Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Stoltenberg bude s členmi NATO diskutovať o cieľoch v oblasti výdavkov na obranu

Členské krajiny NATO budú v nadchádzajúcich mesiacoch diskutovať o svojich cieľoch v oblasti výdavkov na obranu. Viaceré z nich totiž požadujú, aby sa zo súčasného cieľa odvádzať na tento účel aspoň dve percentá HDP stalo minimum. V rozhovore pre nemeckú agentúru DPA zverejnenom v utorok to povedal generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg.

"Niektorí spojenci dôrazne presadzujú zmenu súčasného dvojpercentného cieľa na minimum," povedal Stoltenberg. Avizoval, že s členskými krajinami Aliancie bude viesť rokovania na túto tému. "Stretneme sa, budeme mať ministerské schôdzky, budeme rokovať v hlavných mestách," uviedol šéf NATO.

Všetky krajiny NATO by sa mali priblížiť k dvojpercentným výdavkom na obranu do roku 2024. V rozhovore Stoltenberg nespresnil, ktoré štáty požadujú zavedenie ambicióznejšieho cieľa. Uviedol však, že chce dosiahnuť dohodu najneskôr do ďalšieho riadneho samitu NATO, ktorý sa bude konať 11. a 12. júla v litovskom hlavnom meste Vilnius.

(tasr)

Minúta  |  

SHMÚ: Začiatok i koniec roka 2022 boli na Slovensku miestami rekordne teplé

Rok 2022 sa začal a končil na niektorých miestach Slovenska rekordne vysokými teplotami. Najvyššie hodnoty maximálnej dennej teploty vzduchu dosiahli 14 stupňov Celzia, prípadne aj o niečo viac. Rekordne teplo bolo miestami aj 1. januára. Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ) o tom informuje na sociálnej sieti.

V Hurbanove na Štedrý deň namerali 14 stupňov, v Bratislave na letisku 14,1 stupňa Celzia. Na Silvestra namerali v Kuchyni na letisku 14,4 stupňa Celzia. "Toto spôsobilo, že rozdiel medzi najvyššou a najnižšou hodnotou teploty vzduchu na jednotlivých meteorologických staniciach Slovenska v poslednom mesiaci roka 2022 dosiahol viac desiatok stupňov," uviedlo SHMÚ.

Najväčšie rozdiely boli zaznamenané na Orave, v Zamagurí a v Popradskej kotline, kde rozdiel dosiahol aj viac ako 30 stupňov Celzia. "V rámci celého Slovenska boli bežné rozdiely medzi maximálnou a minimálnou dennou teplotou vzduchu v poslednom mesiaci roka 2022 okolo 20 stupňov, v Nitre to bolo napríklad 18,8 stupňa Celzia," dodalo SHMÚ.

V prvých dvoch decembrových dekádach boli zaznamenávané záporné odchýlky od dlhodobého priemeru teploty vzduchu. V krajných prípadoch sa hodnoty minimálnej dennej teploty blížili k rekordným záporným hodnotám. "Napríklad v Poprade zaregistrovali 13., 14. a 19. decembra štvrtú, respektíve tretiu najnižšiu hodnotu minimálnej dennej teploty vzduchu pre uvádzané dni, aspoň od roku 1951," uviedol ústav.

(tasr)

Minúta  |  

Ruský rubeľ odštartoval rok 2023 poklesom. Analytici: Mal by si počínať stabilne

Kurz rubľa odštartoval rok 2023 poklesom voči doláru aj euru, analytici však predpokladajú, že v priebehu tohto roka by sa mal udržať na relatívne stabilnej úrovni. Informuje o tom správa agentúry Reuters.

Kurz ruskej meny klesol v utorok oproti doláru do 8.05 SEČ o 0,4 percenta na 70,18 RUB/USD. Pokles evidoval aj oproti euru, a to o 0,6 percenta na 74,67 RUB/EUR.

Minulý rok zaznamenávala ruská mena prudké výkyvy, čo je dôsledok útoku Ruska na Ukrajinu, po ktorom západné štáty uvalili na Moskvu bezprecedentné sankcie. V marci sa kurz meny prepadol na historické minimum 120 rubľov za dolár, neskôr však zavedenie kapitálových kontrol situáciu stabilizovalo. Navyše, kurz meny nepriamo podporili sankcie, v dôsledku ktorých výrazne klesol dovoz do Ruska, čo vylepšilo stav bežného účtu platobnej bilancie.

Kurz rubľa opäť výraznejšie klesol v decembri, v ktorom začal platiť cenový strop na ruskú ropu. Analytici však očakávajú, že mena by mala dobre zvládať aj tento rok, najmä vďaka vysokému prebytku bežného účtu platobnej bilancie.

(tasr)

Minúta  |  

Oslabil obranyschopnosť Slovenska a rezort obrany finančne zaťažil, vyčítajú Naďovi Smer a Hlas

Opozičná strana Smer-SD ani mimoparlamentný Hlas-SD nehodnotia minuloročné pôsobenie ministra obrany Jaroslava Naďa (OĽaNO) pozitívne. Vyčítajú mu oslabovanie obranyschopnosti SR aj neprimerané finančné zaťažovanie rezortu. Vyplýva to z koncoročného hodnotenia pre TASR.

