Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Mnohé krajiny Európskej únie podľa eurokomisie podporujú testovanie cestujúcich z Číny

Vzhľadom na rozsiahle šírenie koronavírusu v Číne podporuje veľká časť členských štátov EÚ testovanie cestujúcich, ktorí prichádzajú z tejto krajiny. Oznámila to v utorok Európska komisia (EK), informuje TASR na základe správy agentúry DPA.

"Prevažná väčšina krajín je za testovanie pred odchodom," uviedol hovorca EK po stretnutí zástupcov národných ministerstiev zdravotníctva. Podľa jeho slov sa v zásade zhodli na "koordinovanom postupe". Rozhovory o spoločnej reakcii budú na úrovni expertov pokračovať v stredu.

Komisárka EÚ pre zdravie Stella Kyriakidisová po utorkovom stretnutí na Twitteri napísala, že postoje k opatreniam ako testy pred odletom či posilnené monitorovanie odpadovej vody sa zblížili. Európsku jednotu označila za najsilnejší nástroj proti covidu.

Jednotliví členovia EÚ medzitým z vlastnej iniciatívy sprísňujú pravidlá pre cestujúcich z Číny, pripomína DPA. Vo Francúzsku budú po prílete povinné PCR testy, Rakúsko bude testovať odpadovú vodu z lietadiel. Španielsko zaviedlo tzv. režim OTP – cestujúci z Číny musia byť očkovaní, testovaní alebo po prekonaní covidu. Nemecko chce situáciu naďalej monitorovať.

Európske centrum pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC) v utorkovej správe uviedlo, že situácia v Číne by podľa očakávaní nemala mať vplyv na epidemiologickú situáciu v Európe. Varianty koronavírusu šíriace sa v Číne sú už rozšírené aj v EÚ a nepredstavujú problém pre imunitnú reakciu obyvateľov Únie.

(tasr, min)

Minúta  |  

Putin nariadil, aby od februára boli premietané dokumenty o útoku na Ukrajinu

Ruský prezident Vladimir Putin v utorok nariadil ministerstvu kultúry, aby od začiatku februára zabezpečilo v ruských kinách premietanie dokumentárnych filmov venovaných útoku na Ukrajinu a boju proti "neonacistickej" ideológii. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP.

Kremeľ vo vyhlásení uviedol, že ministerstvo to má zabezpečiť do 1. februára. Putin zároveň nariadil ruskému ministerstvu obrany, aby poskytlo pomoc ruským filmárom, ktorí budú produkovať dokumentárne filmy venované "hrdinstvu účastníkov špeciálnej vojenskej operácie", dodal Kremeľ.

Moskva používa slovné spojenie "špeciálna vojenská operácia" pre pomenovanie vojny proti Ukrajine. Šéf rezortu obrany Sergej Šojgu má prezidentovi podať správu o tomto úsilí do 1. marca.

Rusko vlani 24. februára zaútočilo proti Ukrajine s cieľom "demilitarizovať" a "denacifikovať" svojho suseda, pripomína AFP.

Ruské štátne televízie odvtedy zintenzívnili propagandu, ktorá ruských vojakov bojujúcich na Ukrajine vychvaľuje ako hrdinov. Činnosť mnohých nezávislých denníkov bola v Rusku po 24. februári pozastavená, pričom mnohí novinári opustili krajinu.

Kritikom ruskej ofenzívy na Ukrajine hrozí v Rusku trest odňatia slobody a slová ako "vojna" či "invázia" sú v súvislosti s bojmi na Ukrajine úplne zakázané, píše AFP.

(tasr, min)

Minúta  |  

Samit EÚ a Ukrajiny bude 3. februára, Európska únia miesto konania ešte nepotvrdila

Summit EÚ a Ukrajiny sa uskutoční 3. februára v Kyjeve, oznámilo v pondelok tlačové oddelenie kancelárie prezidenta Ukrajiny Volodymyra Zelenského. EÚ však v utorok miesto schôdzky nepotvrdila. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

Zelenskyj sa na tomto stretnutí na najvyššej úrovni dohodol počas telefonického hrozhovoru s predsedníčkou Európskej komisie Ursulou von der Leyenovou, píše AFP s odvolaním sa na pondelkové vyjadrenie prezidentovej kancelárie.

Predsedníčka EK na Twitteri napísala, že sa teší na opätovné stretnutie so Zelenským na Ukrajine. Hovorca predsedu Európskej rady Charlesa Michela však v utorok nebol schopný potvrdiť, či sa samit uskutoční v ukrajinskom hlavnom meste Kyjev.

