Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Tesla vlani predala rekordných 1,3 milióna vozidiel. Oproti roku 2021 ide o nárast o vyše 350-tisíc predaných áut

Americký výrobca elektromobilov Tesla vlani predal rekordných 1,3 milióna vozidiel. Spoločnosť prekonala predošlý rekord 936-tisíc vozidiel z roku 2021.

Automobilka však nedosiahla však cieľ jej šéfa Elona Muska takmer každý rok zvýšiť tržby o 50 percent. To by predstavovalo predaj 1,4 milióna áut. Tržby medziročne vzrástli o 40 percent a produkcia sa zvýšila o 47 percent na 1,37 milióna vozidiel.

Nedosiahnutie cieľa prišlo napriek veľkému tlaku na predaj na konci roka, ktorý zahŕňal zriedkavé zľavy 7 500 dolárov v USA na najpredávanejšie modely Y a 3. Automobilka sa tiež musela vysporiadať s dôsledkami šírenia koronavírusu v Číne, ktoré viedli k obmedzeniu výroby v jej závode v Šanghaji.

Vďaka mimoriadnej aktivite v USA dodala Tesla vo štvrtom štvrťroku celosvetovo viac ako 405-tisíc vozidiel. To bolo menej ako projekcie z Wall Street. Analytici v prieskume FactSet očakávali 427-tisíc dodaných vozidiel za október až december a 1,33 milióna za celý rok.

Tesla vlani nepredstavila žiadne nové modely a čelí rastúcej konkurencii starších automobiliek i startupov ako Lucid a Rivian, ktoré neustále predstavujú nové elektromobily. Musk však sľúbil, že tento rok začnú vyrábať dlho očakávaný elektrický pickup Cybertruck a spoločnosť tiež začala dodávať svoje elektrické ťahače.

(sita)

Minúta  |  

Izraelský minister národnej bezpečnosti navštívil napriek varovaniam Chrámovú horu. Pobúril moslimov

Izraelský národne orientovaný minister národnej bezpečnosti Itamar Ben-Gvir navštívil v utorok prvýkrát od svojho nástupu do funkcie Chrámovú horu v Jeruzaleme, kde sa nachádza aj moslimská mešita al-Aksá. Palestínčania to označili za provokáciu. Izraelská opozícia varovala, že takáto návšteva by mohla viesť k násilnostiam. Informujú o tom správy agentúr Reuters a AFP.

"Naša vláda sa nepoddá hrozbám Hamasu," uviedol Ben-Gvir vo vyhlásení, ktoré zverejnil jeho hovorca po tom, ako zmienené palestínske extrémistické a radikálne hnutie Hamas označilo takýto krok za červenú čiaru.

K návšteve Ben-Gvira došlo len niekoľko dní po jeho nástupe do funkcie ministra národnej bezpečnosti v novej vláde premiéra Benjamina Netanjahua. Ako minister má Ben-Gvir kontrolu aj nad políciou, približuje AFP.

"Chrámová hora je najdôležitejším miestom pre izraelský ľud, pričom zachovávame slobodu pohybu pre moslimov aj kresťanov, no na Horu budú chodiť aj Židia a s tými, ktorí sa vyhrážajú, sa treba vyrovnať, a to železnou rukou," povedal ďalej Ben-Gvir.

Chrámová hora, ktorú moslimovia volajú Vznešená svätyňa, je plošina v tvare nepravidelného štvoruholníka nachádzajúca sa v Starom meste v Jeruzaleme. Časť západnej steny Chrámovej hory tvorí Múr nárekov, pozostatok židovského chrámu. Na vrchole hory stojí okrem dvoch posvätných stavieb islamu – Skalného dómu a mešity al-Aksá – aj niekoľko menších stavieb.

