Preskočiť na obsah
  |  

Kaliforniu zasiahli silné dažde, bez elektriny ostali tisícky ľudí

Americký štát Kalifornia zasiahli počas víkendu rekordné dažde, pre ktoré ostali tisícky ľudí bez elektriny. Miestne úrady sa pre povodne pripravujú na možnú evakuáciu obyvateľov. TASR prevzala správu z agentúr DPA a TCA a AP.

Pre prívalové povodne boli uzavreté dôležité cestné komunikácie južne od mesta Sacramento. V nedeľu ráno miestneho času tam bolo bez elektriny viac ako 41.000 odberateľov. Úrady na severe Kalifornie v dôsledku povodní varovali tamojších obyvateľov pred možnou evakuáciou.         

Mesto Oakland zaznamenalo v sobotu najvlhkejší deň od roku 1970. V neďalekom San Franciscu bola sobota druhým najvlhkejším dňom za uplynulých viac ako 170 rokov, spadlo tam až 138 milimetrov zrážok, uviedla americká Národná meteorologická služba.

Kaliforniu sužovalo minulý rok extrémne sucho. Víkendové dažde teda pomohli doplniť zásoby v niekoľkých vodných nádržiach. Silnú búrku očakávajú meteorológovia v najbližších dňoch v Los Angeles.

(tasr)

  |  

Vo Francúzsku sú prezervatívy zadarmo dostupné pre mládež do 25 rokov

Pre mládež vo veku do 25 rokov sú od nedele v lekárňach vo Francúzsku zadarmo dostupné prezervatívy. Informuje o tom agentúra DPA s tým, že vláda prezidenta Emmanuela Macrona to označuje za preventívny krok zameraný na zníženie počtu nechcených tehotenstiev aj sexuálne prenosných chorôb.

Macron opatrenie ohlásil začiatkom decembra, no pôvodne sa malo vzťahovať len na ľudí vo veku 18 až 25 rokov. Po kritike ho však rozšírili aj na mladšie, neplnoleté osoby.

Emmanuel Macron v súvislosti s iniciatívou zdôraznil potrebu riešiť otázku sexuálneho zdravia mládeže. Francúzsko podľa jeho slov neodvádza dobrú prácu, čo sa týka sexuálnej výchovy na školách.

"Realita je veľmi odlišná od teórie. V tejto oblasti musíme lepšie vyškoliť našich učiteľov, musíme opäť zvýšiť ich citlivosť," povedal nedávno francúzsky prezident.

DPA pripomína, že vo Francúzsku sú už približne rok dievčatám a mladým ženám do 25 rokov zadarmo k dispozícií antikoncepčné tabletky, ako aj ďalšie prostriedky brániace v nechcenom počatí, napríklad vnútromaternicové teliesko (IUD). Predtým mali nárok na bezplatné antikoncepčné pilulky len dievčatá do 18 rokov.

(tasr)

  |  

Nežijeme ľahkú dobu, ale spoločne ju zvládneme, uviedol Fiala v novoročnom príhovore

Český premiér Petr Fiala v nedeľňajšom novoročnom príhovore vyjadril presvedčenie, že obyvatelia ČR vďaka vzájomnej solidarite zvládnu súčasnú zložitú dobu plnú neistôt a nových výziev. Informuje o tom spravodajkyňa TASR v Prahe.

V úvode Fiala pripomenul 30. výročie rozdelenia Česko-Slovenska. Česká republika vznikla podľa jeho slov v ťažkých podmienkach začiatku 90. rokov. Kľúčové však podľa neho je, že sa ČSFR rozdelila pokojne a mierovou cestou. Vzťah so Slovenskom označil za výnimočný. "Slováci sú naši blízki priatelia," dodal.

Česko môže byť podľa Fialu hrdé na to, čo za 30 rokov samostatnosti dokázalo. "Začínali sme ako chudobná krajina, ktorá sa len nedávno vymanila z komunistického bloku. Naším hlavným cieľom bolo zvládnuť prechod medzi demokraticky a ekonomicky vyspelé krajiny," pripomenul premiér.

