Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Na letisku v afgánskom Kábule došlo k výbuchu, hlásia mŕtvych i zranených

Niekoľko ľudí zahynulo a utrpelo zranenia pri výbuchu, ktorý v nedeľu zasiahol vstupnú časť medzinárodného letiska v Kábule. Pre agentúru AFP to povedal hovorca afganského ministerstva vnútra Abdal Náfi Tákor.

Príčina explózie nebola podľa uvedeného zdroja bezprostredne známa. "Pri výbuchu bolo umučených mnoho našich krajanov," uviedol Tákor s tým, že incident začali vyšetrovať príslušné orgány.

Hnutie Taliban tvrdí, že po jeho návrate k moci z vlaňajšieho augusta sa v Afganistane zlepšila bezpečnosť. Napriek tomu však krajine stále dochádza k mnohým bombovým útokom, pričom k niektorým sa hlási miestna odnož extrémistickej organizácie Islamský štát (IS).

Minulý mesiac prišlo o život najmenej päť čínskych občanov, keď ozbrojenci v centre Kábulu zaútočili na hotel obľúbený medzi čínskymi podnikateľmi. K zodpovednosti za útok sa následne prihlásil IS.

Čína, ktorá s Afganistanom zdieľa 76 kilometrov dlhé štátne hranice, vládu Talibanu oficiálne neuznala. Je však jednou z mála krajín, ktoré tam udržiavajú plnú diplomatickú prítomnosť.

Udržanie stability v Afganistane po desaťročiach vojny je totiž hlavným cieľom Pekingu, ktorý sa snaží zabezpečiť svoje hranice a investície do strategickej infraštruktúry v susednom Pakistane, známej ako tzv. čínsko-pakistanský ekonomický koridor.

(tasr, min)

Minúta  |  

V prvých hodinách nového roka bolo počuť výbuchy v Kyjeve i inde na Ukrajine

Väčšie množstvo výbuchov bolo počuť po polnoci v prvých hodinách nového roka v Kyjeve i iných častiach Ukrajiny. Na mnohých miestach krajiny zneli aj protiletecké sirény, píše agentúra Reuters. Niektori obyvatelia Kyjeva vyšli na balkóny svojich bytov a za zvuku sirén skandovali "Sláva Ukrajine! Sláva hrdinom!" priblížili Reutersu očití svedkovia.

V centre hlavného mesta zničili úlomky rakety zneškodnenej ukrajinskými ozbrojenými silami jedno auto, avšak zranenia či obete na ľudských životoch predbežne hlásené neboli, oznámil kyjevský starosta Vitalij Kličko. Vojenská správa Kyjeva informovala, že zničených bolo 23 Ruskom odpálených alebo vypustených "leteckých cieľov".

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v novoročnom príhovore uviedol, že Ukrajina bude proti invázii ruskej armády bojovať, až kým nezvíťazí. Zároveň vzdal aj hold všetkým, čo bránia svoju vlasť, všíma si agentúra AFP.

Hlavný veliteľ ukrajinských ozbrojených síl generál Valerij Zalužnyj sumarizoval, že v priebehu soboty vypálilo Rusko na Ukrajinu viac než dve desiatky riadených striel; 12 z nich zneškodnila ukrajinská protivzdušná obrana, z toho šesť nad Kyjevom.

(tasr, min)

Minúta  |  

Pred 30 rokmi vznikla samostatná Slovenská republika

Po 74 rokoch, dvoch mesiacoch a troch dňoch existencie spoločného štátu Čechov a Slovákov vznikli úderom polnoci 31. decembra 1992 dva samostatné štátne útvary - Česká republika a Slovenská republika. V nedeľu tak uplynie od vzniku Slovenskej republiky (SR) 30 rokov.

Prvý január sa na Slovensku pripomína ako štátny sviatok - Deň vzniku SR, ktorý je aj dňom pracovného pokoja. V Českej republike (ČR) si tento deň pripomínajú ako Deň obnovy samostatného českého štátu.
        Vzniku samostatných republík predchádzalo schválenie ústavného zákona o rozpade Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky (ČSFR). Federálne zhromaždenie ČSFR ho prijalo 25. novembra 1992 a platnosť nadobudol o polnoci z 31. decembra 1992 na 1. januára 1993.

Schválený ústavný zákon eliminoval ústavný zákon z roku 1991, ktorý umožňoval rozdelenie ČSFR iba na základe referenda. Na základe nového ústavného zákona 31. decembra 1992 o 24.00 h bez plebiscitu zanikla ČSFR a vznikli dve samostatné republiky - SR a ČR.

