Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Prezidentka SR Zuzana Čaputová vetovala zákon o zdanení plynovodov, poslanci ho musia opäť prerokovať

Poslanci Národnej rady SR musia opätovne prerokovať schválený zákon o dani z osobitnej stavby využívanej na prepravu plynu. Prezidentka SR Zuzana Čaputová sa rozhodla zákon vrátiť do parlamentu.

Zdôvodnila to tým, že aplikácia zákona dopadne iba na jediného adresáta tejto právnej normy, obchodnú spoločnosť Eustream, a.s., a to spôsobom, že reálne môže byť ohrozená nielen jej finančná a majetková stabilita, ale aj služby a činnosti, ktoré v rámci Slovenska a pre Slovensko zabezpečuje. Informoval o tom v pondelok hovorca hlavy štátu Martin Strižinec.

Spoločnosť Eustream má podľa prezidentky strategický význam pre Slovensko aj európsky región z pohľadu energetickej infraštruktúry. Dopady schváleného zákona tak môžu ohroziť v konečnom dôsledku energetickú bezpečnosť krajiny. „Zákonodarca na tieto hrozby nijako nereagoval v dôvodovej správe a ani nepredstavil alternatívne riešenie alebo sanáciu takýchto potenciálnych dopadov,“ upozornila Čaputová.

Zákon o dani z osobitnej stavby obsahuje celkovo šesť novelizačných článkov, medzi ktorými je napríklad aj novela zákona o Rozhlase a televízii Slovenska. Veto prezidentky sa však týka výhradne zavedenia dane z osobitnej stavby. „Vo svojom vete nerozporujem a nespochybňujem ostatné články schváleného zákona a s nimi spojené rozhodnutie zákonodarcu meniť a upravovať v zákone uvedené oblasti právnej úpravy,“ dodala prezidentka.

Parlament schválil zákon o dani z osobitnej stavby na návrh poslancov za hnutie OĽaNO. „Jedným z dôvodov zavedenia dane z osobitnej stavby je skutočnosť, že táto osobitná stavba nepodlieha zdaneniu daňou z nehnuteľnosti," zdôvodnili. Základom pre výpočet dane má byť dĺžka osobitnej stavby vyjadrená v kilometroch a ustanovená sadzba dane. Tá bude 6-tisíc eur za každý aj začatý kilometer osobitnej stavby. Prvým zdaňovacím obdobím by mal byť kalendárny mesiac nasledujúci po kalendárnom mesiaci, v ktorom tento zákon nadobudne účinnosť. Zákon mal nadobudnúť účinnosť dňom vyhlásenia.

(sita)

Minúta  |  

<strong>Chorvátske banky hlásia úspešný prechod na euro</strong>

Najväčšie banky v Chorvátsku v pondelok informovali o úspešnom prechode na spoločnú európsku menu euro a dostupnosti všetkých bankových služieb pre klientov. Niektoré banky však pritom uviedli, že ich kancelárie budú v pondelok otvorené až poobede. Informuje o tom správa agentúry Hina.

Úspešný prechod na euro ohlásili najväčšia banka v krajine Zagrebačka Banka, Chorvátska poštová banka (HPB), Privredna Banka Zagreb (PBZ), Erste Bank, Raiffeisen Bank a OTP.

Chorvátska banková asociácia (HUB), ktorá združuje 19 popredných bánk v krajine, potvrdila úspešný prechod svojich členov na euro.

Peniaze na účtoch občanov a právnických osôb, ako aj pôžičky sa automaticky premieňali z kún na eurá pevnou sadzbou stanovenou zákonom, uviedla asociácia s tým, že softvér približne 2 700 bankomatov bol upravený a bola do nich dodaná hotovosť v eurobankovkách.

Najneskôr do 15. januára bude upravených a funkčných celkovo približne 4-tisíc bankomatov, dovtedy sa nebude účtovať poplatok za výber hotovosti zo žiadneho z bankomatov.

Podľa HUB v súlade s rozhodnutím chorvátskej národnej banky (HNB) budú bankomaty v období do 1. apríla vydávať väčšinou bankovky v hodnote 10 a 20 eur, aby občanom poskytli peniaze menšej hodnoty v počiatočnej fáze používania novej meny.

Okrem toho budú technicky prispôsobené bankomaty vydávať aj bankovky v hodnote 50 eur pod podmienkou, že sumy do alebo vo výške 100 eur budú vždy vydávané v bankovkách 10 alebo 20 eurových.

Bankomaty začnú od 1. apríla postupne vydávať aj bankovky inej hodnoty v závislosti od odhadov bánk a obchodnej politiky, uviedla asociácia HUB. Banky, Finančná agentúra a Chorvátska pošta budú počas celého roka 2023 bezplatne vymieňať kuny za eurá.

(tasr)

Minúta  |  

Remišová: Stredové, pravicové a konzervatívne sily by mali vytvoriť silný blok. Vidím tam KDH a OĽaNO

Stredové, pravicové a konzervatívne sily by mali vytvoriť silný a jednotný blok založený na spoločných hodnotách, aby vo voľbách neprepadol ani jediný hlas voličov. V rozhovore pre TASR to skonštatovala vicepremiérka a šéfka strany Za ľudí Veronika Remišová. V takomto bloku vidí okrem Za ľudí aj strany, ako KDH či OĽaNO. Otázku svojho prestupu do inej strany označila za absurdnú.

