4. januára 2023 | 6:52

Minúta | 4. januára 2023 | 6:52

Americká Snemovňa reprezentantov si ani v troch kolách nedokázala zvoliť predsedu

Snemovňa reprezentantov amerického Kongresu odročila v utorok svoje prvé zasadnutie po tom, čo si jej členovia nedokázali ani po troch kolách hlasovania zvoliť nového predsedu. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AP.

Týmto prekvapivým krokom sa skončil prvý deň zasadnutia Snemovne reprezentantov. Tá v utorok zasadla prvýkrát v novom zložení, v ktorom majú prevahu republikáni. Tí získali v novembrových doplňujúcich voľbách väčšinu a v Snemovni reprezentantov, dolnej komore Kongresu USA, im patrí 222 zo 435 kresiel. Členovia Snemovne reprezentantov sa dohodli, že sa znovu stretnú v stredu poobede.

Líder republikán Kevin McCarthy potreboval na zvolenie do funkcie predsedu Snemovne reprezentantov 218 hlasov. V prvých dvoch kolách ich však získal len 203 - čo bolo ešte menej ako získal kandidát demokratov Hakeem Jeffries. V poslednom treťom kole stratil McCarthy dokonca 20 hlasov.

Hakeem, ktorý získal od 212 po 202 hlasov, tak mal vo všetkých troch kolách viac hlasov ako McCarthy. Na zvolenie predsedu Snemovne reprezentantov je však potrebná väčšina, pripomína Reuters.

Nového predsedu Snemovne reprezentantov sa pritom v prvom kole naposledy nepodarilo zvoliť pred sto rokmi.

Podľa agentúry Reuters sa nového predsedu Snemovne reprezentantov nepodarilo republikánom zvoliť pre vnútorné nezhody v strane. Piati členovia strany republikánov už pred hlasovaním totiž oznámili, že McCarthyho nepodporia, a približne desiatka ďalších svoju podporu zvažovala. Republikáni teraz využijú podľa agentúry AP získaný čas na preskupenie.

Pre novú republikánsku väčšinu v Snemovni reprezentantov predstavuje chaotická situácia, ktorá pri hlasoví vznikla, znepokojujúci začiatok. Zároveň poukazuje na výzvy, ktorým republikáni môžu počas nasledujúcich dvoch rokov pred prezidentskými voľbami v roku 2024 v Snemovni reprezentantov čeliť, analyzuje Reuters.

(tasr)

4. januára 2023 | 6:46

Minúta | 4. januára 2023 | 6:46

Bezpečnostná rada OSN privítala päť nových nestálych členov

Bezpečnostná rada Organizácie Spojených národov (BR OSN) v utorok formálne privítala svojich nových páť nestálych členov - Švajčiarsko, Maltu, Japonsko, Mozambik a Ekvádor. V BR OSN budú tieto krajiny pôsobiť dva roky.

Valné zhromaždenie OSN (VZ OSN) zvolilo týchto päť nových členských krajín v júni v hlasovaní, ktorého výsledok nebol veľkým prekvapením, keďže iní kandidáti neboli.

Podľa tradície, ktorú započal v roku 2018 Kazachstan, vyvesili v utorok veľvyslanci nových členských krajín BR OSN vlajky svojich štátov vedľa vlajok ostatných členov pred rokovaciu sálu BR OSN.

Mozambický veľvyslanec pri OSN Pedro Comissário Afonso označil utorok za historický deň a švajčiarska veľvyslankyňa pri OSN Pascale Baeriswylová uviedla, že cíti "hlbokú pokoru a zodpovednosť". Mozambik a Švajčiarsko sa totiž stali nestálymi členmi BR OSN vôbec prvýkrát. Malta sa k tomuto najsilnejšiemu orgánu OSN pripojila druhýkrát, Ekvádor štvrtýkrát a Japonsko už rekordný dvanástykrát.

Bezpečnostná rada OSN je jediným orgánom svetovej organizácie, ktorý má právomoc prijímať rezolúcie záväzné na základe medzinárodného práva.
Spojené štáty, Čína, Rusko, Británia a Francúzsko sú piatimi stálymi členmi BR OSN, ktorí majú právo veta. Ďalších desať členov volí 193-členné VZ OSN na dvojročné obdobia.

