Preskočiť na obsah
Minúta  |  

New York ako v poradí šiesty štát USA povolil kompostovanie ľudských pozostatkov

New York sa stal v poradí už šiestym americkým štátom, ktorý povolil kompostovanie ľudských pozostatkov. To totiž mnohí považujú za environmentálne prijateľnejšiu alternatívu bežného pohrebu alebo spopolnenia. V pondelok to uviedla stanica BBC.

Pri kompostovaní ľudských pozostatkov sa telo uloží do špeciálneho zatváracieho priečinka spolu s drevenými pilinami, slamou a klíčkami ďateliny, kde sa pôsobením mikroorganizmov rozloží.7

Po približne mesiaci prejde rozložené telo zahrievaním, aby sa predišlo potenciálnej kontaminácii, a následne sa vo forme pôdy odovzdá pozostalým. Takto získaná zemina môže byť použitá na výsadbu rastlín, zeleniny, ovocia i stromov. Tento proces sa uskutočňuje v špecializovaných zariadeniach.

Kompostovanie telesných pozostatkov ľudí ako prvý povolil v roku 2019 štát Washington. Nasledovali ho štáty Colorado, Oregon, Vermont a Kalifornia.

Americká spoločnosť Recompose uvádza, že kompostovaním ľudských pozostatkov sa dá v porovnaní s klasickým pohrebom či kremáciou ušetriť veľké množstvo uhlíka, ktorý by sa inak dostal do atmosféry.

Prívrženci metódy kompostovania ľudských pozostatkov tiež argumentujú, že ide o dobré riešenie nielen v súvislosti so životným prostredím, ale i z praktického hľadiska – uľahčilo by totiž situáciu v mestách, kde údajne nie je dostatok priestoru na cintoríny.

Tento spôsob má však i svojich kritikov, ktorí sa obávajú etického aspektu kompostovania ľudských tiel. Newyorskí katolícki biskupi vyjadrili nesúhlas s novými právnymi predpismi a uviedli, že "k ľudským pozostatkom by nemalo byť pristupované ako k odpadu z domácnosti".

BBC pripomína, že kompostovanie mŕtvych ľudí je povolené aj vo Švédsku. V Británii je zase možné dať sa pochovať buď bez rakvy, alebo v jej biologicky rozložiteľnom variante.

(tasr)

Minúta  |  

Kanada zakázala väčšine cudzincov kupovať najbližšie dva roky v krajine domy

V prvý deň tohto roka vstúpil v Kanade do platnosti zákaz pre väčšinu cudzincov kupovať v krajine domy. Vláda si od toho sľubuje zlepšenie prístupu k bývaniu pre bežných Kanaďanov. Informuje o tom správa agentúry AFP.

Zákaz sa netýka všetkých cudzincov. Vyňatí sú z neho napríklad utečenci či cudzinci, ktorí majú v Kanade trvalý pobyt. Navyše koncom decembra kanadská vláda informovala, že zákaz sa bude týkať iba nehnuteľností na bývanie v mestách, nie tých na rekreačné účely, ako sú chalupy na leto.

Dočasný zákaz navrhol premiér Justin Trudeau počas predvolebnej kampane v roku 2021, keď rýchlo rastúce ceny spôsobili, že pre mnohých bežných Kanaďanov sa domy stali nedostupnými. "Vysoký záujem o kanadské domy láka špekulantov, bohaté korporácie a zahraničných investorov," uvádzala premiérova Liberálna strana počas predvolebnej kampane. To podľa nej viedlo k prudkému rastu cien. "Domy sú pre ľudí, nie pre investorov," dodávali liberáli.

Po víťazstve vo voľbách Liberálna strana pripravila zákon o zákaze nákupu rezidenčných nehnuteľností cudzincami. Navyše mnohé veľké mestá, ako Vancouver a Toronto, zaviedli dane pre nerezidentov a nevyužívané domy.

Medzičasom, ešte pred vstupom tohto opatrenia do platnosti, sa však realitný trh ochladil, keď centrálna banka s cieľom dostať infláciu pod kontrolu začala zvyšovať úrokové sadzby. Na to následne reagovali aj sadzby hypoték.

