov" na etnických Srbov v Kosove.

Srbi napokon súhlasili – niektorí váhavo – s odstránením zátarás po naliehaní srbského prezidenta Aleksandra Vučiča, ktoré prišlo po výzvach na deeskaláciu napätia zo strany Spojených štátov a Európskej únie.

(tasr)

Minúta  |  

USA: Kongresový výbor zverejnil Trumpove daňové priznania

Demokrati v americkom Kongrese v piatok zverejnili daňové priznania bývalého prezidenta Donalda Trumpa za roky 2015 až 2020. Ide o vyvrcholenie niekoľkoročných snáh o zverejnenie údajov týkajúcich sa financií tohto veľkopodnikateľa, ktorý napriek tradícii odmietol počas svojej kandidatúry na post prezidenta tieto informácie zverejniť. Informuje o tom TASR na základe správy agentúry AP.

V zverejnených dokumentoch sú začiernené niektoré citlivé osobné údaje, napríklad čísla bankových účtov alebo sociálneho poistenia. Celkovo zverejnili 6-tisíc strán vrátane 2 700 strán osobných daňových priznaní Trumpa a jeho manželky Melanie. Zvyšok sa týka Trumpových firiem.

O zverejnení Trumpových daňových priznaní rozhodol minulý týždeň kongresový výbor pre financie, rozpočet a dane. Za ich sprístupnenie verejnosti boli iba demokrati, argumentujúci potrebou transparentnosti, kým Trumpovi republikáni namietali, že ide o nebezpečný precedens narúšajúci ochranu súkromia.

Trump odmietal zverejniť svoje daňové priznania počas kampane v roku 2016 a aj počas nasledujúceho štvorročného obdobia vo funkcii prezidenta Spojených štátov. Minulý mesiac však Najvyšší súd rozhodol, že ich musí predložiť uvedenému kongresovému výboru.

Výbor ich zverejnil len niekoľko dní predtým, ako kontrolu nad Snemovňou reprezentantov v súlade s výsledkami novembrových volieb prevezmú republikáni.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.