Hora je najposvätnejším miestom judaizmu, tretím najposvätnejším v islame a náboženský význam má aj pre niektoré kresťanské spoločenstvá. Vďaka tomu je jedným z najuctievanejších miest na svete a rovnako i jedným z najspornejších. Židia tam smú prichádzať v presne stanovené hodiny, ale nesmú sa tam modliť, aby sa takto predišlo napätiu s moslimskou komunitou, ktorá si vydobila tieto požiadavky.

Samotný Ben-Gvir lobuje za zrušenie tohto obmedzenia. Od roku 2021, keď sa stal poslancom izraelského parlamentu, navštívil Chrámovú horu už viackrát, jeho utorňajšia návšteva je však prvou v pozícii ministra a preto má omnoho väčšiu váhu, približuje AFP.

Návštevu kritizoval napríklad aj líder izraelskej opozície a predošlý premiér Jair Lapid. Nesúhlasne sa k nej vyjadrilo aj takzvané palestínske ministerstvo zahraničných vecí, ktoré ju ostro odsúdilo a označilo za "bezprecedentnú provokáciu".

(tasr)

Minúta  |  

Workshop tradičnej ukrajinskej výšivky

Tvorivá dielňa tradičnej ukrajinskej výšivky OBERIG usporiadala workshop tradičného ukrajinského vyšívaného amuletu.

V sobotu 28. januára sa v Galérii Miloša Alexandra Bazovského uskutočnil workshop venovaný tradičnému ukrajinskému vyšívanému amuletu. Podujatie sa uskutočnilo v priestoroch výstavy Radovan Stoklasa: Fotografia (kurátori: Peter Marek, Veronika Marek Markovičová), a to posledný deň trvania výstavy, čím ju symbolicky ukončilo.

Počas podujatia si mohli hostia zakúpiť hotové vyšívané amulety v rámoch ako darček pre seba či svojich blízkych. Svojím nákupom podporili projekt OBERIG Embroidery.

Lektorka workshopu Anna Dudik prišla na Slovensko so svojou mamou a dvoma deťmi po vypuknutí vojny na Ukrajine, kde vďaka podpore manželov Tomáša a Anny Bednárových už takmer rok žije a pracuje.

Po príchode do Bratislavy sa Anna Dudik zoznámila s Danielou Krajčovou a spoločne sa začali venovať workshopom vyšívania v rámci projektu Daniely Krajčovej Obrúsok/ Servetka (2022).

Dudik časom vytvorila vlastný projekt OBERIG Embroidery. „Venovať výťažok z predaja výšiviek na teplé funkčné oblečenie pre ukrajinských vojakov sa rozhodla po rozhovoroch s mnohými ukrajinskými ženami doma i na Slovensku, ktoré na otázku, čo by potrebovali a ako by im mohla pomôcť, odpovedali, že by si priali, aby ich muž na fronte mal aspoň dobré teplé ponožky,“ uviedli na facebookovej stránke udalosti.

Workshop vznikol aj vďaka spolupráci s Galériou M. A. Bazovského, Martinou Kedrovou z trenčianskej iniciatívy Prievozník / pomocníčky, ktorá sa venuje humanitárnej pomoci na Ukrajine a pre Ukrajincov na Slovensku a fotografkou a kurátorkou Veronikou Marek Markovičovou.

Zdroj: Veronika Marek Markovičová

Minúta  |  

Stoltenberg bude s členmi NATO diskutovať o cieľoch v oblasti výdavkov na obranu

Členské krajiny NATO budú v nadchádzajúcich mesiacoch diskutovať o svojich cieľoch v oblasti výdavkov na obranu. Viaceré z nich totiž požadujú, aby sa zo súčasného cieľa odvádzať na tento účel aspoň dve percentá HDP stalo minimum. V rozhovore pre nemeckú agentúru DPA zverejnenom v utorok to povedal generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg.

"Niektorí spojenci dôrazne presadzujú zmenu súčasného dvojpercentného cieľa na minimum," povedal Stoltenberg. Avizoval, že s členskými krajinami Aliancie bude viesť rokovania na túto tému. "Stretneme sa, budeme mať ministerské schôdzky, budeme rokovať v hlavných mestách," uviedol šéf NATO.