Podľa Kanadskej asociácie realitných kancelárií dosahovala priemerná cena domu maximum na začiatku minulého roka, a to na úrovni vyše 800-tisíc kanadských dolárov [CAD] (554 016 eur). V decembri sa už priemerná cena pohybovala tesne nad 630-tisíc CAD (436 288 eur).

Viacerí experti zároveň uvádzajú, že zákaz pre cudzincov nebude mať na dostupnosť bývania pre Kanaďanov výraznejší vplyv. Cudzinci sa totiž na celkovom vlastníctve domov v Kanade podieľajú menej než piatimi percentami. Situáciu by skôr riešilo zrýchlenie výstavby nových domov.

(tasr)

Minúta  |  

Platy zamestnancov v štátnej a verejnej službe rastú o sedem percent, platy učiteľov o desať

Platy zamestnancov pracujúcich v štátnej a verejnej službe sa od začiatku tohto roka zvýšili o sedem percent. Ešte výraznejšie, o desať percent, stúpli platy od začiatku tohto roka pedagogickým zamestnancom.

V tomto roku sa platy týchto zamestnancov zvýšia ešte raz. Od septembra hrubé zárobky štátnych a verejných zamestnancov stúpnu o desať percent a platy učiteľov o dvanásť percent.

Zvýšenie platov štátnych a verejných zamestnancov a učiteľov schválila vláda ešte koncom augusta minulého roka. Vládou schválené nariadenia vychádzajú z uzatvorených kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa pre verejnú a štátnu službu na obdobie od 1. januára 2023 do 31. augusta 2024.

Zvýšenie platov štátnych a verejných zamestnancov si v tomto roku vyžiada zo štátneho rozpočtu spolu takmer 740 miliónov eur a v roku 2024 takmer 1,22 miliardy eur.

(sita)

Minúta  |  

Ministerstvo zdravotníctva posiela do NCZI krízový manažment

Národné centrum zdravotníckych informácií (NCZI) má od začiatku roka nové vedenie. Pozícia generálneho riaditeľa zmenou zriaďovacej listiny zanikla. Nahradila ju rada riaditeľov. Jej členmi sú Marek Macho a Barbora Mareková, pozícia tretieho člena zatiaľ nie je obsadená.

Nový krízový manažment má za úlohu zmonitorovať aktuálnu situáciu a identifikovať dôvody, pre ktoré meškajú kľúčové projekty. TASR o tom informoval komunikačný odbor Ministerstva zdravotníctva (MZ) SR.

Radu riaditeľov budú tvoriť tri osoby. Jej členmi sú Marek Macho a Barbora Mareková, pozícia tretieho člena zatiaľ nie je obsadená. Rezort zdravotníctva zároveň do NCZI posiela kontrolu, ktorá sa zameria primárne na procesy v samotnej organizácii.

(tasr)

Minúta  |  

Od začiatku roka platí na Slovensku viacero opatrení na udržanie zamestnanosti

Od začiatku roka platí na Slovensku viacero opatrení na udržanie zamestnanosti a tvorbu nových pracovných miest. Ako informuje Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR, do platnosti totiž vstupuje novela zákona o službách zamestnanosti.

Rezort od nových opatrení očakáva ďalšie viditeľné zlepšenia na trhu práce. K zmenám patrí zriadenie Aliancie sektorových rád, úprava definície chránenej dielne, uchádzači o zamestnanie sa už po novom nebudú musieť hlásiť na úrade podľa trvalého pobytu. Novela prináša aj jednoduchšie zamestnávanie cudzincov.

Čo sa týka zriadenia Aliancie sektorových rád, členská základňa tohto záujmového združenia právnických osôb je založená na tripartitnom princípe. Okrem ministerstva práce a ministerstva školstva budú jej členmi aj zamestnávateľské a odborové združenia. Hlavným poslaním Aliancie bude monitorovanie požiadaviek zamestnávateľov na kvalifikovanú pracovnú silu a zabezpečenie prenosu týchto nárokov do systému celoživotného vzdelávania. Na vývojové trendy pracovného trhu by mali následne reagovať školy a vzdelávacie inštitúcie úpravou učebných osnov a ponúkaných programov.

