Preskočiť na obsah
  |  

Washington a Soul plánujú koordinovanú na reakciu na jadrovú hrozbu KĽDR

Americký prezident Joe Biden a jeho juhokórejský kolega Jun Sok-jol poverili svoje bezpečnostné tímy, aby naplánovali účinnú a koordinovanú reakciu na prípadné použitie jadrových zbraní zo strany Severnej Kórey.

V utorok to v Bielom dome vyhlásil hovorca americkej Rady pre národnú bezpečnosť (NSC), informuje TASR podľa správy agentúry AFP. Hovorca NSC takto reagoval na zmätočné informácie médií o reakcii spojencov na jadrovú hrozbu z KĽDR.

Juhokórejský prezident v pondelkovom rozhovore pre denník Čoson ilbo uviedol, že existencia amerického "jadrového dáždnika" a "rozšírené odstrašovanie" už nestačia na upokojenie Juhokórejčanov.

"Jadrové zbrane patria Spojeným štátom, ale plánovanie, zdieľanie informácií, cvičenia a výcvik musia Južná Kórea a Spojené štáty robiť spoločne," povedal. Dodal, že Washington sa k tejto myšlienke vyjadril "celkom kladne".

Jeho vyjadrenie si svetové médiá vysvetlili tak, že USA a Južná Kórea môžu plánovať spoločné jadrové cvičenia. Biden v pondelok možnosť takýchto vojenských manévrov následne vyvrátil.

Hovorca NSC vysvetlil, že spoločné jadrové cvičenia USA a Južnej Kórey nie sú možné, pretože Soul nedisponuje vlastným jadrovým arzenálom. Spojené štáty sú však "plne oddané našej aliancii… a poskytujú rozšírené odstrašenie prostredníctvom celej škály obranných spôsobilostí", dodal.

Kancelária juhokórejského prezidenta vo vyhlásení uviedla, že so spojencami diskutuje o zdieľaní informácií a o "plánoch spoločnej implementácie v súvislosti s prevádzkou amerických jadrových aktív v reakcii na jadrové zbrane Severnej Kórey".

Vysokopostavený predstaviteľ americkej vlády povedal, že ohľadom rozsahu spojeneckej koordinácie nie je žiaden zmätok. USA a Južná Kórea "spolupracujú na posilnení rozšíreného odstrašovania, a to aj prostredníctvom cvičení, ktoré preskúmajú našu spoločnú reakciu na celý rad scenárov vrátane použitia" jadrových zbraní, spresnil americký predstaviteľ, ktorý si želal ostať v anonymite. Dodal, že je to v súlade s vyjadreniami juhokórejského prezidenta.

(tasr, min)

  |  

Rusko pripisuje vinu za útok v Makijivke vojakom používajúcim mobily

Ruskí predstavitelia pripísali vinu za smrtiaci ukrajinský útok v meste Makijivka na východe Ukrajiny vojakom používajúcim mobily. V utorok o tom informoval portál britskej televízie Sky News. Poprední ruskí vojenskí blogeri reagovali nahnevane na ukrajinský raketový útok v Makijivke.

Ukrajina oznámila, že zabila 400 ruských vojakov, Moskva priznala 63 mŕtvych. Novoročný raketový útok zasiahol školu slúžiacu ako kasárne pre čerstvo zmobilizovaných ruských vojakov.

Rusko sa teraz "zrejme pokúša zhodiť vinu za svoju zlú bezpečnosť operácií… na predstaviteľov takzvanej Doneckej ľudovej republiky (DĽR) a na mobilizovaných vojakov", uviedol Inštitút pre štúdium vojny (ISW) so sídlom v USA.

Podľa predstaviteľov DĽR zmobilizovaní vojaci v budove porušili bezpečnostné opatrenia a používali mobily, vďaka čomu mohli ukrajinské sily lokalizovať ich základňu. Námestník ministra vnútra v samozvanej Luhanskej ľudovej republike (LĽR) Vitalij Kiseľov vyhlásil, že šéf DĽR Denis Pušilin by mal odstúpiť. Kritike za Makijivku stále čelí najmä vedenie Ruska.

ISW uviedol, že pre "vážne vojenské chyby" prezident Putin nedokáže upokojiť ruskú vojnovo naladenú komunitu. Ruské zdroje tvrdia, že Putin nariadil vyšetrenie tohto incidentu do 6. januára. "Putinova neschopnosť reagovať správne na kritiku a naprávať chyby v operáciách ruskej armády môže podkopať jeho dôveryhodnosť ako šikovného vojnového vodcu," napísal ISW.

(tasr, min)

  |  

Kevin McCarthy má v boji o post predsedu americkej Snemovne neistú podporu

Novozložená Snemovňa reprezentantov amerického Kongresu si na utorkovom zasadnutí bude voliť nového predsedu. O tento post sa usiluje republikán Kevin McCarthy, nie je však isté, či získa potrebnú podporu. TASR o tom informuje na základe správ agentúry DPA a stanice CNN.

McCarthy potrebuje podporu 218 členov Snemovne, píše CNN. Republikáni získali v novembrových doplňujúcich voľbách väčšinu a v Snemovni reprezentantov (dolnej komore Kongresu USA) im patrí 222 zo 435 kresiel. Piati členovia strany však oznámili, že McCarthyho nepodporia a približne desiatka ďalších svoju podporu zvažuje, píše CNN.

McCarthy zastupuje Kaliforniu a vyhovel už niekoľkým požiadavkám konzervatívnej časti svojej strany. Či to bude stačiť na zvolenie, však nie je jasné. On sám si však dôveruje, že bude zvolený, píše CNN. Ak McCarthy nezíska potrebnú podporu v prvom kole hlasovania, môže nasledovať viacero ďalších kôl, čo sa naposledy stalo v roku 1923, pripomína CNN.