Dnes to väčšina ľudí podľa neho vníma ako samozrejmosť. "Sme súčasťou demokratickej EÚ, našu bezpečnosť chráni členstvo v NATO. Vďaka tomu máme možnosť žiť lepší život, než má väčšina ľudí na tejto planéte," uviedol v príhovore predseda českej vlády.

Za dve kľúčové udalosti uplynulého roka označil solidaritu s ukrajinskými vojnovými utečencami a tiež zodpovednosť, ku ktorej českí občania pristupujú v šetrení energií. "Pomáhate tým našej ekonomike a celej našej republike, aby túto energetickú krízu prečkala s čo najmenšími škodami," povedal Fiala a poďakoval sa spoluobčanom za zodpovedný a ľudský prístup.

Česko počas tohtoročného predsedníctva v Rade EÚ dokázalo podľa Fialu presadiť mnoho konkrétnych opatrení. V tejto súvislosti zdôraznil, že ČR nie je malý a slabý štát, na ktorého názore nezáleží. "Nie, takýto porazenecký prístup musíme spoločne odmietnuť a opustiť. Sme významná stredne veľká európska krajina," povedal Fiala.

Ruská agresia na Ukrajine podľa neho ukázala, že bezpečnosť nie je samozrejmosťou. Česko bude podľa jeho slov naďalej navyšovať výdaje na obranu. "Musíme mať silnú armádu, ktorá nám zaistí ochranu," vyhlásil Fiala s tým, že práve budovanie silnej kolektívnej obrany je jediná cesta, ako udržať mier.

Do roku 2023 by chcel Fiala ľuďom dodať odvahu a nádej. Verí, že inflácia v nasledujúcom roku klesne pod 10 percent a ceny sa dostanú na prijateľnú úroveň. "Nebude to jednoduchý rok, ale zvládneme ho. Tak, ako sme zvládli predchádzajúcich 30 rokov," dodal český premiér.

(tasr, min)

  |  

Premiér pri príležitosti 30. výročia vzniku Slovenskej republiky položil kyticu k hrobu Michala Kováča

Poverený premiér Eduard Heger (OĽANO) pri príležitosti 30. výročia vzniku Slovenskej republiky položil kyticu k hrobu prvého prezidenta SR Michala Kováča aj za účasti jeho syna Michala Kováča mladšieho. TASR o tom informovala hovorkyňa predsedu vlády Ľubica Janíková.

"Slováci a Česi, ktorí dlhé roky žili v jednom štáte, sa mierovou, priateľskou a ústavnou cestou dohodli na rozdelení. Tento výnimočný príbeh je dodnes príkladom pre celý svet," uviedol Heger na sociálnej sieti v súvislosti s výročím vzniku. Predseda vlády sa spoločne s predsedom parlamentu Borisom Kollárom (Sme rodina) v nedeľu zúčastnil aj slávnostnej novoročnej svätej omše v Katedrále sv. Martina v Bratislave.

(tasr, min)

  |  

Prezidentka udelila štátne vyznamenania 28 osobnostiam, šiestim z nich in memoriam

Prezidentka Zuzana Čaputová udelila pri príležitosti 30. výročia vzniku Slovenskej republiky štátne vyznamenania 28 osobnostiam, šiestim z nich in memoriam. Slávnostný ceremoniál sa uskutočnil v budove Slovenskej filharmónie v Bratislave.

Na ceremoniáli sa zúčastnili predseda Národnej rady SR Boris Kollár (Sme rodina), dočasne poverený predseda vlády Eduard Heger (OĽANO), viacerí poverení ministri a ďalší predstavitelia verejného života. Pozvanie prijali aj český, rakúsky a poľský prezident Miloš Zeman, Alexander Van der Bellen a Andrzej Duda, ako aj predsedníčka Poslaneckej snemovne Parlamentu ČR Markéta Pekarová Adamová a ukrajinská vicepremiérka Iryna Vereščuková.

