Preskočiť na obsah
  |  

Chorvátsko sa stalo členom schengenského priestoru a eurozóny

horvátsko dosiahlo o polnoci zo soboty na nedeľu dva dôležité míľniky: Stalo sa 27. štátom schengenského priestoru, kde je možný voľný pohyb tovaru a osôb, ako aj 20. členom eurozóny. TASR o tom informuje na základe správ agentúr DPA a HINA.

Obe skutočnosti uľahčia cestovanie miliónom dovolenkárov z krajín Európskej únie, keďže už nebudú musieť zamieňať peniaze a vyhnú sa často dlhému čakaniu na slovinsko-chorvátskych hraničných priechodoch. Zatiaľ posladnou krajinou, ktorá vstúpila do eurozóny, bola v roku 2015 Litva.

Chorvátsky minister vnútra Davor Bozinovič a slovinská ministerka verejnej správy Sanja Ajanovičová Hovniková koniec hraničných kontrol o polnoci symbolicky oslávili na hraničnom priechode Bregana. "Toto je konečné potvrdenie našej európskej identity, za ktorú celé generácie Chorvátov bojovali a nakoniec zvíťazili," povedal Bozinovič podľa chorvátskej televízie HRT.

Chorvátski pohraničníci venovali cestujúcim v poslednom aute, ktoré pred polnocou prekročilo slovinsko-chorvátske hranice, na pripomenutie tejto pamätnej udalosti plyšového medvedíka. Na svojej ceste k vstupu do schengenského priestoru muselo Chorvátsko splniť 281 odporúčaní v ôsmich oblastiach, píše HINA.

Zatiaľ čo kontroly na pozemných a námorných hraniciach Chorvátska s ostatnými členskými štátmi EÚ boli zrušené 1. januára, kontroly pri cestovaní lietadlom sa skončia až od 26. marca.

Bývalá juhoslovanská republika Chorvátsko získala nezávislosť v roku 1991. Euro nahradilo chorvátsku národnú menu kunu, ktorá bola v obehu od roku 1994. Výmenný kurz bol stanovený na 7,5345 kuny za jedno euro. Do 14. januára platí prechodné obdobie, počas ktorého je možné stále platiť oboma menami.

Vďaka svojmu dlhému pobrežiu Jadranského mora s mnohými malebnými zátokami a ostrovmi sa Chorvátsko vo veľkej miere spolieha na cestovný ruch. Za prvých jedenásť mesiacov roku 2022 navštívilo túto krajinu 16 miliónov zahraničných turistov. Je to len o niečo menej ako 17,3 milióna dovolenkárov, ktorí tam zavítali v roku 2019, poslednom pred začiatkom koronavírusovej pandémie, uvádza DPA.

(tasr, min)

  |  

Kim Čong-un chce "exponenciálne zvýšiť" počet jadrových hlavíc

Severokórejský vodca Kim Čong-un vyzval na "exponenciálne rozšírenie" jadrového arzenálu svojej krajiny. Urobil tak v sobotu v prejave na záver výročného plenárneho zasadnutia ústredného výboru vládnucej Kórejskej strany práce v Pchjongjangu, informujú agentúry DPA a AP s odvolaním sa na štátne médiá v KĽDR.

"V situácii, keď sa Južná Kórea nepochybne stala jednoznačným nepriateľom, je masová výroba taktických jadrových zbraní dôležitá a nevyhnutná," cituje severokórejská agentúra KCNA z Kimovho prejavu.

"Je potrebné exponenciálne zvýšiť počet jadrových hlavíc," povedal Kim Čong-un. Vyzval tiež na vývoj nového typu medzikontinentálnej balistickej strely, určenej na rýchly jadrový protiútok, a avizoval, že Severná Kórea plánuje čoskoro vypustiť svoj prvý vojenský špionážny

"Súčasná situácia si vyžaduje, aby naša krajina zdvojnásobila svoje úsilie o posilnenie svojej vojenskej sily, aby sme ochránili našu suverenitu, bezpečnosť a základné národné záujmy a mohli čeliť nebezpečným krokom USA a iných nepriateľských síl vo vojenskej oblasti," uviedol Kim Čong-un.

Plenárne zasadnutie sa začalo 27. decembra a bolo venované politickým prioritám severokórejského režimu v novom roku. Kim Čong-un už na jeho otvorení hovoril o rozšírení údernej sily armády KĽDR a o "nových kľúčových cieľoch na posilnenie vlastných obranných kapacít", ktoré by sa mali realizovať v roku 2023.

Keďže ich nekonkretizoval, pozorovatelia v susednej Južnej Kórei predpokladajú, že má na mysli ciele, ktoré boli sformulované na zasadaní ústredného výboru konanom začiatkom roku 2021. Kim vtedy načrtol množstvo projektov na posilnenie ozbrojených síl a rozšírenie jadrového arzenálu, vrátane "schopností prvého úderu" a "odvety", pripomína agentúra DPA.

Na zasadaní Ústredného výboru Kórejskej strany práce došlo aj k výmene jej tajomníka, ako aj ministra obrany a náčelníka generálneho štábu armády, píše juhokórejská agentúra Johnap.

Napätie na Kórejskom polostrove v posledných mesiacoch vzrástlo. Severná Kórea nielenže skúšobne odpálila desiatky balistických rakiet, čo je v rozpore s rezolúciami Bezpečnostnej rady OSN, no zintenzívnila aj svoju nepriateľskú rétoriku voči juhokórejskej a americkej vláde. Ozbrojené sily oboch týchto krajín preto minulý rok obnovili spoločné vojenské cvičenia.