"Súčasná demokratická politická scéna potrebuje konsolidáciu. Stredové, pravicové, konzervatívne sily by mali vytvoriť silný a jednotný blok založený na spoločných hodnotách tak, aby neprepadol ani jediný hlas. V tomto bloku vidím okrem Za ľudí aj strany, ako KDH alebo OĽaNO," podčiarkla Remišová.

Vyhlásila, že konzervatívnu politiku aktuálne definujú extrémisti, populisti a bezhodnotové politické meňavky. "Ak odpočítame mafiánov, zlodejov, extrémistov a populistov, čo nám ostáva? Strany, ktoré sa zožierajú vo vzájomných, často osobných konfliktoch," dodala a poukázala na aktuálnu politickú situáciu.

Cieľom strany Za ľudí je podľa Remišovej presadzovať svoj program. Na margo znižujúcich sa preferencií uviedla, že tým prešla každá vládna strana a poukázala na krízy uplynulých dvoch rokov. Napriek tomu sa však podľa nej podarilo mnoho dobrých vecí. "Len v mojom rezorte sme zrealizovali najväčšiu reformu eurofondov v histórii Slovenska," uviedla a vyzdvihla aj reformy v iných oblastiach. "Verím v hodnoty tvrdej a poctivej práce, v rozumnú a rozvážnu politiku, ktorú my v strane Za ľudí robíme. A verím, že je dosť ľudí, ktorí tento typ politiky ocenia," povedala.

Moderná konzervatívna pravicová politika by podľa nej mala byť založená na pilieroch, ako silná ekonomika, priaznivé podnikateľské prostredie a znižovanie byrokracie, silný štát v oblasti bezpečnosti, a na fungujúcom právnom štáte a potláčaní korupcie či silnom sociálnom pilieri.

Čo sa týka projektu expremiéra Mikuláša Dzurindu, Remišová považuje za dôležité, aby sa pred jeho spustením definitívne vyšetrila a uzavrela kauza Gorila. Projekt je podľa nej postavený na strane Spolu, ktorú označila za liberálnu, a pripomenula spoločnú kandidátku s Progresívnym Slovenskom v parlamentných voľbách. "My sme stredopravá konzervatívna strana a spoluprácu chceme rozvíjať na spoločných hodnotách, ktoré nás spájajú. Nám dáva zmysel vytvoriť spoločný stredopravý konzervatívny blok Za ľudí, KDH a OĽaNO," reagovala na otázku o prípadnej spolupráci.

(tasr)

Minúta  |  

Vývoz ruského plynu mimo bývalých sovietskych republík klesol vlani o 45,5 percenta

Vývoz ruského plynu do krajín mimo skupiny bývalých sovietskych republík klesol v roku 2022 o 45,5 percenta. Ukázali to v pondelok údaje štátneho plynárenského gigantu Gazprom. Informuje správa agentúry AFP.

Gazprom vo vyhlásení uviedol, že vývoz mimo Spoločenstva nezávislých štátov (SNŠ) dosiahol v roku 2022 celkovo 100,9 miliardy kubických metrov (m3), zatiaľ čo v roku 2021 to bolo 185,1 miliardy m3.

Európa bola predtým hlavným exportným trhom Gazpromu, ale dodávky na kontinent sa vlani drasticky znížili v dôsledku sankcií Západu po invázii Ruska na Ukrajinu vo februári 2022.

Generálny riaditeľ Gazpromu Alexej Miller informoval, že spoločnosť počas roka neustále zvyšovala dodávky do Číny, detaily o množstve však nezverejnil. "Od 1. januára sme na úplne novej úrovni dodávok plynu do Číny," uviedol Miller vo vyhlásení.

Ruský prezident Vladimir Putin sa minulý mesiac zúčastnil inaugurácie východosibírskeho ložiska zemného plynu Kovykta, ktoré umožní zvýšiť export komodity do Číny.

Rusko nemá vybudované plynovody na transport plynu do Číny zo svojich západosibírskych a arktických ložísk, ktoré slúžili na export do Európy. Moskva však začala približne pred desiatimi rokmi rozvíjať nové polia a budovať potrubie s názvom Power of Siberia s cieľom dodávať plyn na rýchlo sa rozvíjajúci čínsky trh.

Prvé potrubie Power of Siberia bolo uvedené do prevádzky koncom roka 2019 a začalo prepravovať plyn z východnej Sibíri do Číny. Moskva aktuálne plánuje postaviť plynovod Power of Siberia 2.

Miller na konferencii minulý týždeň priznal, že Gazprom má za sebou "veľmi, veľmi ťažký" rok. Poukázal pritom na "úplnú zmenu na energetických trhov", ktorú vyvolali sankcie Západu v reakcii na Putinovo rozhodnutie vyslať vojakov na Ukrajinu.

Gazprom sa podieľa jedenásť percent na globálnej produkcie zemného plynu a má najväčšie zásoby plynu na svete.

