Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Vstup Maďarska do eurozóny je národným záujmom, tvrdí tieňová premiérka

Vstup do eurozóny je národným záujmom Maďarska, napísala v utorok na Facebooku tieňová premiérka Klára Dobrevová. V krajinách, kde sa platí eurom, je stabilná ekonomika, každodenný život je predvídateľný a rodiny netrpia brutálnym a neúnosným zdražovaním, dodala.

Informuje o tom spravodajca TASR v Budapešti. Podľa tejto opozičnej političky, ktorá vlani v septembri predstavila členov tieňového kabinetu, Chorváti deväť rokov pracovali na tom, aby zaviedli euro.

"Nielen preto, lebo sa pri vstupe do Európskej únie k takémuto kroku zaviazali, ale aj preto, lebo vedia, že je to ich národným záujmom. Vstup do eurozóny je národným záujmom aj pre Maďarov. Tieňový kabinet sa preto už teraz pripravuje na zavedenie eura vo vhodnú chvíľu. Urobíme to v záujme všetkých Maďarov," zdôraznila Dobrevová.

K otázke vstupu Maďarska do eurozóny sa premiér Viktor Orbán dlhodobo stavia veľmi zdržanlivo. Podľa neho takýto krok zatiaľ nie je aktuálny, pretože pre krajinu by to bolo katastrofou.

(tasr, min)

Minúta  |  

Dánsko zažilo prvý rok bez bankových lúpeží, pretože hotovosť sa menej používa

Dánsko zaznamenalo svoj prvý rok bez bankových lúpeží, pretože peňažná hotovosť sa používa čoraz menej. V pondelok o tom informoval dánsky zväz zamestnancov vo finančných službách. TASR informuje podľa agentúry AFP.

Rozširovanie bezhotovostných služieb viedlo banky k obmedzovaniu používania hotovosti a lupičom tak zostal malý priestor na lúpeže, uviedol vo vyhlásení zväz.

"To je naozaj úžasné. Pretože vždy, keď sa lúpež stala, pre zamestnancov to znamenalo extrémne veľké vypätie," uviedol v oznámení Steen Lund Olsen, viceprezident zväzu Finansforbundet. "Vplyv emócií po takej situácii ani trochu nepochopíte, ak ste ju nezažili na vlastnej koži," dodal.

V roku 2000 sa stalo 221 bankových lúpeží, potom od roku 2017 pomaly ich počet klesal na menej než desať ročne, uviedol Finansforbundet.

Dánska centrálna banka vlani v marci oznámila, že používanie peňažnej hotovosti sa zmenšilo takmer o polovicu z 23 percent platieb v roku 2017 na 12 percent v roku 2021. Pandémia koronavírusu zrýchlila upúšťanie od hotovosti, dodala centrálna banka.

Zväz zamestnancov vo finančných službách poznamenal, že kým lúpeže sa stali zriedkavou udalosťou, "mnohí bankoví zamestnanci, ktorí boli olúpení, stále zápasia s následkami". Niektorí stále trpia príznakmi ako "obavy, skľúčenosť, podráždenosť, nepokoj a nespavosť".

(tasr, min)

Minúta  |  

Poslanci Kremský a Kuriak veria v opätovnú podporu novely vetovanej prezidentkou

Poslanci Národnej rady (NR) SR z hnutia OĽaNO, ktorí predložili novelu zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie (EIA), veria, že väčšina parlamentu opätovne podporí zmeny. Tvrdia, že sú v prospech občanov, a odmietajú argumenty prezidentky SR Zuzany Čaputovej, ktorá novelu vetovala.

Legislatívnu zmenu pripravili poslanci za OĽANO Peter Kremský a Milan Kuriak. Deklarujú, že cieľom je zúžiť priestor pre aktivistov, ktorí "zväčša nezmyselnými pripomienkami" naťahujú a blokujú povoľovacie procesy, prípadne žiadajú peniaze za to, že s tým prestanú. Argumenty hlavy štátu sú podľa Kuriaka ľahko vyvrátiteľné.

"Novela zákona o EIA jednoznačne prináša spresnenie a zjednodušenie povoľovacieho procesu. Zároveň obmedzuje subjekty, ktoré sa vyhlasujú za 'zástupcov verejnosti', v skutočnosti však možnosti pripomienkovania zneužívajú na osobný prospech," uviedol.

