Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Ruský rubeľ odštartoval rok 2023 poklesom. Analytici: Mal by si počínať stabilne

Kurz rubľa odštartoval rok 2023 poklesom voči doláru aj euru, analytici však predpokladajú, že v priebehu tohto roka by sa mal udržať na relatívne stabilnej úrovni. Informuje o tom správa agentúry Reuters.

Kurz ruskej meny klesol v utorok oproti doláru do 8.05 SEČ o 0,4 percenta na 70,18 RUB/USD. Pokles evidoval aj oproti euru, a to o 0,6 percenta na 74,67 RUB/EUR.

Minulý rok zaznamenávala ruská mena prudké výkyvy, čo je dôsledok útoku Ruska na Ukrajinu, po ktorom západné štáty uvalili na Moskvu bezprecedentné sankcie. V marci sa kurz meny prepadol na historické minimum 120 rubľov za dolár, neskôr však zavedenie kapitálových kontrol situáciu stabilizovalo. Navyše, kurz meny nepriamo podporili sankcie, v dôsledku ktorých výrazne klesol dovoz do Ruska, čo vylepšilo stav bežného účtu platobnej bilancie.

Kurz rubľa opäť výraznejšie klesol v decembri, v ktorom začal platiť cenový strop na ruskú ropu. Analytici však očakávajú, že mena by mala dobre zvládať aj tento rok, najmä vďaka vysokému prebytku bežného účtu platobnej bilancie.

(tasr)

Minúta  |  

Oslabil obranyschopnosť Slovenska a rezort obrany finančne zaťažil, vyčítajú Naďovi Smer a Hlas

Opozičná strana Smer-SD ani mimoparlamentný Hlas-SD nehodnotia minuloročné pôsobenie ministra obrany Jaroslava Naďa (OĽaNO) pozitívne. Vyčítajú mu oslabovanie obranyschopnosti SR aj neprimerané finančné zaťažovanie rezortu. Vyplýva to z koncoročného hodnotenia pre TASR.

"Pre ministra obrany majú byť určujúcimi v prvom rade slovenské národné záujmy, nie zahraničné záujmy, a už vôbec nie záujmy krajín, ktoré ani len nie sú členskými krajinami NATO. Veľké nákupy neboli robené v súlade s reálnymi požiadavkami ozbrojených síl a ak áno, tak len vo veľmi obmedzenej miere," tlmočil stanovisko Smeru hovorca strany Ján Mažgút.

Slovensko podľa Smeru stráca svoje obranné kapacity a absolútne stratilo kontrolu nad vzdušným priestorom. Strana to považuje za vážne chyby, ktoré bude potrebné odstraňovať niekoľko volebných období, čo bude stáť nemalé peniaze.

Odmieta tiež poskytovanie vojenskej pomoci Ukrajine, trvá na potrebe humanitárnej pomoci. "Oddanosť ministra iným ako slovenským záujmom je zrejmá nielen z prístupu k Ukrajine, ale aj z postojov k obrannej dohode s USA," podotkol.

Poslanec Peter Kmec z Hlasu-SD hovorí, že subjektívne pozitívne hodnotenie ministra Naďa k stavu ozbrojených síl sa diametrálne rozchádza s objektívnou realitou. Aktuálne rozpočtové nastavenie MO SR sa podľa neho nijako výrazne neprejavilo na zlepšení podmienok výkonu služby profesionálnych vojakov. Nevidí ani zlepšenie platových podmienok, atraktivity vojenského povolania, regrutácie či transparentnosti rezortu. Pri poskytovaní vojenskej pomoci Ukrajine podľa poslanca minister vôbec nezohľadňoval potreby Ozbrojených síl SR a viacerými vývozmi techniky oslabil obranyschopnosť SR.

"Plnenie cieľov ozbrojených síl, ako napríklad ťažká mechanizovaná brigáda, je tiež otázne, pretože minister ich nerieši komplexne, ale sa zameriava iba na vybrané veľké akvizičné projekty so súkromnými firmami, s ktorými mal úzku spoluprácu v minulosti. Rovnako negatívny vplyv na plnenie cieľov síl a bojaschopnosť môžu mať aj niektoré neefektívne a nezmyselné organizačné a štrukturálne zmeny," komentoval Kmec.

Obmenu výzbroje a techniky považuje poslanec za nevyhnutnosť, no obrovské finančné náklady, ktoré si vyžaduje, boli podľa neho pred nástupom Naďa rozložené na dlhšie časové obdobie a na viac zbraňových systémov v dlhodobých plánoch rezortu, aby to ekonomika štátu uniesla. Upozornil tiež, že zmluvu o nákupe pásových obrnených vozidiel podpísal minister deň pred hlasovaním o nedôvere vláde a pri absencii rozpočtu na rok 2023.

(tasr)

Minúta  |  

Februárový samit EÚ s Ukrajinou sa uskutoční v Kyjeve

Samit Ukrajiny a Európskej únie (EÚ) sa uskutoční 3. februára v Kyjeve. V pondelok o tom vo vyhlásení informoval úrad prezidenta Volodymyra Zelenského, ktorý o podujatí telefonoval so šéfkou Európskej komisie Ursulou von der Leyenovou.