(tasr)

Minúta  |  

Ukrajinská armáda informuje o zabití stoviek ruských vojakov pri útoku v okupovanej Doneckej oblasti

Ukrajinské úrady tvrdia, že pri raketovom útoku v okupovanej Doneckej oblasti prišlo o život asi 400 ruských vojakov. Informuje o tom spravodajský portál BBC.

Ukrajinci zaútočili na budovu v meste Makijivka, kde boli umiestnené ruské sily. Počet obetí sa podľa BBC nepodarilo overiť. Proruské úrady pritom potvrdili útok aj obete, nie však ich počet.

Zástupca proruských úradov v okupovaných častiach Doneckej oblasti Daniil Bezsonov prostredníctvom komunikačnej platformy Telegram informoval, že „odborné učilište dostalo na Silvestra, doslova o polnoci, obrovský zásah americkým HIMARS“, cituje CNN s tým, že na mieste boli podľa neho zranení i mŕtvi, no ich počty zatiaľ nie sú známe. Budova je podľa neho vážne poškodená.

Prístup do okupovaných oblastí Ukrajiny je síce obmedzený, no útok medzičasom priznalo viacero ruských komentátorov a blogerov. Počet obetí by mal byť však podľa nich nižší ako uvádza ukrajinská strana. Podľa moderátora Vladimira Solovjova boli straty značné, ale neblížia sa k 400. Proruský komentátor Igor Girkin sa však vyjadril, že mŕtvych a zranených sú stovky, i keď presné číslo nie je známe, pretože veľký počet je stále nezvestný. Budova bola podľa neho takmer úplne zničená a obete boli najmä z radov nedávno zmobilizovaných vojakov. Škody podľa neho ešte zhoršila skutočnosť, že v rovnakej budove ako vojaci, bola uskladnená aj munícia. „Takmer všetko vojenské vybavenie, ktoré bolo hneď pri budove, bez akéhokoľvek maskovania, bolo tiež zničené,“ napísal na Telegrame.

Podľa ukrajinskej armády bolo na mieste okrem 400 odhadovaných mŕtvych aj ďalších 300 zranených.

Ukrajina pritom zvykne denne hlásiť zabitie desiatok, niekedy stoviek ruských vojakov a podľa BBC je v tejto súvislosti potrebná obozretnosť, no ak by sa ich informácie potvrdili, bol by to jeden z najsmrteľnejších ukrajinských útokov na ruské ciele od začiatku vojny.

Ukrajina nepotvrdila, že by vykonala útok systémom HIMARS a naďalej sa drží svojho zvyku nezverejňovať podrobnosti o svojich útokoch. Sarkasticky len poznamenala, odkazujúc na zvyčajné ruské vyhlásenia, že obete sú dôsledkom „nedbalej manipulácie s vykurovacími telesami, nedodržiavania bezpečnostných opatrení a fajčenia na neidentifikovanom mieste“.

(sita)

Minúta  |  

Šéf nemeckej centrálnej banky: Eurozóna potrebuje ďalšie opatrenia na obmedzenie inflačných očakávaní

Eurozóna potrebuje prijať ďalšie opatrenia na obmedzenie inflačných očakávaní a návrat inflácie k cieľovej úrovni Európskej centrálnej banky (ECB), ktorou sú dve percentá. Vyhlásil to v pondelok člen Rady guvernérov ECB a šéf nemeckej centrálnej banky Bundesbank Joachim Nagel. Informuje o tom správa Bloomberg.

"Naše mesačné prieskumy medzi podnikateľmi a spotrebiteľmi ukazujú výrazný nárast dlhodobých inflačných očakávaní," povedal Nagel v rozhovore pre Zeitschrift für das gesamte Kreditwesen, ktorý v pondelok zverejnila na webovej stránke Bundesbank. "Pevne verím, že musíme prijať ďalšie opatrenia v oblasti menovej politiky, aby sme zastavili a zvrátili tento trend," dodal.

ECB minulý rok zvýšila úrokové sadzby o 250 bázických bodov a predstavitelia banky signalizovali, že prídu ďalšie zvýšenia. Prezidentka ECB Christine Lagardová minulý týždeň upozornila, že banka nemôže dovoliť, aby sa vysoká miera inflácie zakorenila.

Nagel zopakoval toto stanovisko a povedal, že by bolo nesprávne konať teraz príliš váhavo zo strachu, že vyššie náklady na pôžičky by mohli poškodiť ekonomický rast. "Potom by sme boli nútení sprísniť politiku ešte výraznejšie, čím by sme ešte viac zaťažili ekonomiku," poznamenal Nagel.

Uviedol tiež, že je optimista a verí, že Nemecko sa dokáže vyhnúť vážnemu ekonomickému prepadu, pričom očakáva len mierny pokles hospodárstva. Je tiež presvedčený, že v strednodobom horizonte sa podarí skrotiť vysokú mieru inflácie.

"Existuje výrazné riziko silnejších sekundárnych vplyvov, pretože dohody o vyšších mzdách by mohli predĺžiť obdobie vysokej miery inflácie," dodal.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.