Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Stavbári neočakávajú návrat cien materiálov a energií na úroveň pred krízou

Nestabilita cien stavebných materiálov a energií sa bude v roku 2023 zmenšovať, ale ceny sa už na predkrízovú úroveň nevrátia. Zväz stavebných podnikateľov Slovenska (ZSPS) to predpokladá v súvislosti s dramatickým zvýšením cien energií, stavebných materiálov a výrobkov v uplynulých dvoch rokoch.

„Zasiahlo to domáce aj medzinárodné trhy. Ide o enormný nárast cien, ktorý bol spojený aj s nedostatkom niektorých materiálov. Aj v súčasnosti evidujeme zvýšené ceny stavebných materiálov od 20 percent až do 150 percent k cenovej úrovni roka 2020,“ priblížil pre agentúru SITA prezident profesijnej organizácie stavbárov Pavol Kováčik.

ZSPS preto vlani pripravil návrhy metodických pokynov na riešenie nárastu cien stavebných materiálov pri dopravných a pozemných stavbách. V súčasnosti spolu s Ministerstvom dopravy SR riešia praktické otázky implementácie najmä metodického pokynu na realizovaných stavbách, pretože od jeho vydania vlani v septembri do súčasnosti zatiaľ nebol rozsiahlejšie uplatnený tak, ako sa predpokladalo.

„Z pohľadu výsledkov bol rok 2022 pre stavebníctvo na Slovensku rokom stabilizácie. Stavebná produkcia po troch rokoch kumulovaného prepadu o viac ako 25 percent prestala klesať. To dáva predpoklad pre mierny optimizmus do roku 2023,“ zhodnotil Kováčik. Minulý rok označil pre slovenské stavebníctvo za významný hlavne z dôvodu prijatia kľúčových legislatívnych zmien, parlament napríklad schválil nové zákony o územnom plánovaní a výstavbe, ktoré budú účinné od apríla 2024.

„Pandémiu koronavírusu v roku 2022 nahradili energetická kríza, rekordná inflácia, nedostupnosť stavebných materiálov, vojenský konflikt na Ukrajine. Uvedené okolnosti výrazne sťažili podnikania aj v stavebníctve,“ upozornil prezident ZSPS. Napriek tomu sa podľa neho darilo bytovej výstavbe, opravám a údržbe, kde sa prejavuje dlhodobý veľký deficit bytov v ekonomicky rýchlo sa rozvíjajúcich regiónoch.

„V dopravnej infraštruktúre by sa malo podariť vyčerpať Operačný program Integrovaná infraštruktúra, horšou je nulová účasť Slovenska na nových projektoch financovaných z fondu CEF – Nástroj na prepojenie Európy,“ podotkol Kováčik. V prípade Integrovaného regionálneho operačného programu sa podľa neho naplno potvrdili ich obavy z nečerpania, ktoré predniesli ministerke investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Veronike Remišovej (Za ľudí) pred rokom. „Jej prísľuby o náprave sa nenaplnili a Slovensko v komunálnych investíciách neprestavia niekoľko sto miliónov eur,“ očakáva šéf zväzu.

Stavebníctvo na Slovensku je aj významným zdrojom práce a zamestnanosti, vlani v tomto sektore pracovalo 155-tisíc ľudí a ďalších približne stotisíc v nadväzujúcich odvetviach výroby stavebných hmôt, v doprave a službách. „Problém máme už niekoľko rokov s úbytkom kvalifikovaných pracovníkov, ktorí odchádzajú do dôchodku alebo si nachádzajú zamestnanie v priemysle či v okolitých štátoch, predovšetkým na stavbách v Česku a Nemecku. Naše školstvo za posledných dvadsať rokov produkuje menej stavbárov než je prirodzený úbytok,“ uzavrel prezident ZSPS Pavol Kováčik.

(sita)

Minúta  |  

Fiala: České predsedníctvo v Rade EÚ si získalo rešpekt. Bolo školou v presadzovaní národných záujmov

Premiér ČR Petr Fiala v utorok vyjadril presvedčenie, že české predsedníctvo v Rade EÚ si získalo rešpekt a bolo školou v presadzovaní národných záujmov. Fiala to uviedol na hodnotiacej tlačovej konferencii po skončení predsedníctva.

Najzásadnejšie opatrenia sa podľa neho podarilo vyrokovať v oblasti energetiky. "Rada ministrov pre energetiku sa stretla osemkrát, čo je rekordný počet počas jedného polroka," zdôraznil Fiala.

Za dôležitú označil aj dohodnutú pomoc Ukrajine, ktorá v priebehu roka 2023 dostane z európskych zdrojov 18 miliárd eur. Podľa Fialu je to dôležité preventívne opatrenie pred ďalšou migračnou vlnou.

Predseda českej vlády pripomenul aj dohody v oblasti životného prostredia. Objem Českom vyrokovaných financií na zelenú modernizáciu presiahne 1 200 miliárd českých korún (takmer 50 miliárd eur). Okrem toho budú môcť štáty využívať ďalších 20 miliárd eur v rámci REPowerEU.