História československej federácie siaha ešte do čias bývalého socialistického Československa. Ústavný zákon o československej federácii prijalo Národné zhromaždenie Československej socialistickej republiky (ČSSR) 27. októbra 1968. Slávnostne ho podpísali na Bratislavskom hrade v Sieni federácie vtedajší poprední predstavitelia Československa a platnosť nadobudol 1. januára 1969.

Zásadný obrat v otázke federatívneho usporiadania nastal po roku 1989, keď sa začali prvé diskusie o zániku federácie. Víťazi parlamentných volieb z roku 1992 - Hnutie za demokratické Slovensko (HZDS) a Občianska demokratická strana (ODS) - prejavili ochotu dohodnúť sa na rozdelení federácie. Už 17. júla 1992 poslanci Slovenskej národnej rady (SNR) schválili Deklaráciu SNR o zvrchovanosti SR.

K definitívnemu rozhodnutiu o harmonograme zániku ČSFR dospeli predstavitelia HZDS a ODS v auguste 1992 v Brne. Následne bola 1. septembra 1992 prijatá Ústava SR. Po nadobudnutí jej účinnosti 1. októbra 1992 sa nahradil názov Slovenská národná rada názvom Národná rada Slovenskej republiky (NR SR). Potom už nasledoval spomínaný akt - schválenie ústavného zákona o zániku ČSFR. Historicky posledná schôdza Federálneho zhromaždenia ČSFR sa skončila 17. decembra 1992.

Už počas prvého dňa existencie samostatnú SR diplomaticky uznalo 93 štátov sveta, medzi nimi Spojené štáty, Rusko, Francúzsko, Nemecko, Spojené kráľovstvo a Čína.

Prvého januára 1993 sa uskutočnila aj spoločná schôdza NR SR a vlády, na ktorej prijali vyhlásenie ku vzniku samostatnej SR.

V prvých januárových dňoch roku 1993 sa SR stala členom Svetovej banky či Organizácie Spojených národov (OSN).

Od 8. februára 1993 začala na území samostatnej SR platiť slovenská koruna.

V marci sa SR stala členom Stredoeurópskeho združenia voľného obchodu (CEFTA) a 30. júna toho istého roku členom Rady Európy (RE).

Prvým prezidentom SR sa stal Michal Kováč, ktorého poslanci NR SR ako kandidáta HZDS zvolili za hlavu štátu 15. februára 1993.

Členským štátom NATO sa SR stala 29. marca 2004 a od 1. mája toho istého roku je aj členom Európskej únie. Do schengenského priestoru vstúpila 21. decembra 2007. Euro ako menu zaviedla od 1. januára 2009.

(tasr)

Minúta  |  

Chorvátsko sa stalo členom schengenského priestoru a eurozóny

horvátsko dosiahlo o polnoci zo soboty na nedeľu dva dôležité míľniky: Stalo sa 27. štátom schengenského priestoru, kde je možný voľný pohyb tovaru a osôb, ako aj 20. členom eurozóny. TASR o tom informuje na základe správ agentúr DPA a HINA.

Obe skutočnosti uľahčia cestovanie miliónom dovolenkárov z krajín Európskej únie, keďže už nebudú musieť zamieňať peniaze a vyhnú sa často dlhému čakaniu na slovinsko-chorvátskych hraničných priechodoch. Zatiaľ posladnou krajinou, ktorá vstúpila do eurozóny, bola v roku 2015 Litva.

Chorvátsky minister vnútra Davor Bozinovič a slovinská ministerka verejnej správy Sanja Ajanovičová Hovniková koniec hraničných kontrol o polnoci symbolicky oslávili na hraničnom priechode Bregana. "Toto je konečné potvrdenie našej európskej identity, za ktorú celé generácie Chorvátov bojovali a nakoniec zvíťazili," povedal Bozinovič podľa chorvátskej televízie HRT.

Chorvátski pohraničníci venovali cestujúcim v poslednom aute, ktoré pred polnocou prekročilo slovinsko-chorvátske hranice, na pripomenutie tejto pamätnej udalosti plyšového medvedíka. Na svojej ceste k vstupu do schengenského priestoru muselo Chorvátsko splniť 281 odporúčaní v ôsmich oblastiach, píše HINA.

Zatiaľ čo kontroly na pozemných a námorných hraniciach Chorvátska s ostatnými členskými štátmi EÚ boli zrušené 1. januára, kontroly pri cestovaní lietadlom sa skončia až od 26. marca.

