Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Kia vlani celosvetovo predala 2,9 milióna vozidiel

Spoločnosť Kia Corporation predala v minulom roku celosvetovo 2,9 milióna vozidiel. Išlo o medziročný rast o 4,6 percenta.

Predaj značky na trhoch mimo Kórey zaznamenal nárast o 5,4 percenta na takmer 2,4 milióna vozidiel. Predaj v Kórei prekročil 540-tisíc vozidiel. Čo sa týka jednotlivých modelov, na vrchole celosvetového rebríčka predaja sa umiestnil SUV model Sportage s predajom na úrovni 452-tisíc kusov, za ním nasledovali SUV Seltos a SUV Sorento.

Ako ďalej informuje spoločnosť, vlani rástla najmä vďaka efektívnym stratégiám riadenia dodávateľského reťazca a úspešnému uvedeniu nového modelu Niro a modelu Seltos 2024. „Plne elektrický model EV6 navyše preukázal konkurencieschopnosť spoločnosti Kia na globálnom trhu s elektrickými vozidlami, keďže sa z tohto modelu celkovo predalo takmer 80-tisíc kusov," dodala.

V roku 2023 plánuje Kia celosvetovo predať 3,2 milióna vozidiel. Spoločnosť sa taktiež bude snažiť posilniť svoju pozíciu na globálnom trhu s elektrickými vozidlami. V tomto roku automobilka predstaví aj niekoľko očakávaných modelov, ako napríklad SUV EV9.

(sita)

Minúta  |  

EÚ bezplatne ponúkla Číne vakcíny proti koronavírusu

Európska únia bezplatne ponúkla Číne vakcíny proti ochoreniu COVID-19, uviedol v utorok hovorca Európskej komisie (EK). Informuje o tom správa agentúry Reuters.

Čína v uplynulých týždňoch zaznamenala prudký nárast nových prípadov nákazy covidom. Ide o reakciu na náhle uvoľnenie prísnych opatrení proti šíreniu koronavírusu.

"Vzhľadom na situáciu s ochorením COVID-19 v Číne sa komisárka (EÚ pre zdravotníctvo) Stella Kyriakidesová obrátila na svojich čínskych partnerov, aby im ponúkla solidaritu a podporu EÚ," uviedol hovorca EK. Dodal, že pomoc zahŕňa expertízu v oblasti verejného zdravia, ako aj darcovstvo vakcín prispôsobených variantom covidu.

Hovorca na tlačovej konferencii povedal, že Čína sa zatiaľ k ponuke nevyjadrila. Nešpecifikoval ani množstvo, ani druh ponúkaných vakcín.

Hovorkyňa čínskeho ministerstva zahraničných vecí Mao Ning sa vyhla priamej odpovedi na otázku, či Čína takúto ponuku prijme. Pre agentúru Reuters povedala, že miera zaočkovanosti a liečebné kapacity v Číne naďalej rastú a zásoby očkovacích látok sú "primerané". Dodala, že Peking je otvorený "posilňovaniu solidarity a spolupráce s medzinárodným spoločenstvom", aby lepšie zvládol pandemické výzvy.

Čína doposiaľ očkovala svojich obyvateľov iba vlastnými vakcínami, ktoré obsahujú takzvaný inaktivovaný vírus. Peking zatiaľ neschválil podávanie západných mRNA proticovidových vakcín svojim občanom.

(tasr)

Minúta  |  

Príjmy Iraku z ropy za rok 2022 presiahli 115 miliárd dolárov

Príjmy Iraku z ropy za rok 2022 presiahli 115 miliárd dolárov (107,65 miliardy eur) podľa predbežných údajov, ktoré v utorok zverejnilo ministerstvo ropného priemyslu. To je najviac za štyri roky a tento výsledok nasleduje po prepade cien komodity po vypuknutí pandémie nového koronavírusu v roku 2020. Informuje o tom správa agentúry AFP.