(tasr, min)

  |  

Rusko a Ukrajina oznámili výmenu vojnových zajatcov

Slovanské štáty vo vojne si krátko pred príchodom nového roka vymenili vojnových zajatcov. Domov sa podľa Kyjeva vrátilo 140 ukrajinských vojakov, Moskva oznámila príchod 82 Rusov.

Novú výmenu väzňov oznámili v sobotu vedúci kancelárie ukrajinského prezidenta Andrij Jermak a ruské ministerstvo obrany. Bližšie informácie o čase ani mieste výmeny neposkytli.        

Vracajúcich sa Rusov, prevažne zranených vojakov, okamžite letecky prepravili do Moskvy, uviedli ruské médiá s odvolaním sa na ministerstvo obrany.        

Jermak doplnil, že medzi prepustenými Ukrajincami bolo osem žien i zranení ľudia a bojovníci z prístavného mesta Mariupol.

(tasr)

  |  

Zelenskyj sa poďakoval Scholzovi za zmenu postoja

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj ďakoval nemeckému spolkovému kancelárovi Olafovi Scholzovi za podporu a zmenu postoja Nemecka v spojitosti s krízou na Ukrajine.        

"Dodávky zbraní, ochrana pre viac než milión Ukrajincov, vaše predsedníctvo v (skupine siedmich najvyspelejších krajín sveta) G7 so zameraním na Ukrajinu, finančná a technická pomoc a kandidátsky štatút na vstup do EÚ," napísal Zelenskyj v nemčine na Twitteri.        

Takisto sa Scholzovi poďakoval za "historický bod zlomu" a vyjadril želanie na spoločné víťazstvo v roku 2023. Zelenskyj tým pripomínal Scholzove vyjadrenia z februára, keď ruskú inváziu na Ukrajinu označil za "historický bod zlomu" (Zeidenwende), píše DPA.

(tasr)

  |  

Rusku nik na svete neodpustí rakety proti ľuďom, vraví prezident Zelenskyj

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vyhlásil, že jeho krajina neodpustí Rusku jeho agresiu.

Vyjadril sa takto potom, ako Moskva krátko pred Novým rokom podnikla ďalšiu sériu raketových útokov.

"Niekoľko vĺn raketových útokov na Silvestra. Rakety proti ľuďom... Nikto na svete vám to neodpustí. Ukrajina neodpustí," uviedol Zelenskyj na sociálnych sieťach.        

Rusko v sobotu odpálilo na Ukrajinu viac ako 20 rakiet, z nich 12 podľa ukrajinskej armády zostrelila protivzdušná obrana. Pri útokoch zahynul najmenej jeden človek v Kyjeve a desiatky ľudí utrpeli zranenia.        

"Tentoraz je hromadný raketový útok Ruska úmyselne zameraný na obytné oblasti, vôbec nie na našu energetickú infraštruktúru," uviedol v tvíte ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba. "Vojnový zločinec Putin 'oslavuje' Nový rok zabíjaním ľudí," dodal a zopakoval výzvu, aby Rusko zbavili stáleho členstva v Bezpečnostnej rade OSN.        

Starosta Kyjeva Vitalij Kličko oznámil, že bez elektriny je vzhľadom na núdzové odstávky 30 percent odberateľov v hlavnom meste. Obyvatelia však majú vodu a funguje vykurovanie.        

Na Ukrajine zostávajú aj počas nadchádzajúcej noci v platnosti zákazy vychádzania od 19.00 h do polnoci, oslavy príchodu nového roka na verejných priestranstvách tak nie sú možné. Predstavitelia viacerých ukrajinských oblastí na sociálnych sieťach vyzvali obyvateľov, aby na Silvestra tieto opatrenia dodržiavali. Niektorí upozornili, že v noci v uliciach miest posilnia počty policajtov.

(tasr)

  |  

Západ klamal o mieri a pripravoval sa na agresiu, vyhlásil Putin v novoročnom prejave

Ruský prezident Vladimir Putin využil v sobotu svoj novoročný prejav k občanom na to, aby znovu obvinil západné krajiny z agresie a snahy oslabiť Moskvu konfliktom na Ukrajine.        

Putin prejav predniesol z vojenskej základne, kde za ním stáli vojaci, podľa ruských médií bojujúci na Ukrajine. Jeho novoročný príhovor dosiaľ obvykle nahrávali na pozadí zasneženého Kremľa.        

"Bol to rok ťažkých, nevyhnutných rozhodnutí, najdôležitejších krokov k získaniu plnej suverenity Ruska a silnej konsolidácie našej spoločnosti," vyhlásil Putin v súlade so svojím opakovaným tvrdením, že Moskva nemala na výber a musela vyslať vojakov na Ukrajinu, pretože ohrozovala bezpečnosť Ruska.        

"Západ klamal o mieri, ale pripravoval sa na agresiu, a dnes to už otvorene priznáva, bez rozpakov," tvrdil tiež šéf Kremľa s tým, že západné krajiny "cynicky využívajú Ukrajinu a jej obyvateľov na oslabovanie a rozdeľovanie Ruska".        

Rusko zdôvodňuje inváziu na Ukrajinu tvrdením, že perzekvovala rusky hovoriacich obyvateľov východného regiónu Donbas, ktorý je od roku 2014 čiastočne pod kontrolou Moskvou podporovaných separatistov. Ukrajina a Západ takéto tvrdenia odmietajú ako nepravdivé, dodáva AP.

(tasr)