Bývalá juhoslovanská republika Chorvátsko získala nezávislosť v roku 1991. Euro nahradilo chorvátsku národnú menu kunu, ktorá bola v obehu od roku 1994. Výmenný kurz bol stanovený na 7,5345 kuny za jedno euro. Do 14. januára platí prechodné obdobie, počas ktorého je možné stále platiť oboma menami.

Vďaka svojmu dlhému pobrežiu Jadranského mora s mnohými malebnými zátokami a ostrovmi sa Chorvátsko vo veľkej miere spolieha na cestovný ruch. Za prvých jedenásť mesiacov roku 2022 navštívilo túto krajinu 16 miliónov zahraničných turistov. Je to len o niečo menej ako 17,3 milióna dovolenkárov, ktorí tam zavítali v roku 2019, poslednom pred začiatkom koronavírusovej pandémie, uvádza DPA.

(tasr, min)

Minúta  |  

Kim Čong-un chce "exponenciálne zvýšiť" počet jadrových hlavíc

Severokórejský vodca Kim Čong-un vyzval na "exponenciálne rozšírenie" jadrového arzenálu svojej krajiny. Urobil tak v sobotu v prejave na záver výročného plenárneho zasadnutia ústredného výboru vládnucej Kórejskej strany práce v Pchjongjangu, informujú agentúry DPA a AP s odvolaním sa na štátne médiá v KĽDR.

"V situácii, keď sa Južná Kórea nepochybne stala jednoznačným nepriateľom, je masová výroba taktických jadrových zbraní dôležitá a nevyhnutná," cituje severokórejská agentúra KCNA z Kimovho prejavu.

"Je potrebné exponenciálne zvýšiť počet jadrových hlavíc," povedal Kim Čong-un. Vyzval tiež na vývoj nového typu medzikontinentálnej balistickej strely, určenej na rýchly jadrový protiútok, a avizoval, že Severná Kórea plánuje čoskoro vypustiť svoj prvý vojenský špionážny

"Súčasná situácia si vyžaduje, aby naša krajina zdvojnásobila svoje úsilie o posilnenie svojej vojenskej sily, aby sme ochránili našu suverenitu, bezpečnosť a základné národné záujmy a mohli čeliť nebezpečným krokom USA a iných nepriateľských síl vo vojenskej oblasti," uviedol Kim Čong-un.

Plenárne zasadnutie sa začalo 27. decembra a bolo venované politickým prioritám severokórejského režimu v novom roku. Kim Čong-un už na jeho otvorení hovoril o rozšírení údernej sily armády KĽDR a o "nových kľúčových cieľoch na posilnenie vlastných obranných kapacít", ktoré by sa mali realizovať v roku 2023.

Keďže ich nekonkretizoval, pozorovatelia v susednej Južnej Kórei predpokladajú, že má na mysli ciele, ktoré boli sformulované na zasadaní ústredného výboru konanom začiatkom roku 2021. Kim vtedy načrtol množstvo projektov na posilnenie ozbrojených síl a rozšírenie jadrového arzenálu, vrátane "schopností prvého úderu" a "odvety", pripomína agentúra DPA.

Na zasadaní Ústredného výboru Kórejskej strany práce došlo aj k výmene jej tajomníka, ako aj ministra obrany a náčelníka generálneho štábu armády, píše juhokórejská agentúra Johnap.

Napätie na Kórejskom polostrove v posledných mesiacoch vzrástlo. Severná Kórea nielenže skúšobne odpálila desiatky balistických rakiet, čo je v rozpore s rezolúciami Bezpečnostnej rady OSN, no zintenzívnila aj svoju nepriateľskú rétoriku voči juhokórejskej a americkej vláde. Ozbrojené sily oboch týchto krajín preto minulý rok obnovili spoločné vojenské cvičenia.

(tasr, min)

Minúta  |  

Rusko a Ukrajina oznámili výmenu vojnových zajatcov

Slovanské štáty vo vojne si krátko pred príchodom nového roka vymenili vojnových zajatcov. Domov sa podľa Kyjeva vrátilo 140 ukrajinských vojakov, Moskva oznámila príchod 82 Rusov.

Novú výmenu väzňov oznámili v sobotu vedúci kancelárie ukrajinského prezidenta Andrij Jermak a ruské ministerstvo obrany. Bližšie informácie o čase ani mieste výmeny neposkytli.        

Vracajúcich sa Rusov, prevažne zranených vojakov, okamžite letecky prepravili do Moskvy, uviedli ruské médiá s odvolaním sa na ministerstvo obrany.        

Jermak doplnil, že medzi prepustenými Ukrajincami bolo osem žien i zranení ľudia a bojovníci z prístavného mesta Mariupol.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.