"Žiaľ, výpalníci v bielych golieroch majú teraz dôvod na úsmev. Vyjadrenie prezidentky je plné ideologických a nezmyselných argumentov," tvrdí Kremský. Novela podľa neho sleduje len to, aby sa zbytočne nenaťahovala, nepredražovala a nekomplikovala výstavba ciest či tovární a bytoviek pre "špekulantov".

Nemyslí si, že obmedzuje ústavné právo na priaznivé životné prostredie ani na informácie o ňom. "Okrem nich je súčasťou ústavy aj právo na spravodlivé konanie, čoho súčasťou je konanie bez zbytočných prieťahov. Veríme, že všetky tieto práva treba udržiavať vo vzájomnom súlade a vyváženosti, čo nás aj viedlo k návrhu tohto zákona," dodal.

Prezidentka novelu vetovala a navrhla parlamentu, aby ju neprijal ako celok. Obsahuje podľa nej viacero ustanovení vykazujúcich znaky nesúladu s ústavnými a medzinárodnoprávnymi požiadavkami i s požiadavkami vyplývajúcimi z práva Európskej únie.

Podotkla, že akákoľvek právna úprava obmedzujúca zaručené práva a slobody musí byť predmetom riadneho legislatívneho procesu. Poukázala pritom na proces prijímania novely a na to, že po prijatí pozmeňujúceho návrhu, ktorý prišiel krátko pred hlasovaním, sa zmenil celý obsah pôvodného návrhu.

Novelu kritizovali aj Slovenský ochranársky snem a ďalšie environmentálne organizácie. Považujú ju za neprijateľnú a v rozpore s Aarhuským dohovorom najmä v oblasti zapojenia sa verejnosti do rozhodovacích procesov týkajúcich sa životného prostredia.

Obávajú sa, že novela môže viesť k zvýšenému formalizmu a zníženiu kvality rozhodovacích procesov. Môže podľa nich skomplikovať podávanie oprávnených pripomienok, keďže skracuje efektívny časový priestor na vyjadrenie v rámci EIA konaní. Rovnako kritizovali spôsob prijatia novely.

(tasr, min)

Minúta  |  

Washington a Soul plánujú koordinovanú na reakciu na jadrovú hrozbu KĽDR

Americký prezident Joe Biden a jeho juhokórejský kolega Jun Sok-jol poverili svoje bezpečnostné tímy, aby naplánovali účinnú a koordinovanú reakciu na prípadné použitie jadrových zbraní zo strany Severnej Kórey.

V utorok to v Bielom dome vyhlásil hovorca americkej Rady pre národnú bezpečnosť (NSC), informuje TASR podľa správy agentúry AFP. Hovorca NSC takto reagoval na zmätočné informácie médií o reakcii spojencov na jadrovú hrozbu z KĽDR.

Juhokórejský prezident v pondelkovom rozhovore pre denník Čoson ilbo uviedol, že existencia amerického "jadrového dáždnika" a "rozšírené odstrašovanie" už nestačia na upokojenie Juhokórejčanov.

"Jadrové zbrane patria Spojeným štátom, ale plánovanie, zdieľanie informácií, cvičenia a výcvik musia Južná Kórea a Spojené štáty robiť spoločne," povedal. Dodal, že Washington sa k tejto myšlienke vyjadril "celkom kladne".

Jeho vyjadrenie si svetové médiá vysvetlili tak, že USA a Južná Kórea môžu plánovať spoločné jadrové cvičenia. Biden v pondelok možnosť takýchto vojenských manévrov následne vyvrátil.

Hovorca NSC vysvetlil, že spoločné jadrové cvičenia USA a Južnej Kórey nie sú možné, pretože Soul nedisponuje vlastným jadrovým arzenálom. Spojené štáty sú však "plne oddané našej aliancii… a poskytujú rozšírené odstrašenie prostredníctvom celej škály obranných spôsobilostí", dodal.

Kancelária juhokórejského prezidenta vo vyhlásení uviedla, že so spojencami diskutuje o zdieľaní informácií a o "plánoch spoločnej implementácie v súvislosti s prevádzkou amerických jadrových aktív v reakcii na jadrové zbrane Severnej Kórey".