Úpravou definície chránenej dielne chce ministerstvo podporiť zamestnávanie tých najodkázanejších občanov zo zdravotným postihnutím, ktorí majú sťažený prístup na trh práce. Pre integráciu osôb so zdravotným znevýhodnením na trhu práce aktuálne pripravuje aj národné projekty. Novela prináša aj flexibilnejšiu evidenciu uchádzačov o zamestnanie. Do evidencie sa budú môcť zaradiť aj konatelia spoločností v likvidácii, či poslanec obce alebo VÚC. Medzi znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie sa budú môcť zaradiť rodičia, ktorí ukončili poberanie materského alebo rodičovského príspevku.

V rámci aktívnych opatrení na trhu práce novela zjednocuje systém určovania výšky príspevku na samostatnú zárobkovú činnosť pre všetky kraje. Výška príspevku sa bude určovať na základe porovnania priemernej miery evidovanej nezamestnanosti okresu s celoslovenským priemerom. Novela skracuje aj povinnosť prevádzkovať samostatnú zárobkovú činnosť na dva roky po poskytnutí príspevku, z pôvodných troch rokov a taktiež zjednodušuje prístup, ale najmä zotrvanie cudzincov z tretích krajín na našom trhu práce. V prípade obnovenia pobytu na účel zamestnania na to isté pracovné miesto sa nebude vykonávať takzvaný test trhu práce.

(sita)

Minúta  |  

Ukrajinská armáda zostrelila desiatky dronov, v Kyjeve došlo k výpadkom prúdu

Rusko v noci na pondelok opäť zaútočilo dronmi na viacerých miestach Ukrajiny. Kyjev ráno informoval, že desiatky bezpilotných lietadiel zostrelila ukrajinská armáda. Informuje o tom správa agentúry AP.

Starosta Kyjeva Vitalij Kličko povedal, že podľa ukrajinskej protivzdušnej obrany "smerovalo na Kyjev" v noci približne 40 samovražedných dronov a všetky boli zničené. Nad Kyjevom bolo podľa neho zostrelených 22 dronov, tri ďalšie boli zničené v Kyjevskej a 15 v susedných oblastiach.

Kličko dodal, že v ukrajinskom hlavnom meste bolo poškodené jedno zo zariadení infraštruktúry a v jednej mestskej časti došlo k výbuchu, po ktorom skončil v nemocnici 19-ročný muž. AP uvádza, že bezprostredne nebolo zrejmé, či tieto incidenty spôsobili zmienené drony alebo iné zbrane.

Útoky spôsobili v Kyjeve výpadky dodávok elektriny a vykurovania vo viacerých mestských častiach, uviedol ďalej podľa agentúry DPA Kličko s tým, že k narušeniu dodávok pitnej vody nedošlo.

V Kyjevskej oblasti bol tiež zasiahnutý "objekt kritickej infraštruktúry" aj obytné budovy. "Rusi spustili niekoľko vĺn útokov dronmi Šahíd cielených na zariadenia kritickej infraštruktúry," povedal tamojší gubernátor Olexij Kuleba.

Sedem dronov zostrelili v Mykolajivskej oblasti, uviedol tamojší gubernátor Vitalij Kim. Tri ďalšie bezpilotné lietadlá a jedna raketa boli zostrelené v Dnepropetrovskej oblasti, oznámil tamojší gubernátor Valentyn Rezničenko s tým, že cieľom týchto útokov bola energetická infraštruktúra.

Ukrajinská protivzdušná obrana zostrelila už počas silvestrovskej noci desiatky samovražedných dronov iránskej výroby a rakiet, ktorými Rusko zaútočilo na Ukrajinu. Mnohé z nich boli vystrelené na Kyjev a druhé najväčšie mesto Charkov.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.