Švajčiarsko, Malta, Japonsko, Mozambik a Ekvádor nahradili v BR OSN Indiu, Írsko, Keňu, Mexiko a Nórsko, ktorých funkčné obdobie sa skončilo 31. decembra. Ďalšími nestálymi členmi BR OSN sú okrem spomínaných nových členov v súčasnosti Albánsko, Brazília, Gabon, Ghana a Spojené arabské emiráty.

Krajiny sa často usilujú o získanie miesta v BR OSN celé roky. Približne 60 krajín sveta v tejto bezpečnostnej rade kreslo nezískalo ešte ani raz od jej vzniku v roku 1946, uvádza AP.

(tasr)

4. januára 2023 | 6:43

Minúta | 4. januára 2023 | 6:43

Zomrel Walt Cunningham, posledný žijúci člen posádky misie Apollo 7

Vo veku 90 rokov zomrel v utorok americký astronaut Walter Cunningham. Bol posledným žijúcim členom posádky misie Apollo 7 – prvého amerického letu do vesmíru s trojčlennou posádkou v rámci programu Apollo.

"Počas (misie) Apollo 7, prvého štartu misie Apollo s posádkou, písal Walt a členovia jeho posádky históriu... NASA si bude navždy pamäť jeho prínos k nášmu národnému vesmírnemu programu a vyjadruje sústrasť Cunninghamovej rodine," uviedol vo vyhlásení riaditeľ NASA Bill Nelson.

"Chceme vyjadriť obrovskú hrdosť na život, ktorý viedol, a obrovskú vďaku za to, akým bol človekom... Svet prišiel o ďalšieho hrdinu a bude nám veľmi chýbať," cituje NASA vyjadrenie Cunninghamovej rodiny.

Americká vesmírna agentúra a ani rodina zosnulého astronauta neuviedli presnú príčinu ani miesto úmrtia Cunninghama. Oznámili len, že umrel v utorok.

Cunningham bol jedným z troch astronautov, ktorí v rámci misie Apollo 7 v roku 1968 strávili 11 dní na nízkej obežnej dráhe Zeme. Išlo o prvý ľudský testovací let vesmírnej lode Apollo, ktorá neskôr letela na Mesiac, píše Reuters. Cunningham sa na misii zúčastnil spolu s astronautmi Walterom Schirrom a Donnom Eiselom.

Išlo o prvý pilotovaný let do vesmíru americkej vesmírnej agentúry po tom, čo v rámci misie Apollo 1 zahynuli traja americkí astronauti pri požiari, ktorý vypukol počas testovacieho odpočítavania na odpaľovacej rampe.

Astronauti v rámci misie Apollo 7 tiež ako prví poskytli živý televízny prenos činnosti posádky na palube vesmírneho plavidla, za čo si neskôr vyslúžili aj cenu Emmy.

Počas ďalších misií Apollo 8, 9 a 10 sa podarilo priblížiť k Mesiacu a napokon členovia posádky letu Apollo 11 vstúpili 20. júla 1969 ako prví ľudia v histórii na mesačný povrch.

Cunningham sa po absolvovaní misie Apollo 7 už na ďalších vesmírnych misiách nezúčastnil. Po odchode z NASA pôsobil ako podnikateľ a pracoval v oblasti inžinierstva a investícií. Stal sa tiež verejným rečníkom a moderátorom rozhlasovej stanice. O svojej kariére a práci astronauta napísal knihu.

3. januára 2023 | 20:24

Minúta | 3. januára 2023 | 20:24

McCarthy v prvom kole nezískal dostatok hlasov na predsedu americkej snemovne

Republikán Kevin McCarthy v utorok v prvom kole hlasovania nezískal dostatočnú podporu na zvolenie za predsedu Snemovne reprezentantov amerického Kongresu. Naposledy sa to stalo pred sto rokmi. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

McCarthy potreboval najmenej 218 hlasov, získal ich však len 203. Nominanta demokratov Hakeema Jeffriesa podporilo 212 zákonodarcov. Nasleduje druhé kolo hlasovania, čo sa naposledy stalo v roku 1923, keď sa rozhodlo až v deviatom kole, píše stanica CNN. Zákonodarcovia vtedy volili, až kým nebol nový predseda potvrdený.