Obe strany sa dohodli na zintenzívnení prípravných prác. Témou samitu bude finančná a vojenská podpora Ukrajiny zo strany EÚ, informuje na svojej webstránke denník The Guardian.

Zelenskyj sa tiež poďakoval Von der Leyenovej za podporu a dodal, že finančná pomoc Únie v objeme 18 miliárd eur je „teraz extrémne dôležitá, keď sa Rusko usiluje nazhromaždiť nové sily pre agresiu“. Prvú tranžu makrofinančnej pomoci Kyjev očakáva v januári.

(sita)

Minúta  |  

Južná Kórea oznámila pokutu dva milióny eur pre Teslu v súvislosti s dojazdom jej áut

Juhokórejská komisia pre hospodársku súťaž KFTC oznámila, že udelí americkému výrobcovi elektromobilov Tesla pokutu v prepočte dva milióny eur za zamlčovanie informácií o reálnom dojazde jej vozidiel pri nízkych teplotách. Informoval o tom server CNBC.

KFTC oznámila, že Tesla dostane pokutu 2,85 miliardy wonov (2,01 milióna eur), pretože neupozornením zákazníkov nadhodnotila dojazd svojich vozidiel. Tesla na svojej internetovej stránke síce uvádza rady na jazdenie v zimných mesiacoch, avšak neinformuje o rozsahu zníženia dojazdu po poklese teplôt pod nulu.

Juhokórejská spotrebiteľská organizácia už v roku 2021 vo svojom prieskume uviedla, že dojazd väčšiny elektrických vozidiel pri nízkych teplotách môže klesnúť až o 40 percent, pričom autá Tesly majú najväčší problém. Americká automobilka sa k informáciám nevyjadrila.

Pred necelým rokom dostala pokutu od KFTC nemecká automobilka Mercedes-Benz a jej juhokórejská divízia. Pokutu vo výške 20,2 miliardy wonov (takmer 15 miliónov eur) udelila KFTC za klamlivú reklamu súvisiacu s emisiami ich naftových vozidiel.

(tasr)

Minúta  |  

Naď: Bol to náročný rok, no jeden z najúspešnejších pre rezort obrany vôbec

Bol to náročný, ale úspešný rok, zhodnotil uplynulých dvanásť mesiacov v rozhovore pre TASR dočasne poverený minister obrany Jaroslav Naď (OĽaNO). Poukázal na zrealizované i pripravené modernizačné projekty, zvyšovanie obranného rozpočtu aj legislatívne zmeny týkajúce sa rezortu obrany. Ozbrojené sily SR podľa neho opäť ukázali, že dobre fungujú a robia výbornú prácu.

"Bol to veľmi náročný rok, napriek tomu si dovolím povedať, že to bol jeden z najúspešnejších rokov pre rezort obrany vôbec od vzniku Slovenskej republiky," komentoval minister. Ako pripomenul, uplynulý rok poznačili vojna na Ukrajine, migračná kríza, výrazný nárast cien, ale aj vnútropolitická kríza.

Aké sú priority

Za priority, ktoré plánoval realizovať v roku 2023, označil ešte pred vyslovením nedôvery vláde projekt nákupu nákladných vozidiel a ručných zbraní. Podpísať chcel stihnúť aj realizáciu infraštruktúrnych projektov – komplexnú obnovu vojenskej ubytovne Hviezda známej ako Kukurica, Vojenského archívu v Trnave a zotavovne na Zemplínskej šírave. Otvorená zostala aj téma dronov a podzvukového letectva.

Slovensko minulý rok uzavrelo so Švédskom medzivládnu dohodu na nákup 152 pásových obrnených vozidiel CV90 v celkovej hodnote 1,688 miliardy eur, ako aj zmluvu s Fínskom na nákup 76 bojových obrnených vozidiel 8x8 za 447 miliónov eur. Na návrh rezortu sa novelizoval zákon o štátnej službe profesionálnych vojakov a prijal sa nový zákon o Vojenskom spravodajstve.

Začiatkom roka Slovensko uzavrelo s USA dohodu o obrannej spolupráci (DCA). Po začiatku ruskej invázie sa pridalo k podporovateľom Ukrajiny, ktorej venovalo podľa zverejnených údajov z decembra pomoc v celkovej hodnote približne 167,8 milióna eur. Obranný rozpočet by mal v roku 2023 po prvý raz prekročiť dve percentá HDP.

Mažgút: Veľké nákupy neboli robené v súlade s reálnymi požiadavkami ozbrojených síl

"Pre ministra obrany majú byť určujúcimi v prvom rade slovenské národné záujmy, nie zahraničné záujmy, a už vôbec nie záujmy krajín, ktoré ani len nie sú členskými krajinami NATO. Veľké nákupy neboli robené v súlade s reálnymi požiadavkami ozbrojených síl a ak áno, tak len vo veľmi obmedzenej miere," tlmočil stanovisko Smeru hovorca strany Ján Mažgút.