Rad bieleho dvojkríža II. triedy udelila prezidentka českému historikovi Vilémovi Prečanovi za mimoriadne zásluhy o všestranný rozvoj vzťahov medzi Českou republikou a Slovenskou republikou.

Prvý prezident samostatnej Slovenskej republiky Michal Kováč získal in memoriam štátne vyznamenanie Rad Andreja Hlinku I. triedy za mimoriadne zásluhy o vznik SR, Kríž Milana Rastislava Štefánika I. triedy za mimoriadne zásluhy o obranu SR a Pribinov kríž I. triedy za mimoriadne zásluhy o sociálny rozvoj SR. Ako zdôvodnila prezidentka, ako jediný prezident nemá pre účelovú zmenu legislatívy za éry Vladimíra Mečiara všetky najvyššie štátne vyznamenania, ktoré prezidentovi zo zákona prináležia.

Rad Ľudovíta Štúra I. triedy za mimoriadne zásluhy o demokraciu a jej rozvoj, ľudské práva a slobody a ich ochranu získal najstarší československý baník, účastník Slovenského národného povstania (SNP) prenasledovaný komunistickým režimom Karol Mikuláš a in memoriam účastník SNP Ján Paľovský.

Rad Ľudovíta Štúra II. triedy za mimoriadne zásluhy o demokraciu a jej rozvoj, ľudské práva a slobody a ich ochranu si odniesol účastník SNP Vladimír Strmeň.

Rad Ľudovíta Štúra II. triedy za mimoriadne zásluhy o rozvoj SR v oblasti vedy si odniesla vedkyňa a farmakologička Daniela Ježová aj anorganická chemička Jana Madejová. Za mimoriadne zásluhy o rozvoj SR v oblasti kultúry, ako aj za mimoriadne šírenie dobrého mena Slovenska v zahraničí vyznamenala prezidentka fotografa Yuriho Dojča.

Prvá slovenská feministka, spisovateľka a publicistka Hana Gregorová získala in memoriam Rad Ľudovíta Štúra II. triedy za mimoriadne zásluhy o ľudské práva a slobody a ich ochranu. Rovnaké vyznamenanie si prevzala rómska aktivistka Anna Koptová.

Rad Ľudovíta Štúra II. triedy za mimoriadne zásluhy o rozvoj SR v oblasti územnej samosprávy udelila prezidentka autorovi reformy verejnej správy Viktorovi Nižňanskému.

Divadelný režisér Ľubomír Vajdička získal Rad Ľudovíta Štúra II. triedy za mimoriadne zásluhy o rozvoj SR v oblasti kultúry a umenia.

Priekopník fotovoltiky na Slovensku Miroslav Zeman získal Rad Ľudovíta Štúra II. triedy za mimoriadne zásluhy o rozvoj SR v oblasti vedy a techniky, ako aj za mimoriadne šírenie dobrého mena SR v zahraničí.

Futbalista Marek Hamšík si prevzal Rad Ľudovíta Štúra II. triedy za mimoriadne zásluhy o rozvoj SR v oblasti športu, ako aj za mimoriadne šírenie dobrého mena SR v zahraničí.

Huslistovi a dirigentovi Jackovi Martinovi Händlerovi udelila prezidentka Rad Ľudovíta Štúra II. triedy za mimoriadne zásluhy o rozvoj SR v oblasti kultúry a umenia, ako aj za mimoriadne šírenie dobrého mena SR v zahraničí.

Autor prvého rómskeho románu Ľudovít Didi získal Rad Ľudovíta Štúra III. triedy in memoriam za mimoriadne zásluhy o demokraciu a jej rozvoj, ľudské práva a slobody a ich ochranu.

Osobnosť kresťanského disentu Eugen Valovič si prevzal Rad Ľudovíta Štúra III. triedy za mimoriadne zásluhy o demokraciu a jej rozvoj, ľudské práva a slobody a ich ochranu, ako aj za rozvoj SR v sociálnej oblasti.

Divadelník a aktér Novembra '89 Mikuláš Laš získal Rad Ľudovíta Štúra III. triedy in memoriam za mimoriadne zásluhy o demokraciu a jej rozvoj, ako aj za rozvoj SR v oblasti umenia a v sociálnej oblasti, najmä pri kodifikácii rusínskeho jazyka.

