Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Ochranárom z Nízkych Tatier sa podarilo zastaviť 20 pokusov o spustenie ohňostroja

Približne 20 pokusov o spustenie ohňostroja v Nízkych Tatrách sa počas silvestrovskej noci podarilo zastaviť ochranárom zo Správy Národného parku (NP) Nízke Tatry. Informovali o tom na sociálnej sieti.

"Na Donovaloch napriek nasadeniu hliadok stráže prírody a polície bola aktivita zábavnej pyrotechniky veľmi intenzívna. V Demänovskej Doline, kde boli tiež nasadení strážcovia národného parku aj polícia, boli taktiež odpálené ohňostroje, no ich počet a trvanie boli podľa svedkov citeľne nižšie, ako po minulé roky," priblížila Správa NP Nízke Tatry.

Profesionálni aj dobrovoľní strážcovia prírody sa v Nízkych Tatrách počas silvestrovských osláv zamerali najmä na lokality s predpokladom najväčšej koncentrácie ohňostrojov. V súčinnosti s políciou v predstihu oslovili aj samosprávy, o spoluprácu požiadali tiež personál na recepciách hotelov.

Približne 20 pokusov o spustenie ohňostroja sa ochranárom podarilo zastaviť ešte pred ich zapálením, prípady riešili upozornením. "Blokové pokuty boli udelené v ôsmich prípadoch, jeden bude riešený v priestupkovom konaní," dodala správa národného parku.

Používanie zábavnej pyrotechniky je na území národných parkov zakázané, v prípade porušenia hrozia vysoké pokuty od stoviek až do viac než 9-tisíc eur. Hlučné vizuálne efekty spôsobujú zvieratám stres a ich prirodzenou reakciou je útek, pri ktorom sa môžu vážne zraniť, či dokonca zabiť. Ochranári preto odporúčajú namiesto ohňostrojov použiť jemnejšie alternatívy, napríklad prskavky či sviečky, ktorými sa eliminuje nielen hluk, ale i toxické látky v životnom prostredí.

(tasr)

Minúta  |  

Dnes uplynulo 50 rokov od zavedenia poštových smerových čísiel

Dnes uplynulo 50 rokov od zavedenia poštových smerových čísel (PSČ). PSČ predstavuje skupinu číslic, slúžiacich na spracovanie poštových zásielok počas distribúcie (od vybrania zásielky po jej dodanie). V tlačovej správe o tom informovala hovorkyňa pošty Iveta Dorčáková, podľa ktorej je zo strany odosielateľov zásielok veľmi dôležité uvádzať správne PSČ, pretože každé chybne uvedené číslo môže spôsobiť nesprávne smerovanie zásielky, čo môže mať za následok nesplnenie lehoty prepravy.

„PSČ sa používa ako neoddeliteľná súčasť poštovej adresy na našom území od roku 1973. Zavedenie PSČ do adresy sledovalo zjednodušenie smerovania (triedenia) poštových zásielok v distribučnom procese,“ vysvetľuje Dorčáková a dodáva, že PSČ bolo rozhodujúcim článkom pri zavedení automatizovaného spracovania listov vrátane postupného triedenia listov až na doručovacie rajóny.

„Pre územie Slovenska po rozdelení ČSFR zostali tri pásma, označované číslami 8, 9 a 0 ako prvé číslice v PSČ. Prvá číslica 8 v PSČ označuje adresáta v meste Bratislava. Ostatné územie Slovenska používa číslice 9 a 0, pričom 0 je zväčša sever a východ,“ dodala hovorkyňa pošty.

Poštové smerové číslo je územné podľa obvodu pôšt a špecifické podľa poštových priečinkov. Všeobecne je „územné“ PSČ priradené k dodacím poštám pre celé územie, pre ktoré zabezpečujú dodávanie zásielok.

Dodávacie obvody pôšt nekopírujú územnosprávne členenie obcí a miest. Môže byť len jedno pre celú obec, resp. viac obcí, ak dodávanie v nich zabezpečuje len jedna dodacia pošta. V mestách s viacerými dodacími poštami má jedna ulica aj dve PSČ – doručovanie takejto ulice zabezpečujú dve dodacie pošty.

K 50. výročiu zavedenia poštových smerových čísel Slovenská pošta vydáva poštový lístok a príležitostnú poštovú pečiatku. Pečiatka sa bude dať získať od 2. januára v predajni POFIS na Nám. SNP 35 v Bratislave a od 3. januára do 9. januára ju bude možno dostať na Pošte Bratislava 1 na Nám. SNP v Bratislave.

(sita)

Minúta  |  

New York ako v poradí šiesty štát USA povolil kompostovanie ľudských pozostatkov

New York sa stal v poradí už šiestym americkým štátom, ktorý povolil kompostovanie ľudských pozostatkov. To totiž mnohí považujú za environmentálne prijateľnejšiu alternatívu bežného pohrebu alebo spopolnenia. V pondelok to uviedla stanica BBC.

Pri kompostovaní ľudských pozostatkov sa telo uloží do špeciálneho zatváracieho priečinka spolu s drevenými pilinami, slamou a klíčkami ďateliny, kde sa pôsobením mikroorganizmov rozloží.7

Po približne mesiaci prejde rozložené telo zahrievaním, aby sa predišlo potenciálnej kontaminácii, a následne sa vo forme pôdy odovzdá pozostalým. Takto získaná zemina môže byť použitá na výsadbu rastlín, zeleniny, ovocia i stromov. Tento proces sa uskutočňuje v špecializovaných zariadeniach.

Kompostovanie telesných pozostatkov ľudí ako prvý povolil v roku 2019 štát Washington. Nasledovali ho štáty Colorado, Oregon, Vermont a Kalifornia.

