Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Schodok štátneho rozpočtu v minulom roku dosiahol 4,524 miliardy eur

Schodok štátneho rozpočtu sa ku koncu minulého roka zvýšil na 4,524 miliardy eur, čo je oproti novembru nárast o 1,91 miliardy eur. V medziročnom porovnaní však schodok štátneho rozpočtu klesol o 2,489 miliardy eur. Informovalo o tom Ministerstvo financií (MF) SR na svojej webovej stránke.

"Oproti rovnakému obdobiu minulého roka boli príjmy štátneho rozpočtu vyššie o 1,832 miliardy eur. Výdavky štátneho rozpočtu boli pri medziročnom porovnaní nižšie, a to o 656,9 milióna eur," priblížilo MF. Deficit rozpočtu je nižší aj v porovnaní s októbrovou novelou zákona o štátnom rozpočte na rok 2022. Tá predpokladala deficit na úrovni 5,474 miliardy eur pri príjmoch 21,471 miliardy eur a výdavkoch 26,945 miliardy eur.

Daňové príjmy medziročne vzrástli o 1,971 miliardy eur, čo je zvýšenie o 14,6 percenta, pričom pozitívny vývoj rezort financií zaznamenal takmer pri všetkých daniach. Príjmy z dane z pridanej hodnoty sa zvýšili o 829,4 milióna eur, daň z príjmov právnických osôb vzrástla o 951 miliónov eur, spotrebné dane o 154,9 milióna eur a dane vyberané zrážkou vo výške 25,3 milióna eur.

Zlepšil sa aj výber daní z používania tovarov a z povolenia na výkon činnosti, a to o 16,5 milióna eur či daní na tovary a služby vo výške 8,6 milióna eur. Pri daniach z medzinárodného obchodu a transakcií, vrátane sankcií, došlo k medziročnému nárastu o 11,1 milióna eur. Naopak, medziročne sa znížili dane z príjmov fyzických osôb, a to o 25,8 milióna eur.

Príjmy štátneho rozpočtu v rámci prostriedkov z Plánu obnovy a odolnosti medziročne vzrástli o 36,8 milióna eur, no negatívny vývoj zaznamenal rezort financií v rámci príjmov z rozpočtu EÚ, kde došlo k medziročnému poklesu o 123,1 milióna eur alebo o 5,4 percenta. Oproti roku 2021 poklesli aj príjmy z dividend, a to o 319,9 milióna eur (- 66,6 percenta).

V rámci ostatných príjmov štátneho rozpočtu došlo k medziročnému nárastu o 267,6 milióna eur alebo o 29,8 percenta. "Ide najmä o medziročný nárast príjmov z administratívnych poplatkov vo výške 46,8 milióna eur a iných nedaňových príjmov vo výške 218 miliónov eur," spresnilo ministerstvo. Pozitívny vývoj bol zaznamenaný pri úrokových príjmoch vo výške 2,5 milióna eur a pri príjmoch z prenájmu vo výške 1,9 milióna eur.

Výdavky na obsluhu štátneho dlhu zaznamenali medziročný nárast o 401,8 milióna eur (+ 61,1 percenta). V kategóriách výdavkov štátneho rozpočtu súvisiacich s čerpaním prostriedkov z rozpočtu EÚ (EÚ fondy) došlo k medziročnému poklesu o 154,9 milióna eur (- 6,6 percenta), a to pri medziročnom náraste výdavkov na spolufinancovanie spoločných programov SR a EÚ vo výške 26,5 milióna eur (+ 7,0 percenta).

Medziročne sa znížila aj platba do rozpočtu EÚ, a to o 26,5 milióna eur (- 2,7 percenta). Pri transfere pre Sociálnu poisťovňu došlo k medziročnému poklesu o 736,5 milióna eur a čerpanie ďalších výdavkov štátneho rozpočtu medziročne kleslo o 213,1 milióna eur.

(tasr)

Minúta  |  

Šéfka MMF: Tretina globálnej ekonomiky v tomto roku upadne do recesie

Tretina svetovej ekonomiky bude v tomto roku v recesii, varovala šéfka Medzinárodného menového fondu (MMF) Kristalina Georgieva. Rok 2023 podľa nej bude „ťažší“ ako vlaňajšok, keďže ekonomiky USA, Európskej únie a Číny sa spomaľujú. Informuje o tom portál bbc.com.

Varovanie šéfky MMF prichádza v čase, keď na globálne hospodárstvo negatívne vplývajú rastúce ceny, vyššie úrokové sadzby a šírenie ochorenia COVID-19 v Číne.

„Očakávame, že tretina svetovej ekonomiky bude v recesii,“ povedala Georgieva. „Dokonca aj v krajinách, ktoré nebudú v recesii, to budú milióny ľudí pociťovať ako recesiu,“ dodala.