Dôležité v priebehu českého predsedníctva bolo podľa Fialu i udržanie a posilnenie jednoty EU vo vyvíjaní tlaku na Rusko. "Nepochybne sa ju podarilo udržať," povedal premiér a pripomenul schválenie troch sankčných balíčkov proti Rusku a Bielorusku.

Podstatnou agendou Česka bola aj otázka vzťahov EÚ k štátom, ktoré sa chcú stať jej súčasťou. Prístupové rokovania sa začali s Albánskom a Severným Macedónskom, kandidátsky štatút získala Bosna a Hercegovina, prihlášku oficiálne podalo aj Kosovo. "V priebehu nášho predsedníctva sme tiež úspešne doviedli Chorvátsko do eurozóny a Schengenu."

Minister pre európske záležitosti Mikuláš Bek uviedol, že české predsedníctvo je v Európe vnímané ako prekvapivo úspešné. "Dostáva sa nám veľkého uznania od našich partnerov," povedal s tým, že očakávania neboli príliš vysoké, pretože Česko malo povesť akéhosi maďarského "satelitu" na periférii Európy. Teraz je však podľa ministra považované za krajinu, ktorá hrá aktívnu rolu v centre európskeho diania. Neformálnym mottom českého predsedníctva by podľa neho mohlo byť "tichá vody brehy myje".

Česko prevzalo predsednícku štafetu 1. júla od Francúzska. Počas uplynulých šiestich mesiacov sa uskutočnilo viac než 500 predsedníckych akcií, takmer 300 z nich v Česku. Podarilo sa tiež zrealizovať ideu francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona – na Pražskom hrade sa stretlo 44 lídrov na novej platforme Európskeho politického spoločenstva. Od 1. januára predsedá Rade EÚ Švédsko.

(tasr)

Minúta  |  

Medziročná inflácia v Turecku sa výrazne spomalila po dosiahnutí októbrového maxima

Medziročné tempo inflácie v Turecku sa v decembri prudko spomalilo. Ide o vývoj, ktorý by mohol pomôcť prezidentovi Recepovi Tayyipovi Erdoganovi pred voľbami. Medziročne boli ceny v krajine v decembri vyššie o 64,27 percenta, pričom v novembri bola medziročná inflácia 84,39 percenta. Informoval o tom v utorok Turecký štatistický inštitút.

Turecká inflácia sa zmiernila už druhý mesiac v rade po tom, ako v októbri kulminovala na 24-ročnom maxime 85,5 percenta. Za dôvod poklesu inflácie sa považuje medziročná porovnávacia základňa. Medzimesačne sa decembrové ceny v krajine zvýšili o 1,2 percenta po novembrovom raste o 2,9 percenta.

Pandémia a ruská invázia na Ukrajinu podporili infláciu na celom svete. Avšak podľa odborníkov rast cien v Turecku podnietilo aj presvedčenie prezidenta Erdogana, že vysoké náklady na požičiavanie vedú k vyšším cenám. Turecká centrálna banka vlani napriek vysokej inflácii zredukovala úroky o päť percentuálnych bodov na úroveň deväť percent.

(sita)

Minúta  |  

Tesla vlani predala rekordných 1,3 milióna vozidiel. Oproti roku 2021 ide o nárast o vyše 350-tisíc predaných áut

Americký výrobca elektromobilov Tesla vlani predal rekordných 1,3 milióna vozidiel. Spoločnosť prekonala predošlý rekord 936-tisíc vozidiel z roku 2021.

Automobilka však nedosiahla však cieľ jej šéfa Elona Muska takmer každý rok zvýšiť tržby o 50 percent. To by predstavovalo predaj 1,4 milióna áut. Tržby medziročne vzrástli o 40 percent a produkcia sa zvýšila o 47 percent na 1,37 milióna vozidiel.

Nedosiahnutie cieľa prišlo napriek veľkému tlaku na predaj na konci roka, ktorý zahŕňal zriedkavé zľavy 7 500 dolárov v USA na najpredávanejšie modely Y a 3. Automobilka sa tiež musela vysporiadať s dôsledkami šírenia koronavírusu v Číne, ktoré viedli k obmedzeniu výroby v jej závode v Šanghaji.

Vďaka mimoriadnej aktivite v USA dodala Tesla vo štvrtom štvrťroku celosvetovo viac ako 405-tisíc vozidiel. To bolo menej ako projekcie z Wall Street. Analytici v prieskume FactSet očakávali 427-tisíc dodaných vozidiel za október až december a 1,33 milióna za celý rok.

Tesla vlani nepredstavila žiadne nové modely a čelí rastúcej konkurencii starších automobiliek i startupov ako Lucid a Rivian, ktoré neustále predstavujú nové elektromobily. Musk však sľúbil, že tento rok začnú vyrábať dlho očakávaný elektrický pickup Cybertruck a spoločnosť tiež začala dodávať svoje elektrické ťahače.