Americká spoločnosť Recompose uvádza, že kompostovaním ľudských pozostatkov sa dá v porovnaní s klasickým pohrebom či kremáciou ušetriť veľké množstvo uhlíka, ktorý by sa inak dostal do atmosféry.

Prívrženci metódy kompostovania ľudských pozostatkov tiež argumentujú, že ide o dobré riešenie nielen v súvislosti so životným prostredím, ale i z praktického hľadiska – uľahčilo by totiž situáciu v mestách, kde údajne nie je dostatok priestoru na cintoríny.

Tento spôsob má však i svojich kritikov, ktorí sa obávajú etického aspektu kompostovania ľudských tiel. Newyorskí katolícki biskupi vyjadrili nesúhlas s novými právnymi predpismi a uviedli, že "k ľudským pozostatkom by nemalo byť pristupované ako k odpadu z domácnosti".

BBC pripomína, že kompostovanie mŕtvych ľudí je povolené aj vo Švédsku. V Británii je zase možné dať sa pochovať buď bez rakvy, alebo v jej biologicky rozložiteľnom variante.

(tasr)

Minúta  |  

Kanada zakázala väčšine cudzincov kupovať najbližšie dva roky v krajine domy

V prvý deň tohto roka vstúpil v Kanade do platnosti zákaz pre väčšinu cudzincov kupovať v krajine domy. Vláda si od toho sľubuje zlepšenie prístupu k bývaniu pre bežných Kanaďanov. Informuje o tom správa agentúry AFP.

Zákaz sa netýka všetkých cudzincov. Vyňatí sú z neho napríklad utečenci či cudzinci, ktorí majú v Kanade trvalý pobyt. Navyše koncom decembra kanadská vláda informovala, že zákaz sa bude týkať iba nehnuteľností na bývanie v mestách, nie tých na rekreačné účely, ako sú chalupy na leto.

Dočasný zákaz navrhol premiér Justin Trudeau počas predvolebnej kampane v roku 2021, keď rýchlo rastúce ceny spôsobili, že pre mnohých bežných Kanaďanov sa domy stali nedostupnými. "Vysoký záujem o kanadské domy láka špekulantov, bohaté korporácie a zahraničných investorov," uvádzala premiérova Liberálna strana počas predvolebnej kampane. To podľa nej viedlo k prudkému rastu cien. "Domy sú pre ľudí, nie pre investorov," dodávali liberáli.

Po víťazstve vo voľbách Liberálna strana pripravila zákon o zákaze nákupu rezidenčných nehnuteľností cudzincami. Navyše mnohé veľké mestá, ako Vancouver a Toronto, zaviedli dane pre nerezidentov a nevyužívané domy.

Medzičasom, ešte pred vstupom tohto opatrenia do platnosti, sa však realitný trh ochladil, keď centrálna banka s cieľom dostať infláciu pod kontrolu začala zvyšovať úrokové sadzby. Na to následne reagovali aj sadzby hypoték.

Podľa Kanadskej asociácie realitných kancelárií dosahovala priemerná cena domu maximum na začiatku minulého roka, a to na úrovni vyše 800-tisíc kanadských dolárov [CAD] (554 016 eur). V decembri sa už priemerná cena pohybovala tesne nad 630-tisíc CAD (436 288 eur).

Viacerí experti zároveň uvádzajú, že zákaz pre cudzincov nebude mať na dostupnosť bývania pre Kanaďanov výraznejší vplyv. Cudzinci sa totiž na celkovom vlastníctve domov v Kanade podieľajú menej než piatimi percentami. Situáciu by skôr riešilo zrýchlenie výstavby nových domov.

(tasr)

Minúta  |  

Platy zamestnancov v štátnej a verejnej službe rastú o sedem percent, platy učiteľov o desať

Platy zamestnancov pracujúcich v štátnej a verejnej službe sa od začiatku tohto roka zvýšili o sedem percent. Ešte výraznejšie, o desať percent, stúpli platy od začiatku tohto roka pedagogickým zamestnancom.

V tomto roku sa platy týchto zamestnancov zvýšia ešte raz. Od septembra hrubé zárobky štátnych a verejných zamestnancov stúpnu o desať percent a platy učiteľov o dvanásť percent.

Zvýšenie platov štátnych a verejných zamestnancov a učiteľov schválila vláda ešte koncom augusta minulého roka. Vládou schválené nariadenia vychádzajú z uzatvorených kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa pre verejnú a štátnu službu na obdobie od 1. januára 2023 do 31. augusta 2024.

Zvýšenie platov štátnych a verejných zamestnancov si v tomto roku vyžiada zo štátneho rozpočtu spolu takmer 740 miliónov eur a v roku 2024 takmer 1,22 miliardy eur.

(sita)

Minúta  |  

Ministerstvo zdravotníctva posiela do NCZI krízový manažment

Národné centrum zdravotníckych informácií (NCZI) má od začiatku roka nové vedenie. Pozícia generálneho riaditeľa zmenou zriaďovacej listiny zanikla. Nahradila ju rada riaditeľov. Jej členmi sú Marek Macho a Barbora Mareková, pozícia tretieho člena zatiaľ nie je obsadená.

Nový krízový manažment má za úlohu zmonitorovať aktuálnu situáciu a identifikovať dôvody, pre ktoré meškajú kľúčové projekty. TASR o tom informoval komunikačný odbor Ministerstva zdravotníctva (MZ) SR.

Radu riaditeľov budú tvoriť tri osoby. Jej členmi sú Marek Macho a Barbora Mareková, pozícia tretieho člena zatiaľ nie je obsadená. Rezort zdravotníctva zároveň do NCZI posiela kontrolu, ktorá sa zameria primárne na procesy v samotnej organizácii.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.