Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Zomrel politik a signatár Charty ´77 Miklós Duray

Vo veku 77 rokov zomrel v piatok politik Miklós Duray. Pre TASR to potvrdila hovorkyňa mimoparlamentnej strany Aliancia Klára Magdeme. Duray bol dlhoročný politik a signatár Charty ´77. V minulosti pôsobil aj ako poslanec Národnej rady (NR) SR, do ktorej bol zvolený za SMK.  TASR v tejto súvislosti prináša profil tohto politika.

Narodil sa 18. júla 1945 v Lučenci. Strednú školu absolvoval vo Fiľakove. Následne študoval geológiu (odbor mineralógia a petrológia) na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, kde bol promovaný v roku 1971 a v roku 1977 získal titul RNDr.

V rokoch 1965 až 1968 bol predsedom Klubu maďarských vysokých škôl a študentov v Bratislave. V tom istom roku založil a viedol Československé združenie mládeže Maďarska (MISZ), ktoré vtedajšie ministerstvo vnútra zakázalo v novembri nasledujúceho roka.

V politike pôsobil od roku 1965. Vstúpil do nej ako člen Csehszlovákiai Magyar Dolgozók Kultúregyesülete, Kultúrneho spolku maďarských pracujúcich v Československu, v súčasnosti je to Maďarský spoločenský a kultúrny zväz na Slovensku (Csemadok), kde sa stal členom ústredného výboru a členom predstavenstva na jeden rok v roku 1968. Koncom roka 1969 Duray rezignoval na svoje funkcie v Csemadoku.

Od roku 1973 do 1977 bol členom Geologického ústavu Slovenskej akadémie vied. Ďalších 12 rokov pôsobil ako geológ v Doprastave. V roku 1978 založil spolu s Lászlóom Nagyom a Petrom Püspökym Výbor na ochranu práv Maďarov v Československu. Duray bol v rokoch 1983 a 1985 dvakrát vo väzení, kde podpísal Chartu ´77.

Bol organizátorom prvej porevolučnej politickej strany Maďarskej nezávislej iniciatívy, ktorá vznikla 18. novembra 1989 v Šali. Za poslanca Federálneho zhromaždenia (FZ) bol kooptovaný 31. januára 1990. Bol zároveň predsedom hnutia Spolužitie. Poslancom FZ zostal aj po slobodných voľbách v roku 1990.

Vo voľbách do NR SR v rokoch 1994, 1998, 2002 a 2006 bol opakovane zvolený za poslanca. Za SMK-MKP bol zvolený za poslanca NR SR vo volebnom období 2006 až 2010. Bol členom Výboru NR SR pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien. Vo voľbách v roku 2012 sa už jeho strana SMK nedostala do parlamentu.

(tasr)

Minúta  |  

Výbuch plynu v tureckej reštaurácii pripravil o život sedem ľudí

Sedem ľudí vrátane troch detí zahynulo v piatok pri výbuchu plynu, ku ktorému došlo v reštaurácii v západotureckej provincii Aydin, uviedli tamojší predstavitelia. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

Turecká televízia odvysielala zábery, na ktorých bolo vidieť zuhoľnatené trosky jednoposchodovej budovy reštaurácie. Okná i dvere budovy vyrazila pri výbuchu tlaková vlna.

Miestne úrade úrady spresnili, že k výbuchu plynu došlo v priestoroch kuchyne reštaurácie, kde zamestnanci vymieňali jeden z plynových kanistrov používaných na napájanie sporáka.

Hospitalizovaní boli ďalší štyria ľudia, pričom dvaja z preživších pred plameňmi vyskočili z okna na poschodí, uviedli tamojšie médiá.

(tasr)

Minúta  |  

Ukrajina od začiatku vojny eviduje 15-tisíc nezvestných

Tisícky vojakov a civilistov sú na Ukrajine od začiatku ruskej vojenskej ofenzívy vedené ako nezvestné, uviedla v piatok poradkyňa ukrajinského prezidenta Aľona Verbytská. TASR správu prevzala z agentúry DPA.