MMF v októbri zhoršil prognózu globálneho ekonomického rastu v roku 2023. Dôvodom pre tento krok je vojna na Ukrajine a tiež vyššie úrokové sadzby, keďže centrálne banky po celom svete sa snažia zbrzdiť rastúce ceny.

„Hoci náš základný scenár neráta v priebehu roka s globálnou recesiou, jej riziko je nepríjemne vysoké. Avšak Európa sa recesii nevyhne a USA sú na jej pokraji,“ povedala pre BBC ekonómka spoločnosti Moody's Analytics Katrina Ell.

(sita)

Minúta  |  

Ochranárom z Nízkych Tatier sa podarilo zastaviť 20 pokusov o spustenie ohňostroja

Približne 20 pokusov o spustenie ohňostroja v Nízkych Tatrách sa počas silvestrovskej noci podarilo zastaviť ochranárom zo Správy Národného parku (NP) Nízke Tatry. Informovali o tom na sociálnej sieti.

"Na Donovaloch napriek nasadeniu hliadok stráže prírody a polície bola aktivita zábavnej pyrotechniky veľmi intenzívna. V Demänovskej Doline, kde boli tiež nasadení strážcovia národného parku aj polícia, boli taktiež odpálené ohňostroje, no ich počet a trvanie boli podľa svedkov citeľne nižšie, ako po minulé roky," priblížila Správa NP Nízke Tatry.

Profesionálni aj dobrovoľní strážcovia prírody sa v Nízkych Tatrách počas silvestrovských osláv zamerali najmä na lokality s predpokladom najväčšej koncentrácie ohňostrojov. V súčinnosti s políciou v predstihu oslovili aj samosprávy, o spoluprácu požiadali tiež personál na recepciách hotelov.

Približne 20 pokusov o spustenie ohňostroja sa ochranárom podarilo zastaviť ešte pred ich zapálením, prípady riešili upozornením. "Blokové pokuty boli udelené v ôsmich prípadoch, jeden bude riešený v priestupkovom konaní," dodala správa národného parku.

Používanie zábavnej pyrotechniky je na území národných parkov zakázané, v prípade porušenia hrozia vysoké pokuty od stoviek až do viac než 9-tisíc eur. Hlučné vizuálne efekty spôsobujú zvieratám stres a ich prirodzenou reakciou je útek, pri ktorom sa môžu vážne zraniť, či dokonca zabiť. Ochranári preto odporúčajú namiesto ohňostrojov použiť jemnejšie alternatívy, napríklad prskavky či sviečky, ktorými sa eliminuje nielen hluk, ale i toxické látky v životnom prostredí.

(tasr)

Minúta  |  

Dnes uplynulo 50 rokov od zavedenia poštových smerových čísiel

Dnes uplynulo 50 rokov od zavedenia poštových smerových čísel (PSČ). PSČ predstavuje skupinu číslic, slúžiacich na spracovanie poštových zásielok počas distribúcie (od vybrania zásielky po jej dodanie). V tlačovej správe o tom informovala hovorkyňa pošty Iveta Dorčáková, podľa ktorej je zo strany odosielateľov zásielok veľmi dôležité uvádzať správne PSČ, pretože každé chybne uvedené číslo môže spôsobiť nesprávne smerovanie zásielky, čo môže mať za následok nesplnenie lehoty prepravy.

„PSČ sa používa ako neoddeliteľná súčasť poštovej adresy na našom území od roku 1973. Zavedenie PSČ do adresy sledovalo zjednodušenie smerovania (triedenia) poštových zásielok v distribučnom procese,“ vysvetľuje Dorčáková a dodáva, že PSČ bolo rozhodujúcim článkom pri zavedení automatizovaného spracovania listov vrátane postupného triedenia listov až na doručovacie rajóny.

„Pre územie Slovenska po rozdelení ČSFR zostali tri pásma, označované číslami 8, 9 a 0 ako prvé číslice v PSČ. Prvá číslica 8 v PSČ označuje adresáta v meste Bratislava. Ostatné územie Slovenska používa číslice 9 a 0, pričom 0 je zväčša sever a východ,“ dodala hovorkyňa pošty.

Poštové smerové číslo je územné podľa obvodu pôšt a špecifické podľa poštových priečinkov. Všeobecne je „územné“ PSČ priradené k dodacím poštám pre celé územie, pre ktoré zabezpečujú dodávanie zásielok.

Dodávacie obvody pôšt nekopírujú územnosprávne členenie obcí a miest. Môže byť len jedno pre celú obec, resp. viac obcí, ak dodávanie v nich zabezpečuje len jedna dodacia pošta. V mestách s viacerými dodacími poštami má jedna ulica aj dve PSČ – doručovanie takejto ulice zabezpečujú dve dodacie pošty.

K 50. výročiu zavedenia poštových smerových čísel Slovenská pošta vydáva poštový lístok a príležitostnú poštovú pečiatku. Pečiatka sa bude dať získať od 2. januára v predajni POFIS na Nám. SNP 35 v Bratislave a od 3. januára do 9. januára ju bude možno dostať na Pošte Bratislava 1 na Nám. SNP v Bratislave.