Vysokopostavený predstaviteľ americkej vlády povedal, že ohľadom rozsahu spojeneckej koordinácie nie je žiaden zmätok. USA a Južná Kórea "spolupracujú na posilnení rozšíreného odstrašovania, a to aj prostredníctvom cvičení, ktoré preskúmajú našu spoločnú reakciu na celý rad scenárov vrátane použitia" jadrových zbraní, spresnil americký predstaviteľ, ktorý si želal ostať v anonymite. Dodal, že je to v súlade s vyjadreniami juhokórejského prezidenta.

(tasr, min)

Minúta  |  

Rusko pripisuje vinu za útok v Makijivke vojakom používajúcim mobily

Ruskí predstavitelia pripísali vinu za smrtiaci ukrajinský útok v meste Makijivka na východe Ukrajiny vojakom používajúcim mobily. V utorok o tom informoval portál britskej televízie Sky News. Poprední ruskí vojenskí blogeri reagovali nahnevane na ukrajinský raketový útok v Makijivke.

Ukrajina oznámila, že zabila 400 ruských vojakov, Moskva priznala 63 mŕtvych. Novoročný raketový útok zasiahol školu slúžiacu ako kasárne pre čerstvo zmobilizovaných ruských vojakov.

Rusko sa teraz "zrejme pokúša zhodiť vinu za svoju zlú bezpečnosť operácií… na predstaviteľov takzvanej Doneckej ľudovej republiky (DĽR) a na mobilizovaných vojakov", uviedol Inštitút pre štúdium vojny (ISW) so sídlom v USA.

Podľa predstaviteľov DĽR zmobilizovaní vojaci v budove porušili bezpečnostné opatrenia a používali mobily, vďaka čomu mohli ukrajinské sily lokalizovať ich základňu. Námestník ministra vnútra v samozvanej Luhanskej ľudovej republike (LĽR) Vitalij Kiseľov vyhlásil, že šéf DĽR Denis Pušilin by mal odstúpiť. Kritike za Makijivku stále čelí najmä vedenie Ruska.

ISW uviedol, že pre "vážne vojenské chyby" prezident Putin nedokáže upokojiť ruskú vojnovo naladenú komunitu. Ruské zdroje tvrdia, že Putin nariadil vyšetrenie tohto incidentu do 6. januára. "Putinova neschopnosť reagovať správne na kritiku a naprávať chyby v operáciách ruskej armády môže podkopať jeho dôveryhodnosť ako šikovného vojnového vodcu," napísal ISW.

(tasr, min)

Minúta  |  

Kevin McCarthy má v boji o post predsedu americkej Snemovne neistú podporu

Novozložená Snemovňa reprezentantov amerického Kongresu si na utorkovom zasadnutí bude voliť nového predsedu. O tento post sa usiluje republikán Kevin McCarthy, nie je však isté, či získa potrebnú podporu. TASR o tom informuje na základe správ agentúry DPA a stanice CNN.

McCarthy potrebuje podporu 218 členov Snemovne, píše CNN. Republikáni získali v novembrových doplňujúcich voľbách väčšinu a v Snemovni reprezentantov (dolnej komore Kongresu USA) im patrí 222 zo 435 kresiel. Piati členovia strany však oznámili, že McCarthyho nepodporia a približne desiatka ďalších svoju podporu zvažuje, píše CNN.

McCarthy zastupuje Kaliforniu a vyhovel už niekoľkým požiadavkám konzervatívnej časti svojej strany. Či to bude stačiť na zvolenie, však nie je jasné. On sám si však dôveruje, že bude zvolený, píše CNN. Ak McCarthy nezíska potrebnú podporu v prvom kole hlasovania, môže nasledovať viacero ďalších kôl, čo sa naposledy stalo v roku 1923, pripomína CNN.

Novozložený Kongres zasadne v utorok o 12.00 h miestneho času (18.00 h SEČ), píše DPA. Predseda snemovne reprezentantov je tretím najvyššie postaveným predstaviteľom USA po prezidentovi a viceprezidentovi. Od roku 2019 bola predsedníčkou Snemovne Nancy Pelosiová, ktorá sa už neuchádza o znovuzvolenie.

Američania 8. novembra rozhodovali o zložení 435-člennej Snemovne reprezentantov, v Senáte si volili 35 z celkového počtu 100 senátorov a vo viacerých štátoch sa konali aj voľby guvernérov a ďalších volených úradníkov.

(tasr, min)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.