Novozložený Kongres zasadne v utorok o 12.00 h miestneho času (18.00 h SEČ), píše DPA. Predseda snemovne reprezentantov je tretím najvyššie postaveným predstaviteľom USA po prezidentovi a viceprezidentovi. Od roku 2019 bola predsedníčkou Snemovne Nancy Pelosiová, ktorá sa už neuchádza o znovuzvolenie.

Američania 8. novembra rozhodovali o zložení 435-člennej Snemovne reprezentantov, v Senáte si volili 35 z celkového počtu 100 senátorov a vo viacerých štátoch sa konali aj voľby guvernérov a ďalších volených úradníkov.

(tasr, min)

  |  

Ukrajina vzniesla obvinenia voči dvom veliteľom ruskej armády

Ukrajina v utorok obvinila ruského generála a admirála zo zločinov spojených s útokmi na ukrajinských civilistov. Informuje o tom webstránka stanice CNN.

Ukrajinská bezpečnostná služba (SBU) obvinila veliteľa strategických bombardérov Vzdušných a kozmických síl Ruskej federácie generála Sergeja Kobylaša a bývalého veliteľa ruskej Čiernomorskej flotily admirála Igora Osilova v ich neprítomnosti.

Obvinení sú podľa trestného zákonníka z "plánovania, prípravy, začatia a uskutočnenia agresívnej vojny" a "narúšania územnej celistvosti a neporušiteľnosti Ukrajiny". V prípade zadržania a usvedčenia im hrozí doživotie, uviedla SBU.

SBU podľa svojich vyjadrení nazbierala vysokokvalitné dôkazy voči obom vysokopostaveným predstaviteľom ruského velenia, ktorí sú zodpovední za útoky na civilnú infraštruktúru na Ukrajine.

Ide o prvý prípad, keď ukrajinské úrady vzniesli obvinenia voči vysokopostaveným predstaviteľom ruskej armády. Ministerstvo obrany v Moskve sa k obvineniam bezprostredne nevyjadrilo a CNN sa nepodarilo osloviť priamo obvinených mužov.

(tasr)

  |  

Kia vlani celosvetovo predala 2,9 milióna vozidiel

Spoločnosť Kia Corporation predala v minulom roku celosvetovo 2,9 milióna vozidiel. Išlo o medziročný rast o 4,6 percenta.

Predaj značky na trhoch mimo Kórey zaznamenal nárast o 5,4 percenta na takmer 2,4 milióna vozidiel. Predaj v Kórei prekročil 540-tisíc vozidiel. Čo sa týka jednotlivých modelov, na vrchole celosvetového rebríčka predaja sa umiestnil SUV model Sportage s predajom na úrovni 452-tisíc kusov, za ním nasledovali SUV Seltos a SUV Sorento.

Ako ďalej informuje spoločnosť, vlani rástla najmä vďaka efektívnym stratégiám riadenia dodávateľského reťazca a úspešnému uvedeniu nového modelu Niro a modelu Seltos 2024. „Plne elektrický model EV6 navyše preukázal konkurencieschopnosť spoločnosti Kia na globálnom trhu s elektrickými vozidlami, keďže sa z tohto modelu celkovo predalo takmer 80-tisíc kusov," dodala.

V roku 2023 plánuje Kia celosvetovo predať 3,2 milióna vozidiel. Spoločnosť sa taktiež bude snažiť posilniť svoju pozíciu na globálnom trhu s elektrickými vozidlami. V tomto roku automobilka predstaví aj niekoľko očakávaných modelov, ako napríklad SUV EV9.

(sita)

  |  

EÚ bezplatne ponúkla Číne vakcíny proti koronavírusu

Európska únia bezplatne ponúkla Číne vakcíny proti ochoreniu COVID-19, uviedol v utorok hovorca Európskej komisie (EK). Informuje o tom správa agentúry Reuters.

Čína v uplynulých týždňoch zaznamenala prudký nárast nových prípadov nákazy covidom. Ide o reakciu na náhle uvoľnenie prísnych opatrení proti šíreniu koronavírusu.

"Vzhľadom na situáciu s ochorením COVID-19 v Číne sa komisárka (EÚ pre zdravotníctvo) Stella Kyriakidesová obrátila na svojich čínskych partnerov, aby im ponúkla solidaritu a podporu EÚ," uviedol hovorca EK. Dodal, že pomoc zahŕňa expertízu v oblasti verejného zdravia, ako aj darcovstvo vakcín prispôsobených variantom covidu.

Hovorca na tlačovej konferencii povedal, že Čína sa zatiaľ k ponuke nevyjadrila. Nešpecifikoval ani množstvo, ani druh ponúkaných vakcín.

Hovorkyňa čínskeho ministerstva zahraničných vecí Mao Ning sa vyhla priamej odpovedi na otázku, či Čína takúto ponuku prijme. Pre agentúru Reuters povedala, že miera zaočkovanosti a liečebné kapacity v Číne naďalej rastú a zásoby očkovacích látok sú "primerané". Dodala, že Peking je otvorený "posilňovaniu solidarity a spolupráce s medzinárodným spoločenstvom", aby lepšie zvládol pandemické výzvy.

Čína doposiaľ očkovala svojich obyvateľov iba vlastnými vakcínami, ktoré obsahujú takzvaný inaktivovaný vírus. Peking zatiaľ neschválil podávanie západných mRNA proticovidových vakcín svojim občanom.

(tasr)