Snemovňa reprezentantov amerického Kongresu v utorok zasadla po prvý raz v novom zložení, v ktorom majú prevahu republikáni. Tí získali v novembrových doplňujúcich voľbách väčšinu a v Snemovni reprezentantov, dolnej komore Kongresu USA, im patrí 222 zo 435 kresiel.

Piati členovia strany už pred hlasovaním oznámili, že McCarthyho nepodporia, a približne desiatka ďalších svoju podporu zvažovala. McCarthy zastupuje Kaliforniu a vyhovel už niekoľkým požiadavkám konzervatívnej časti svojej strany.

(tasr, min)

3. januára 2023 | 20:10

Minúta | 3. januára 2023 | 20:10

Nemecko odmietlo poľské požiadavky na náhradu škôd z druhej svetovej vojny

Poľské ministerstvo zahraničných vecí v utorok oznámilo, že od Nemecka dostalo oficiálnu správu o odmietnutí poľských nárokov na reparácie z obdobia druhej svetovej vojny. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

"Záležitosť reparácií a náhrada škôd spôsobených počas vojny zostáva podľa nemeckej vlády uzavretá a Nemecko nemá v úmysle začať rokovania," uviedlo ministerstvo. Poľský rezort diplomacie dodal, že Poľsko sa "bude aj naďalej usilovať získať náhrady za nemeckú agresiu a okupáciu zo strany Nemecka v rokoch 1939 – 1945".

Ministerstvo tiež uviedlo, že sa v tejto záležitosti obrátilo na predstaviteľov OSN, píše agentúra AP. Poľská vládnuca strana Právo a spravodlivosť (PiS) od svojho nástupu k moci v roku 2015 presadzuje vojnové reparácie a tvrdí, že Nemecko má v tejto záležitosti "morálnu povinnosť", pripomína AFP.

Poľsko vlani v septembri vyčíslilo výšku reparácií na 1,3 bilióna eur a poslalo Berlínu oficiálnu diplomatickú nótu so žiadosťou o odškodnenie. Berlín však túto požiadavku opakovane odmietol a uviedol, že Poľsko sa takýchto nárokov oficiálne zrieklo v dohode z roku 1953. Poľskí konzervatívci však podľa AFP tvrdia, že ich krajinu túto dohodu donútil podpísať Sovietsky zväz.

(tasr, min)

3. januára 2023 | 19:59

Minúta | 3. januára 2023 | 19:59

Polícia mala podľa informácií prokuratúry uzavrieť vyšetrovanie kauzy Norberta B.

Polícia mala ukončiť vyšetrovanie kauzy Norberta B., ktorá má súvisieť s podplácaním, a to aj s návrhom na podanie obžaloby. Informuje o tom televízia Markíza na portáli tvnoviny.sk, odvoláva sa na potvrdenie prokuratúry.

"Norbert B. mal podplácať policajtov, aby neobvinili príbuzného vtedajšieho ministra. Vyšetrovanie tejto kauzy už policajti uzavreli s návrhom na podanie obžaloby," píše portál s tým, že keď chceli v minulosti policajti obviniť príbuzného bývalého ministra za Smer-SD, nitriansky podnikateľ mu mal pomôcť. Ten však vinu odmieta.

(tasr, min)

3. januára 2023 | 19:38

Minúta | 3. januára 2023 | 19:38

Bratislavská polícia vyšetruje úmrtie osoby, ktorú našli v otočisku MHD

Bratislavská polícia vyšetruje okolnosti nehody a úmrtia osoby, ktorú našli pri autobusovom otočisku Pri kríži na Saratovskej ulici v Bratislave. Informuje o tom polícia na sociálnej sieti.

"Momentálne sú vykonávané všetky potrebné úkony s cieľom zistenia presných príčin a okolností tejto dopravnej nehody aj za využitia kamerových záznamov z vozidiel mestskej hromadnej dopravy (MHD)," uviedla polícia. Priblížila, že dopravní policajti boli na miesto vyslaní o 16.00 h a potvrdili oznámenie o osobe bez známok života.

"Autobus linky 83 po obslúžení zastávky Pri Kríži a zatvorení dverí odbáčal do jazdného pruhu, pričom v rovnakom čase vozidlo v priestore zastávky obchádzal z bočnej strany chodec, ktorého správanie nenasvedčovalo, že by mal v úmysle nastúpiť.