Všetky krajiny NATO by sa mali priblížiť k dvojpercentným výdavkom na obranu do roku 2024. V rozhovore Stoltenberg nespresnil, ktoré štáty požadujú zavedenie ambicióznejšieho cieľa. Uviedol však, že chce dosiahnuť dohodu najneskôr do ďalšieho riadneho samitu NATO, ktorý sa bude konať 11. a 12. júla v litovskom hlavnom meste Vilnius.

(tasr)

Minúta  |  

SHMÚ: Začiatok i koniec roka 2022 boli na Slovensku miestami rekordne teplé

Rok 2022 sa začal a končil na niektorých miestach Slovenska rekordne vysokými teplotami. Najvyššie hodnoty maximálnej dennej teploty vzduchu dosiahli 14 stupňov Celzia, prípadne aj o niečo viac. Rekordne teplo bolo miestami aj 1. januára. Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ) o tom informuje na sociálnej sieti.

V Hurbanove na Štedrý deň namerali 14 stupňov, v Bratislave na letisku 14,1 stupňa Celzia. Na Silvestra namerali v Kuchyni na letisku 14,4 stupňa Celzia. "Toto spôsobilo, že rozdiel medzi najvyššou a najnižšou hodnotou teploty vzduchu na jednotlivých meteorologických staniciach Slovenska v poslednom mesiaci roka 2022 dosiahol viac desiatok stupňov," uviedlo SHMÚ.

Najväčšie rozdiely boli zaznamenané na Orave, v Zamagurí a v Popradskej kotline, kde rozdiel dosiahol aj viac ako 30 stupňov Celzia. "V rámci celého Slovenska boli bežné rozdiely medzi maximálnou a minimálnou dennou teplotou vzduchu v poslednom mesiaci roka 2022 okolo 20 stupňov, v Nitre to bolo napríklad 18,8 stupňa Celzia," dodalo SHMÚ.

V prvých dvoch decembrových dekádach boli zaznamenávané záporné odchýlky od dlhodobého priemeru teploty vzduchu. V krajných prípadoch sa hodnoty minimálnej dennej teploty blížili k rekordným záporným hodnotám. "Napríklad v Poprade zaregistrovali 13., 14. a 19. decembra štvrtú, respektíve tretiu najnižšiu hodnotu minimálnej dennej teploty vzduchu pre uvádzané dni, aspoň od roku 1951," uviedol ústav.

(tasr)

Minúta  |  

Ruský rubeľ odštartoval rok 2023 poklesom. Analytici: Mal by si počínať stabilne

Kurz rubľa odštartoval rok 2023 poklesom voči doláru aj euru, analytici však predpokladajú, že v priebehu tohto roka by sa mal udržať na relatívne stabilnej úrovni. Informuje o tom správa agentúry Reuters.

Kurz ruskej meny klesol v utorok oproti doláru do 8.05 SEČ o 0,4 percenta na 70,18 RUB/USD. Pokles evidoval aj oproti euru, a to o 0,6 percenta na 74,67 RUB/EUR.

Minulý rok zaznamenávala ruská mena prudké výkyvy, čo je dôsledok útoku Ruska na Ukrajinu, po ktorom západné štáty uvalili na Moskvu bezprecedentné sankcie. V marci sa kurz meny prepadol na historické minimum 120 rubľov za dolár, neskôr však zavedenie kapitálových kontrol situáciu stabilizovalo. Navyše, kurz meny nepriamo podporili sankcie, v dôsledku ktorých výrazne klesol dovoz do Ruska, čo vylepšilo stav bežného účtu platobnej bilancie.

Kurz rubľa opäť výraznejšie klesol v decembri, v ktorom začal platiť cenový strop na ruskú ropu. Analytici však očakávajú, že mena by mala dobre zvládať aj tento rok, najmä vďaka vysokému prebytku bežného účtu platobnej bilancie.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.