"Pre ministra obrany majú byť určujúcimi v prvom rade slovenské národné záujmy, nie zahraničné záujmy, a už vôbec nie záujmy krajín, ktoré ani len nie sú členskými krajinami NATO. Veľké nákupy neboli robené v súlade s reálnymi požiadavkami ozbrojených síl a ak áno, tak len vo veľmi obmedzenej miere," tlmočil stanovisko Smeru hovorca strany Ján Mažgút.

Slovensko podľa Smeru stráca svoje obranné kapacity a absolútne stratilo kontrolu nad vzdušným priestorom. Strana to považuje za vážne chyby, ktoré bude potrebné odstraňovať niekoľko volebných období, čo bude stáť nemalé peniaze.

Odmieta tiež poskytovanie vojenskej pomoci Ukrajine, trvá na potrebe humanitárnej pomoci. "Oddanosť ministra iným ako slovenským záujmom je zrejmá nielen z prístupu k Ukrajine, ale aj z postojov k obrannej dohode s USA," podotkol.

Poslanec Peter Kmec z Hlasu-SD hovorí, že subjektívne pozitívne hodnotenie ministra Naďa k stavu ozbrojených síl sa diametrálne rozchádza s objektívnou realitou. Aktuálne rozpočtové nastavenie MO SR sa podľa neho nijako výrazne neprejavilo na zlepšení podmienok výkonu služby profesionálnych vojakov. Nevidí ani zlepšenie platových podmienok, atraktivity vojenského povolania, regrutácie či transparentnosti rezortu. Pri poskytovaní vojenskej pomoci Ukrajine podľa poslanca minister vôbec nezohľadňoval potreby Ozbrojených síl SR a viacerými vývozmi techniky oslabil obranyschopnosť SR.

"Plnenie cieľov ozbrojených síl, ako napríklad ťažká mechanizovaná brigáda, je tiež otázne, pretože minister ich nerieši komplexne, ale sa zameriava iba na vybrané veľké akvizičné projekty so súkromnými firmami, s ktorými mal úzku spoluprácu v minulosti. Rovnako negatívny vplyv na plnenie cieľov síl a bojaschopnosť môžu mať aj niektoré neefektívne a nezmyselné organizačné a štrukturálne zmeny," komentoval Kmec.

Obmenu výzbroje a techniky považuje poslanec za nevyhnutnosť, no obrovské finančné náklady, ktoré si vyžaduje, boli podľa neho pred nástupom Naďa rozložené na dlhšie časové obdobie a na viac zbraňových systémov v dlhodobých plánoch rezortu, aby to ekonomika štátu uniesla. Upozornil tiež, že zmluvu o nákupe pásových obrnených vozidiel podpísal minister deň pred hlasovaním o nedôvere vláde a pri absencii rozpočtu na rok 2023.

(tasr)

Minúta  |  

Februárový samit EÚ s Ukrajinou sa uskutoční v Kyjeve

Samit Ukrajiny a Európskej únie (EÚ) sa uskutoční 3. februára v Kyjeve. V pondelok o tom vo vyhlásení informoval úrad prezidenta Volodymyra Zelenského, ktorý o podujatí telefonoval so šéfkou Európskej komisie Ursulou von der Leyenovou.

Obe strany sa dohodli na zintenzívnení prípravných prác. Témou samitu bude finančná a vojenská podpora Ukrajiny zo strany EÚ, informuje na svojej webstránke denník The Guardian.

Zelenskyj sa tiež poďakoval Von der Leyenovej za podporu a dodal, že finančná pomoc Únie v objeme 18 miliárd eur je „teraz extrémne dôležitá, keď sa Rusko usiluje nazhromaždiť nové sily pre agresiu“. Prvú tranžu makrofinančnej pomoci Kyjev očakáva v januári.

(sita)

Minúta  |  

Južná Kórea oznámila pokutu dva milióny eur pre Teslu v súvislosti s dojazdom jej áut

Juhokórejská komisia pre hospodársku súťaž KFTC oznámila, že udelí americkému výrobcovi elektromobilov Tesla pokutu v prepočte dva milióny eur za zamlčovanie informácií o reálnom dojazde jej vozidiel pri nízkych teplotách. Informoval o tom server CNBC.

KFTC oznámila, že Tesla dostane pokutu 2,85 miliardy wonov (2,01 milióna eur), pretože neupozornením zákazníkov nadhodnotila dojazd svojich vozidiel. Tesla na svojej internetovej stránke síce uvádza rady na jazdenie v zimných mesiacoch, avšak neinformuje o rozsahu zníženia dojazdu po poklese teplôt pod nulu.

Juhokórejská spotrebiteľská organizácia už v roku 2021 vo svojom prieskume uviedla, že dojazd väčšiny elektrických vozidiel pri nízkych teplotách môže klesnúť až o 40 percent, pričom autá Tesly majú najväčší problém. Americká automobilka sa k informáciám nevyjadrila.

Pred necelým rokom dostala pokutu od KFTC nemecká automobilka Mercedes-Benz a jej juhokórejská divízia. Pokutu vo výške 20,2 miliardy wonov (takmer 15 miliónov eur) udelila KFTC za klamlivú reklamu súvisiacu s emisiami ich naftových vozidiel.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.