Ťažba ropy sa podieľa približne 90 percentami na príjmoch Bagdadu. Irak je druhým najväčším producentom takzvaného čierneho zlata v rámci Organizácie krajín vyvážajúcich ropu (OPEC).

Arabská krajina vyviezla v roku 2022 viac ako 1,2 miliardy barelov (jeden barel = 159 litrov) ropy, čo je v priemere 3,3 milióna barelov denne, uvádza sa vo vyhlásení ministerstva. Celkové tržby z vývozu ropy za rok 2022 dosiahli viac ako 115 miliárd USD.

Tieto tržby podporil prudký nárast cien komodity po ruskej invázii na Ukrajinu vo februári 2022 a následnej neochote producentov z OPEC zvýšiť ťažbu.

Vlani v októbri sa ropný kartel rozhodol znížiť produkčné kvóty o dva milióny barelov denne, aby udržal ceny na vyšších úrovniach.

Irak s takmer úplnou závislosťou od príjmov z ropy na financovanie štátnych výdavkov bol na začiatku pandémie zasiahnutý kolapsom cien čierneho zlata. Jeho príjmy podľa oficiálnych štatistík klesli v roku 2020 na 42 miliárd USD zo 78,5 miliardy USD v roku 2019, no už v roku 2021 vzrástli na 75,6 miliardy USD.

Po desaťročiach konfliktu čelí Irak chronickým ekonomickým problémom, ktoré si vyžadujú značné investície do projektov infraštruktúry. Príjmy z ropy a ceny za barel komodity sú tak kľúčovými údajmi na prípravu rozpočtov Bagdadu.

Napriek svojmu ropnému bohatstvu čelí Irak s približne 42 miliónmi obyvateľov energetickej kríze, ktorá je sprevádzaná pravidelnými výpadkami elektriny.

Susedný Irán poskytuje krajine jednu tretinu plynu a elektriny, ale dodávky sú často prerušované, čo ešte zhoršuje každodenné problémy.

Svetová banka minulý mesiac varovala, že Irak, zmietaný vplyvom klimatických zmien od sucha a nedostatku vody až po stúpajúce teploty, musí diverzifikovať svoju ekonomiku a investovať 233 miliárd USD do roku 2040 do "zeleného rastu".

(tasr)

Minúta  |  

Používanie paragrafu 363 oproti predchádzajúcim rokom podľa Žilinku pokleslo

Používanie paragrafu 363 trestného poriadku bolo v minulom roku oproti predchádzajúcim rokom nižšie. Vyplýva to zo štatistiky, ktorú na sociálnej sieti zverejnil generálny prokurátor Maroš Žilinka. Poukázal, že vlani zaevidovala Generálna prokuratúra (GP) SR 608 návrhov na postup podľa paragrafu 363, ktoré bol Žilinka povinný vybaviť.

Generálny prokurátor priblížil, že v roku 2021 bolo takých návrhov 638, rok predtým 523 a v roku 2019 ich bolo 457. "Štatistické údaje Generálnej prokuratúry SR potvrdzujú, že oproti predchádzajúcim rokom v roku 2022 opäť došlo k zníženiu počtu prípadov uplatnenia paragrafu 363," doplnil.

Znižujúci sa trend používania paragrafu 363 podľa neho dokazujú údaje o podiele zrušených právoplatných rozhodnutí generálnym prokurátorom na celkovom počte podaných návrhov oprávnených osôb v jednotlivých rokoch. "V roku 2022 tento podiel predstavoval za SR 13,65 percenta. V roku 2021 bol tento podiel 13,95 percenta, v roku 2020 to bolo 16,25 percenta, v roku 2019 dokonca 19,26 percenta," spresnil Žilinka.

Za predchádzajúci rok evidovala GP zároveň najnižší počet prípadov, v ktorých bol uplatnený paragraf 363 trestného poriadku, keď sa tak stalo v 83 veciach. "V roku 2021 to bolo 89 prípadov, 85 v roku 2020, 88 v roku 2019," doplnil.