Slovensko podľa Smeru stráca svoje obranné kapacity a absolútne stratilo kontrolu nad vzdušným priestorom. Strana to považuje za vážne chyby, ktoré bude potrebné odstraňovať niekoľko volebných období, čo bude stáť nemalé peniaze.

Odmieta tiež poskytovanie vojenskej pomoci Ukrajine, trvá na potrebe humanitárnej pomoci. "Oddanosť ministra iným ako slovenským záujmom je zrejmá nielen z prístupu k Ukrajine, ale aj z postojov k obrannej dohode s USA," podotkol.

Kmec: Subjektívne pozitívne hodnotenie ministra Naďa sa diametrálne rozchádza s objektívnou realitou

Poslanec Peter Kmec z Hlasu-SD hovorí, že subjektívne pozitívne hodnotenie ministra Naďa k stavu ozbrojených síl sa diametrálne rozchádza s objektívnou realitou. Aktuálne rozpočtové nastavenie MO SR sa podľa neho nijako výrazne neprejavilo na zlepšení podmienok výkonu služby profesionálnych vojakov. Nevidí ani zlepšenie platových podmienok, atraktivity vojenského povolania, regrutácie či transparentnosti rezortu. Pri poskytovaní vojenskej pomoci Ukrajine podľa poslanca minister vôbec nezohľadňoval potreby Ozbrojených síl SR a viacerými vývozmi techniky oslabil obranyschopnosť SR.

"Plnenie cieľov ozbrojených síl, ako napríklad ťažká mechanizovaná brigáda, je tiež otázne, pretože minister ich nerieši komplexne, ale sa zameriava iba na vybrané veľké akvizičné projekty so súkromnými firmami, s ktorými mal úzku spoluprácu v minulosti. Rovnako negatívny vplyv na plnenie cieľov síl a bojaschopnosť môžu mať aj niektoré neefektívne a nezmyselné organizačné a štrukturálne zmeny," komentoval Kmec.

Obmenu výzbroje a techniky považuje poslanec za nevyhnutnosť, no obrovské finančné náklady, ktoré si vyžaduje, boli podľa neho pred nástupom Naďa rozložené na dlhšie časové obdobie a na viac zbraňových systémov v dlhodobých plánoch rezortu, aby to ekonomika štátu uniesla. Upozornil tiež, že zmluvu o nákupe pásových obrnených vozidiel podpísal minister deň pred hlasovaním o nedôvere vláde a pri absencii rozpočtu na rok 2023.

(tasr)

Minúta  |  

Asociácia súkromných lekárov SR žiada medziročne zvýšiť výdavky na ambulantný sektor o 19 percent

Asociácia súkromných lekárov (ASL) SR žiada ministerstvo zdravotníctva, aby výdavky na ambulantný sektor v tomto roku rovnako ako na ústavnú zdravotnú starostlivosť medziročne vzrástli o 19 percent.

Asociácia to uviedla ako zásadnú pripomienku k návrhu vyhlášky, ktorou sa majú pre zdravotné poisťovne určiť minimálne sumy výdavkov pre jednotlivé typy zdravotnej starostlivosti na rok 2023. Rezort zdravotníctva pritom podľa ASL v navrhovanej vyhláške počíta s medziročným nárastom výdavkov na všeobecnú ambulantnú starostlivosť o sedem percent a na špecializovanú ambulantnú starostlivosť o 6 percent.

„Uvedené považujeme za nevyhnutné, vzhľadom na predpokladaný dramatický nárast všetkých nákladov," zdôraznila ASL. Upozorňuje na zvýšenie cien energií o 600 až 700 percent, nárast personálnych nákladov o 25 percent a zvýšenie priamych materiálových nákladov a služieb o dvanásť až 15 percent. Tieto náklady podľa asociácie nie sú kryté nárastom zdrojov, ktoré sú v zásade regulované a financovanie z verejného zdravotného poistenia neumožňuje premietnutie nárastu nákladov do ceny služieb. „Ak nebude nárast vyššie uvedených nákladových položiek kopírovaný navýšením alokovanej sumy zo štátneho rozpočtu, budú ambulantné zariadenia existenčne ohrozené," tvrdí ASL. Ambulantná zdravotná starostlivosť je podľa ASL dlhodobo na okraji záujmu štátu. „V poslednom období výrazne pociťujeme nerovnaký až diskriminačný postoj vzhľadom na formu vlastníctva ambulancií, ktoré je v ambulantnom sektore prevažne neštátne," tvrdí asociácia.

Navrhovaná vyhláška pritom podľa ASL nezohľadňuje zvýšenie rozpočtu pre zdravotníctvo o 800 miliónov eur, čo parlament schválil 22. decembra minulého roka. „Žiadame preto návrh vyhlášky stiahnuť z pripomienkového konania a zásadne prepracovať, pričom žiadame o zohľadnenie nárastu nákladových položiek a taktiež v parlamente schváleného a mediálne prezentovaného navýšenia štátneho rozpočtu v kapitole zdravotníctvo," dodala ASL.

(sita)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.