Rusko potvrdilo 3 392 ukrajinských vojnových zajatcov, medzi ktorými sú aj civilisti, povedala Verbytská, ktorá sa angažuje ako ombudsmanka pre práva ukrajinských vojakov, pre médiá skupiny Redaktionsnetzwerk Deutschland (RND).

"Na Ukrajine však v súčasnosti evidujeme 15-tisíc ľudí ako nezvestných, vrátane mnohých civilistov," dodala. Osud týchto ľudí je podľa nej neznámy. "Nevieme, čo sa s nimi stalo," podotkla. "Nachádzajú sa v ruskom zajatí, boli unesení z Ruskom obsadených území či boli už dávno zabití?" spýtala sa Verbytská s tým, že táto neistota je ťažká predovšetkým pre rodinných príslušníkov nezvestných.

Podľa Verbytskej Rusko naďalej systematicky porušuje Ženevskú konvenciu a nedovoľuje predstaviteľom Medzinárodného výboru Červeného kríža navštíviť vojnových zajatcov.

Ukrajinské úrady opakovane upozorňujú, že z okupovaných území boli do Ruska unesené celé rodiny vrátane detí, pripomína DPA.

(tasr)

Minúta  |  

Kosovo: Všetky hraničné priechody do Srbska sú už otvorené

Všetky hraničné priechody medzi Kosovom a Srbskom v piatok opätovne otvorili po tom, čo etnickí Srbi rozobrali cestné zátarasy, ktoré predtým postavili na protest proti zatknutiu kosovskosrbského policajta kosovskými orgánmi. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

Kosovská polícia spresnila, že dva menšie hraničné priechody "pre dopravu otvorili v popoludňajších hodinách" v piatok, kým hlavný priechod Merdare opätovne otvorili ešte v priebehu štvrtka.

Jediná zátarasa, ktorá zostala na severe Kosova, sa nachádza v blízkosti nepokojného mesta Kosovská Mitrovica, kde cestu naďalej blokujú dve zhorené nákladné autá, ktoré sa pravdepodobne stali terčom podpaľačského útoku.

Bezprostredným spúšťačom najnovšej vlny napätia bolo zadržanie bývalého policajta, etnického Srba, kosovskou políciou za údajné napadnutie kosovského policajta počas demonštrácie, čo úrady klasifikovali ako terorizmus. Zadržaného Srba v stredu premiestnili po rozhodnutí súdu do domáceho väzenia. Tento krok rozhorčil najvyšších predstaviteľov Kosova, ktorí tvrdia, že človek podozrivý z terorizmu musí ostať vo väzbe.

Po zablokovaní hraničných priechodov etnickými Srbmi na protest proti zatknutiu spomínaného expolicajta Priština požiadala mierové sily NATO, aby zátarasy odstránili, inak to urobí sama. Belehrad odpovedal vyhlásením bojovej pohotovosti armády, pričom zároveň vyzval Prištinu na ukončenie "útokov" na etnických Srbov v Kosove.

Srbi napokon súhlasili – niektorí váhavo – s odstránením zátarás po naliehaní srbského prezidenta Aleksandra Vučiča, ktoré prišlo po výzvach na deeskaláciu napätia zo strany Spojených štátov a Európskej únie.

(tasr)

Minúta  |  

USA: Kongresový výbor zverejnil Trumpove daňové priznania

Demokrati v americkom Kongrese v piatok zverejnili daňové priznania bývalého prezidenta Donalda Trumpa za roky 2015 až 2020. Ide o vyvrcholenie niekoľkoročných snáh o zverejnenie údajov týkajúcich sa financií tohto veľkopodnikateľa, ktorý napriek tradícii odmietol počas svojej kandidatúry na post prezidenta tieto informácie zverejniť. Informuje o tom TASR na základe správy agentúry AP.

V zverejnených dokumentoch sú začiernené niektoré citlivé osobné údaje, napríklad čísla bankových účtov alebo sociálneho poistenia. Celkovo zverejnili 6-tisíc strán vrátane 2 700 strán osobných daňových priznaní Trumpa a jeho manželky Melanie. Zvyšok sa týka Trumpových firiem.