Paragraf 363 bol podľa neho aplikovaný, keď bolo v rozhodnutiach prokurátora, policajta alebo v konaní, ktoré im predchádzalo, zistené porušenie zákona a nápravu nebolo možné zabezpečiť inými právnymi prostriedkami prokurátora. Žilinka zdôraznil, že sa tak stalo bez ohľadu na meno a osobný status osoby obvineného. "Teda vždy, keď som bol ako generálny prokurátor tento postup povinný použiť. A bude to tak v záujme garancie zákonnosti aj v budúcnosti," doplnil.

Štatistické údaje podľa neho vyvracajú opakujúce sa vyhlásenia o nadužívaní paragrafu 363 trestného poriadku. "Nemajú reálny základ a nie sú pravdivé," poznamenal.

(tasr)

Minúta  |  

OĽaNO vylúčilo spoluprácu s Hlasom. Podľa Stančíka je koalícia Hlas, Smer a Republika desivá alternatíva

Spolupráca hnutia OĽaNO s mimoparlamentným Hlasom-SD nehrozí, keďže oba subjekty ju navzájom vylúčili. OĽaNO zároveň upozornilo na to, že Hlas-SD nevylúčil zo spolupráce Smer-SD ani mimoparlamentnú Republiku, ktorú založili odídenci z ĽSNS. Považuje to za hrozbu.

"Koalícia Hlas, Smer a Republika je teda možná a desivá alternatíva. Iba naivný človek si môže myslieť, že by orgány spravodlivosti mohli ďalej konať slobodne," uviedol v reakcii OĽaNO štátny tajomník rezortu diplomacie Andrej Stančík.

Hovorí o tom, že jednoduchým zákonom by sa dala zrušiť špeciálna prokuratúra a "personálne by sa odstavil každý, kto by vo vyšetrovaní mienil pokračovať". Tvrdí, že Republiku tvoria odídenci z ĽSNS s rovnakými či horšími názormi.

https://standard.sk/300619/hlas-pojdeme-do-volieb-samostatne-zo-spoluprace-vylucujeme-olano-a-lsns-su-hrozbou-pre-demokraciu/

Líder Hlasu-SD Peter Pellegrini pre TASR uviedol, že jeho strana vylučuje zo spolupráce OĽANO a ĽSNS, pretože ich považuje za vážnu hrozbu pre slovenskú demokraciu.

"Ak príslušné orgány Hlasu v budúcnosti usúdia, že touto hrozbou sú aj iné politické subjekty, nebudú mať žiaden problém otvorene to pomenovať," doplnila v reakcii pre TASR hovorkyňa strany Patrícia Medveď Macíková.

(tasr)

Minúta  |  

Do Nemecka prišla prvá pravidelná dodávka skvapalneného zemného plynu z USA

Prvá pravidelná dodávka skvapalneného zemného plynu (LNG) z USA prišla v utorok do Nemecka. Ide o súčasť rozsiahlej snahy, v rámci ktorej krajina nahrádza dodávky energií prichádzajúcich donedávna z Ruska.

Tanker Maria Energy zakotvil v prístave Wilhelmshaven. Tam dodávku LNG konvertujú naspäť do plynného skupenstva v špeciálnom plávajúcom termináli, ktorý minulý mesiac oficiálne uviedol do prevádzky nemecký kancelár Olaf Scholz. Nemecko sa snaží rýchlo nahradiť dodávky ruského plynu po tom, ako Moskva začala inváziu na Ukrajinu.

Zariadenie vo Wilhelmshavene je jedným z niekoľkých podobných terminálov, ktoré uvádzajú do prevádzky s cieľom pomôcť odvrátiť nedostatok dodávok energií.

Naplnenie nemeckých zásobníkov s plynom sa začiatkom tohto roka zvýšilo nad 90 percent, keďže nezvyčajne teplé počasie v Európe zredukovalo dopyt po vykurovaní.

(sita)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.