(sita)

Minúta  |  

Izraelský minister národnej bezpečnosti navštívil napriek varovaniam Chrámovú horu. Pobúril moslimov

Izraelský národne orientovaný minister národnej bezpečnosti Itamar Ben-Gvir navštívil v utorok prvýkrát od svojho nástupu do funkcie Chrámovú horu v Jeruzaleme, kde sa nachádza aj moslimská mešita al-Aksá. Palestínčania to označili za provokáciu. Izraelská opozícia varovala, že takáto návšteva by mohla viesť k násilnostiam. Informujú o tom správy agentúr Reuters a AFP.

"Naša vláda sa nepoddá hrozbám Hamasu," uviedol Ben-Gvir vo vyhlásení, ktoré zverejnil jeho hovorca po tom, ako zmienené palestínske extrémistické a radikálne hnutie Hamas označilo takýto krok za červenú čiaru.

K návšteve Ben-Gvira došlo len niekoľko dní po jeho nástupe do funkcie ministra národnej bezpečnosti v novej vláde premiéra Benjamina Netanjahua. Ako minister má Ben-Gvir kontrolu aj nad políciou, približuje AFP.

"Chrámová hora je najdôležitejším miestom pre izraelský ľud, pričom zachovávame slobodu pohybu pre moslimov aj kresťanov, no na Horu budú chodiť aj Židia a s tými, ktorí sa vyhrážajú, sa treba vyrovnať, a to železnou rukou," povedal ďalej Ben-Gvir.

Chrámová hora, ktorú moslimovia volajú Vznešená svätyňa, je plošina v tvare nepravidelného štvoruholníka nachádzajúca sa v Starom meste v Jeruzaleme. Časť západnej steny Chrámovej hory tvorí Múr nárekov, pozostatok židovského chrámu. Na vrchole hory stojí okrem dvoch posvätných stavieb islamu – Skalného dómu a mešity al-Aksá – aj niekoľko menších stavieb.

Hora je najposvätnejším miestom judaizmu, tretím najposvätnejším v islame a náboženský význam má aj pre niektoré kresťanské spoločenstvá. Vďaka tomu je jedným z najuctievanejších miest na svete a rovnako i jedným z najspornejších. Židia tam smú prichádzať v presne stanovené hodiny, ale nesmú sa tam modliť, aby sa takto predišlo napätiu s moslimskou komunitou, ktorá si vydobila tieto požiadavky.

Samotný Ben-Gvir lobuje za zrušenie tohto obmedzenia. Od roku 2021, keď sa stal poslancom izraelského parlamentu, navštívil Chrámovú horu už viackrát, jeho utorňajšia návšteva je však prvou v pozícii ministra a preto má omnoho väčšiu váhu, približuje AFP.

Návštevu kritizoval napríklad aj líder izraelskej opozície a predošlý premiér Jair Lapid. Nesúhlasne sa k nej vyjadrilo aj takzvané palestínske ministerstvo zahraničných vecí, ktoré ju ostro odsúdilo a označilo za "bezprecedentnú provokáciu".

(tasr)

Minúta  |  

Workshop tradičnej ukrajinskej výšivky

Tvorivá dielňa tradičnej ukrajinskej výšivky OBERIG usporiadala workshop tradičného ukrajinského vyšívaného amuletu.

V sobotu 28. januára sa v Galérii Miloša Alexandra Bazovského uskutočnil workshop venovaný tradičnému ukrajinskému vyšívanému amuletu. Podujatie sa uskutočnilo v priestoroch výstavy Radovan Stoklasa: Fotografia (kurátori: Peter Marek, Veronika Marek Markovičová), a to posledný deň trvania výstavy, čím ju symbolicky ukončilo.

Počas podujatia si mohli hostia zakúpiť hotové vyšívané amulety v rámoch ako darček pre seba či svojich blízkych. Svojím nákupom podporili projekt OBERIG Embroidery.

Lektorka workshopu Anna Dudik prišla na Slovensko so svojou mamou a dvoma deťmi po vypuknutí vojny na Ukrajine, kde vďaka podpore manželov Tomáša a Anny Bednárových už takmer rok žije a pracuje.

Po príchode do Bratislavy sa Anna Dudik zoznámila s Danielou Krajčovou a spoločne sa začali venovať workshopom vyšívania v rámci projektu Daniely Krajčovej Obrúsok/ Servetka (2022).

Dudik časom vytvorila vlastný projekt OBERIG Embroidery. „Venovať výťažok z predaja výšiviek na teplé funkčné oblečenie pre ukrajinských vojakov sa rozhodla po rozhovoroch s mnohými ukrajinskými ženami doma i na Slovensku, ktoré na otázku, čo by potrebovali a ako by im mohla pomôcť, odpovedali, že by si priali, aby ich muž na fronte mal aspoň dobré teplé ponožky,“ uviedli na facebookovej stránke udalosti.

Workshop vznikol aj vďaka spolupráci s Galériou M. A. Bazovského, Martinou Kedrovou z trenčianskej iniciatívy Prievozník / pomocníčky, ktorá sa venuje humanitárnej pomoci na Ukrajine a pre Ukrajincov na Slovensku a fotografkou a kurátorkou Veronikou Marek Markovičovou.

Zdroj: Veronika Marek Markovičová

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.