EÚ majú podľa hovorcu na schôdzke zastupovať von der Leyenová a Michel. Zelenskyj a predsedníčka EK počas telefonátu hovorili aj o dodávke zbraní a o novom programe finančnej pomoci pre Ukrajinu v hodnote 18 miliárd eur.

(tasr, min)

Minúta  |  

Sunak telefonoval so Zelenským, ubezpečil ho o pokračujúcej podpore

Britský premiér Rishi Sunak v utorok telefonicky ubezpečil ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského o dlhodobej podpore Spojeného kráľovstva. TASR o tom informuje podľa správy agentúr DPA a PA Media. Hovorca britskej vlády uviedol, že obaja politici diskutovali o ohavných útokoch dronov na Ukrajinu v uplynulých dňoch.

Britský premiér ubezpečil, že Británia bude Ukrajinu naďalej podporovať, čo dokazuje aj nedávna dodávka viac ako 1 000 protivzdušných rakiet. Sunak a Zelenskyj hovorili aj o dodávkach ďalšieho vybavenia v nasledujúcich týždňoch, ktoré pomôže Ukrajine zvíťaziť na bojovom poli, dodal hovorca.

"Spoločne s britským premiérom Rishim Sunakom sme hovorili o ďalšej obrannej spolupráci. Dohodli sme sa, že už tento rok zintenzívnime úsilie o priblíženie k víťazstvu," napísal Zelenskyj v príspevku na sociálnej sieti Twitter.

(tasr, min)

Minúta  |  

Vstup Maďarska do eurozóny je národným záujmom, tvrdí tieňová premiérka

Vstup do eurozóny je národným záujmom Maďarska, napísala v utorok na Facebooku tieňová premiérka Klára Dobrevová. V krajinách, kde sa platí eurom, je stabilná ekonomika, každodenný život je predvídateľný a rodiny netrpia brutálnym a neúnosným zdražovaním, dodala.

Informuje o tom spravodajca TASR v Budapešti. Podľa tejto opozičnej političky, ktorá vlani v septembri predstavila členov tieňového kabinetu, Chorváti deväť rokov pracovali na tom, aby zaviedli euro.

"Nielen preto, lebo sa pri vstupe do Európskej únie k takémuto kroku zaviazali, ale aj preto, lebo vedia, že je to ich národným záujmom. Vstup do eurozóny je národným záujmom aj pre Maďarov. Tieňový kabinet sa preto už teraz pripravuje na zavedenie eura vo vhodnú chvíľu. Urobíme to v záujme všetkých Maďarov," zdôraznila Dobrevová.

K otázke vstupu Maďarska do eurozóny sa premiér Viktor Orbán dlhodobo stavia veľmi zdržanlivo. Podľa neho takýto krok zatiaľ nie je aktuálny, pretože pre krajinu by to bolo katastrofou.

(tasr, min)

Minúta  |  

Dánsko zažilo prvý rok bez bankových lúpeží, pretože hotovosť sa menej používa

Dánsko zaznamenalo svoj prvý rok bez bankových lúpeží, pretože peňažná hotovosť sa používa čoraz menej. V pondelok o tom informoval dánsky zväz zamestnancov vo finančných službách. TASR informuje podľa agentúry AFP.

Rozširovanie bezhotovostných služieb viedlo banky k obmedzovaniu používania hotovosti a lupičom tak zostal malý priestor na lúpeže, uviedol vo vyhlásení zväz.

"To je naozaj úžasné. Pretože vždy, keď sa lúpež stala, pre zamestnancov to znamenalo extrémne veľké vypätie," uviedol v oznámení Steen Lund Olsen, viceprezident zväzu Finansforbundet. "Vplyv emócií po takej situácii ani trochu nepochopíte, ak ste ju nezažili na vlastnej koži," dodal.

V roku 2000 sa stalo 221 bankových lúpeží, potom od roku 2017 pomaly ich počet klesal na menej než desať ročne, uviedol Finansforbundet.

Dánska centrálna banka vlani v marci oznámila, že používanie peňažnej hotovosti sa zmenšilo takmer o polovicu z 23 percent platieb v roku 2017 na 12 percent v roku 2021. Pandémia koronavírusu zrýchlila upúšťanie od hotovosti, dodala centrálna banka.

Zväz zamestnancov vo finančných službách poznamenal, že kým lúpeže sa stali zriedkavou udalosťou, "mnohí bankoví zamestnanci, ktorí boli olúpení, stále zápasia s následkami". Niektorí stále trpia príznakmi ako "obavy, skľúčenosť, podráždenosť, nepokoj a nespavosť".

(tasr, min)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.