O zverejnení Trumpových daňových priznaní rozhodol minulý týždeň kongresový výbor pre financie, rozpočet a dane. Za ich sprístupnenie verejnosti boli iba demokrati, argumentujúci potrebou transparentnosti, kým Trumpovi republikáni namietali, že ide o nebezpečný precedens narúšajúci ochranu súkromia.

Trump odmietal zverejniť svoje daňové priznania počas kampane v roku 2016 a aj počas nasledujúceho štvorročného obdobia vo funkcii prezidenta Spojených štátov. Minulý mesiac však Najvyšší súd rozhodol, že ich musí predložiť uvedenému kongresovému výboru.

Výbor ich zverejnil len niekoľko dní predtým, ako kontrolu nad Snemovňou reprezentantov v súlade s výsledkami novembrových volieb prevezmú republikáni.

(tasr)

Minúta  |  

Bývalý moskovský rabín pre The Guardian: Židia by mali opustiť Rusko, kým môžu

Bývalý hlavný moskovský rabín Pinchas Goldschmidt, ktorý žije v exile, povedal, že Židia by mali opustiť Rusko, kým ešte môžu – prv než sa stanú obetnými baránkami utrpenia spôsobeného vojnou na Ukrajine. TASR správu prevzala v piatok z webovej stránky denníka The Guardian.

Ruská vláda sa podľa Goldschmidta vždy, keď bol politický systém v krajine v nebezpečenstve, usilovala presunúť hnev a nespokojnosť davov na židovskú komunitu. "Pozorovali sme to v cárskych časoch i na konci stalinistického režimu," povedal pre The Guardian rabín.

V období, keď sa Rusko vracia k novému typu Sovietskeho zväzu, je podľa neho pozorovateľný nárast antisemitizmu. "Preto som presvedčený, že najlepšia možnosť pre ruských Židov je odísť," dodal.

Goldschmidt v júli odstúpil z postu hlavného moskovského rabína a opustil Rusko po tom, ako odmietol podporiť ruskú inváziu na Ukrajinu, píše The Guardian.

"Na vedúce osobnosti komunity bol vyvíjaný nátlak, aby podporili vojnu, a ja som to odmietol urobiť. Odstúpil som, pretože pokračovanie v pozícii hlavného rabína Moskvy by bolo problémom pre komunitu z dôvodu represívnych opatrení voči disidentom," dodal.

V Ruskej federácii, ktorá má približne 145 miliónov obyvateľov, v súčasnosti žije len približne 165-tisíc Židov, píše The Guardian. Denník pripomína výsledky sčítania obyvateľstva z roku 1926, podľa ktorého žilo v Sovietskom zväze 2,672 milióna Židov – z nich 59 percent na Ukrajine.

Goldschmidt vyjadril presvedčenie, že od začiatku ukrajinskej vojny 25 až 30 percent Židov v Rusku krajinu opustilo alebo to plánujú, hoci je z Moskvy k dispozícii menej letov a ceny leteniek do Tel Avivu sa zvýšili štvornásobne na približne 2-tisíc dolárov.

Aj Ukrajinu podľa jeho slov opustila veľká časť tamojšej židovskej komunity, a títo ľudia sú dnes utečencami v Nemecku, Rakúsku a Rumunsku.

Ruská vláda v júli zatvorila ruskú pobočku Židovskej agentúry, ktorá má na starosti prisťahovalectvo do Izraela.

Goldschmidt povedal, že v Rusku existuje časť spoločnosti pozostávajúca z tvorivej triedy lídrov v oblasti kultúry a obchodu, intelektuálov a umelcov. Veľká časť z nich podľa neho možno už Rusko opustila, čo na ruskú spoločnosť má a bude mať negatívne následky.

Z Ruska podľa celkových odhadov od začiatku invázie odišlo približne 200-tisíc Rusov, píše The Guardian. Exodus sa ešte zintenzívnil po tom, keď bola v septembri vyhlásená čiastočná mobilizácia.

(tasr, sak)  

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.