(sita)

Minúta  |  

New York ako v poradí šiesty štát USA povolil kompostovanie ľudských pozostatkov

New York sa stal v poradí už šiestym americkým štátom, ktorý povolil kompostovanie ľudských pozostatkov. To totiž mnohí považujú za environmentálne prijateľnejšiu alternatívu bežného pohrebu alebo spopolnenia. V pondelok to uviedla stanica BBC.

Pri kompostovaní ľudských pozostatkov sa telo uloží do špeciálneho zatváracieho priečinka spolu s drevenými pilinami, slamou a klíčkami ďateliny, kde sa pôsobením mikroorganizmov rozloží.7

Po približne mesiaci prejde rozložené telo zahrievaním, aby sa predišlo potenciálnej kontaminácii, a následne sa vo forme pôdy odovzdá pozostalým. Takto získaná zemina môže byť použitá na výsadbu rastlín, zeleniny, ovocia i stromov. Tento proces sa uskutočňuje v špecializovaných zariadeniach.

Kompostovanie telesných pozostatkov ľudí ako prvý povolil v roku 2019 štát Washington. Nasledovali ho štáty Colorado, Oregon, Vermont a Kalifornia.

Americká spoločnosť Recompose uvádza, že kompostovaním ľudských pozostatkov sa dá v porovnaní s klasickým pohrebom či kremáciou ušetriť veľké množstvo uhlíka, ktorý by sa inak dostal do atmosféry.

Prívrženci metódy kompostovania ľudských pozostatkov tiež argumentujú, že ide o dobré riešenie nielen v súvislosti so životným prostredím, ale i z praktického hľadiska – uľahčilo by totiž situáciu v mestách, kde údajne nie je dostatok priestoru na cintoríny.

Tento spôsob má však i svojich kritikov, ktorí sa obávajú etického aspektu kompostovania ľudských tiel. Newyorskí katolícki biskupi vyjadrili nesúhlas s novými právnymi predpismi a uviedli, že "k ľudským pozostatkom by nemalo byť pristupované ako k odpadu z domácnosti".

BBC pripomína, že kompostovanie mŕtvych ľudí je povolené aj vo Švédsku. V Británii je zase možné dať sa pochovať buď bez rakvy, alebo v jej biologicky rozložiteľnom variante.

(tasr)

Minúta  |  

Kanada zakázala väčšine cudzincov kupovať najbližšie dva roky v krajine domy

V prvý deň tohto roka vstúpil v Kanade do platnosti zákaz pre väčšinu cudzincov kupovať v krajine domy. Vláda si od toho sľubuje zlepšenie prístupu k bývaniu pre bežných Kanaďanov. Informuje o tom správa agentúry AFP.

Zákaz sa netýka všetkých cudzincov. Vyňatí sú z neho napríklad utečenci či cudzinci, ktorí majú v Kanade trvalý pobyt. Navyše koncom decembra kanadská vláda informovala, že zákaz sa bude týkať iba nehnuteľností na bývanie v mestách, nie tých na rekreačné účely, ako sú chalupy na leto.

Dočasný zákaz navrhol premiér Justin Trudeau počas predvolebnej kampane v roku 2021, keď rýchlo rastúce ceny spôsobili, že pre mnohých bežných Kanaďanov sa domy stali nedostupnými. "Vysoký záujem o kanadské domy láka špekulantov, bohaté korporácie a zahraničných investorov," uvádzala premiérova Liberálna strana počas predvolebnej kampane. To podľa nej viedlo k prudkému rastu cien. "Domy sú pre ľudí, nie pre investorov," dodávali liberáli.

Po víťazstve vo voľbách Liberálna strana pripravila zákon o zákaze nákupu rezidenčných nehnuteľností cudzincami. Navyše mnohé veľké mestá, ako Vancouver a Toronto, zaviedli dane pre nerezidentov a nevyužívané domy.

Medzičasom, ešte pred vstupom tohto opatrenia do platnosti, sa však realitný trh ochladil, keď centrálna banka s cieľom dostať infláciu pod kontrolu začala zvyšovať úrokové sadzby. Na to následne reagovali aj sadzby hypoték.

Podľa Kanadskej asociácie realitných kancelárií dosahovala priemerná cena domu maximum na začiatku minulého roka, a to na úrovni vyše 800-tisíc kanadských dolárov [CAD] (554 016 eur). V decembri sa už priemerná cena pohybovala tesne nad 630-tisíc CAD (436 288 eur).

Viacerí experti zároveň uvádzajú, že zákaz pre cudzincov nebude mať na dostupnosť bývania pre Kanaďanov výraznejší vplyv. Cudzinci sa totiž na celkovom vlastníctve domov v Kanade podieľajú menej než piatimi percentami. Situáciu by skôr riešilo zrýchlenie výstavby nových domov.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.