Krátko na to stratil rovnováhu, následkom čoho prišlo ku kolízii," ozrejmil pre TASR hovorca Dopravného podniku Bratislava (DPB) Martin Chlebovec. Deklaroval, že DPB poskytuje pri vyšetrovaní polícii plnú súčinnosť. "Vodičovi bola ponúknutá psychologická pomoc. Udalosť sa zaobišla bez výrazných dopravných obmedzení," dodal hovorca.

(tasr, min)

3. januára 2023 | 19:29

Minúta | 3. januára 2023 | 19:29

Mnohé krajiny Európskej únie podľa eurokomisie podporujú testovanie cestujúcich z Číny

Vzhľadom na rozsiahle šírenie koronavírusu v Číne podporuje veľká časť členských štátov EÚ testovanie cestujúcich, ktorí prichádzajú z tejto krajiny. Oznámila to v utorok Európska komisia (EK), informuje TASR na základe správy agentúry DPA.

"Prevažná väčšina krajín je za testovanie pred odchodom," uviedol hovorca EK po stretnutí zástupcov národných ministerstiev zdravotníctva. Podľa jeho slov sa v zásade zhodli na "koordinovanom postupe". Rozhovory o spoločnej reakcii budú na úrovni expertov pokračovať v stredu.

Komisárka EÚ pre zdravie Stella Kyriakidisová po utorkovom stretnutí na Twitteri napísala, že postoje k opatreniam ako testy pred odletom či posilnené monitorovanie odpadovej vody sa zblížili. Európsku jednotu označila za najsilnejší nástroj proti covidu.

Jednotliví členovia EÚ medzitým z vlastnej iniciatívy sprísňujú pravidlá pre cestujúcich z Číny, pripomína DPA. Vo Francúzsku budú po prílete povinné PCR testy, Rakúsko bude testovať odpadovú vodu z lietadiel. Španielsko zaviedlo tzv. režim OTP – cestujúci z Číny musia byť očkovaní, testovaní alebo po prekonaní covidu. Nemecko chce situáciu naďalej monitorovať.

Európske centrum pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC) v utorkovej správe uviedlo, že situácia v Číne by podľa očakávaní nemala mať vplyv na epidemiologickú situáciu v Európe. Varianty koronavírusu šíriace sa v Číne sú už rozšírené aj v EÚ a nepredstavujú problém pre imunitnú reakciu obyvateľov Únie.

(tasr, min)

3. januára 2023 | 19:20

Minúta | 3. januára 2023 | 19:20

Putin nariadil, aby od februára boli premietané dokumenty o útoku na Ukrajinu

Ruský prezident Vladimir Putin v utorok nariadil ministerstvu kultúry, aby od začiatku februára zabezpečilo v ruských kinách premietanie dokumentárnych filmov venovaných útoku na Ukrajinu a boju proti "neonacistickej" ideológii. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP.

Kremeľ vo vyhlásení uviedol, že ministerstvo to má zabezpečiť do 1. februára. Putin zároveň nariadil ruskému ministerstvu obrany, aby poskytlo pomoc ruským filmárom, ktorí budú produkovať dokumentárne filmy venované "hrdinstvu účastníkov špeciálnej vojenskej operácie", dodal Kremeľ.

Moskva používa slovné spojenie "špeciálna vojenská operácia" pre pomenovanie vojny proti Ukrajine. Šéf rezortu obrany Sergej Šojgu má prezidentovi podať správu o tomto úsilí do 1. marca.

Rusko vlani 24. februára zaútočilo proti Ukrajine s cieľom "demilitarizovať" a "denacifikovať" svojho suseda, pripomína AFP.

Ruské štátne televízie odvtedy zintenzívnili propagandu, ktorá ruských vojakov bojujúcich na Ukrajine vychvaľuje ako hrdinov. Činnosť mnohých nezávislých denníkov bola v Rusku po 24. februári pozastavená, pričom mnohí novinári opustili krajinu.

Kritikom ruskej ofenzívy na Ukrajine hrozí v Rusku trest odňatia slobody a slová ako "vojna" či "invázia" sú v súvislosti s bojmi na Ukrajine úplne zakázané, píše AFP.

(tasr, min)