Ladislav Vrtel, ktorý je autorom heraldického riešenia symbolov Slovenskej republiky, si prevzal Pribinov kríž I. triedy za mimoriadne zásluhy o kultúrny rozvoj SR, najmä v oblasti heraldiky.

Detskej onkologičke Alexandre Kolenovej aj expertovi na závislosti Ľubomírovi Okruhlicovi udelila prezidentka Pribinov kríž I. triedy za mimoriadne zásluhy o sociálny rozvoj SR, najmä v oblasti zdravotníctva.

Folkloristovi Andrásovi Takácsovi udelila prezidentka Pribinov kríž I. triedy za mimoriadne zásluhy o kultúrny rozvoj SR, najmä v oblasti folklóru. Kameraman Martin Štrba si odniesol Pribinov kríž I. triedy za mimoriadne zásluhy o kultúrny rozvoj SR, najmä v oblasti filmu.

Pribinov kríž II. triedy za mimoriadne zásluhy o hospodársky rozvoj SR, najmä v oblasti vinohradníctva a vinárstva si prevzal šľachtiteľ, degustátor, šíriteľ vinárskej osvety Ondrej Korpás.

Poetka Emília Haugová získala Pribinov kríž II. triedy za mimoriadne zásluhy o kultúrny rozvoj SR, najmä v oblasti literatúry. Sociálna pracovníčka Soňa Holúbková si prebrala Pribinov kríž II. triedy za mimoriadne zásluhy o sociálny rozvoj SR.

Medailu prezidenta SR za významné zásluhy o rozvoj SR v oblasti športu získal riaditeľ Medzinárodného maratónu mieru Branislav Koniar. Odborníčka na klimatickú zmenu Gabriela Fischerová získala Medailu prezidenta SR in memoriam za významné zásluhy o riadenie a správu štátu.

(tasr)

  |  

Po vstupe Chorvátska do Schengenu zrušili kontroly aj na hranici s Maďarskom

Vstupom Chorvátska do schengenského priestoru zrušili o polnoci zo soboty na nedeľu kontroly aj na 15 hraničných priechodoch s Maďarskom. Píše o tom agentúra MTI, informuje TASR.

Chorvátsky minister zahraničných vecí Gordan Grlič-Radman na podujatí na priechode Letenye-Goričan povedal, že jeho krajina v tento deň splnila svoje strategické ciele. Cestovanie bez obmedzení označil za "veľký krok vpred" pre dve krajiny s 800 rokmi spoločných dejín. Prospeje to cestovnému ruchu i ekonomickým vzťahom.

Poslanec Péter Cseresnyés, zastupujúci v maďarskom parlamente pohraničnú Zaliansku župu, uviedol, že voľné cestovanie poskytuje nové možnosti spolupráce podnikateľom a uľahčuje kontakty s materskou krajinou etnickým menšinám.

Chorvátsko sa o polnoci na 1. januára 2023 stalo 27. štátom schengenského priestoru, kde je možný voľný pohyb tovaru a osôb, ako aj 20. členom EÚ, ktorý prijal za svoju menu euro. Obe skutočnosti uľahčia cestovanie miliónom dovolenkárov z krajín Európskej únie, keďže už nebudú musieť zamieňať peniaze a vyhnú sa často dlhému čakaniu na hranici.

Koniec hraničných kontrol o polnoci symbolicky oslávili aj na priechode medzi Chorvátskom a Slovinskom. Zatiaľ čo kontroly na pozemných a námorných hraniciach Chorvátska s ostatnými členskými štátmi EÚ boli zrušené 1. januára, pri cestovaní lietadlom sa skončia až od 26. marca.

Euro nahradilo chorvátsku národnú menu kunu, výmenný kurz bol stanovený na 7,5345 kuny za jedno euro. Do 14. januára platí prechodné obdobie, počas ktorého je možné stále platiť oboma menami.

(tasr, min)