Preskočiť na obsah
  |  

Biden sa budúci týždeň stretne v Bielom dome s japonským premiérom Kišidom

Americký prezident Joe Biden sa na budúci týždeň stretne v Bielom dome s japonským premiérom Fumiom Kišidom. Oznámil to v noci na stredu Biely dom, informovala agentúra DPA.

Hlavnými témami stretnutia, ktoré sa uskutoční 13. januára, budú severokórejský zbrojný program, ruská invázia na Ukrajinu a otázka "udržania mieru a stability v Taiwanskom prielive", uviedla vo vyhlásení hovorkyňa Bieleho domu Karine Jean-Pierrová.

Biden okrem toho plánuje znovu vyjadriť plnú podporu novej bezpečnostnej stratégii Japonska, ktorú jeho vláda schválila v decembri a počíta s rozsiahlym zvýšením výdavkov na zbrojenie. Tokio to považuje za nevyhnutné vzhľadom na aktivity Číny v regióne a potenciálnu hrozbu so strany Severnej Kórey a Ruska.

Pchjongjang od minulého roka vykonal desiatky raketových testov, ktoré zvýšili napätie na Kórejskom polostrove. Pozorovatelia predpokladajú, že Severná Kórea čoskoro po rokoch vykoná aj jadrový test.

(tasr)

  |  

Japonská vláda ponúka rodinám milión jenov na dieťa, ak sa odsťahujú z Tokia

Japonská vláda ponúka milión jenov (približne 7 115 eur) na dieťa rodinám, ktoré sa odsťahujú z metropolitnej oblasti Veľké Tokio. Takto sa snaží zvrátiť úbytok obyvateľov v ostatných oblastiach Japonska. V utorok o tom informoval portál britského denníka The Guardian.

Tento stimul je oveľa vyšší v porovnaní s predchádzajúcou sumou 300-tisíc jenov (2 175 eur) a začne sa vyplácať v apríli.

Hoci obyvateľov Tokia vlani prvýkrát ubudlo — tento trend sa čiastočne pripisoval pandémii koronavírusu — politici sú presvedčení, že pre zníženie hustoty obyvateľstva v metropole treba urobiť viac. Preto povzbudzujú ľudí, aby začali nový život v iných regiónoch, ktoré sú postihnuté starnutím, úbytkom obyvateľov a migráciou mladších ľudí do Tokia, Osaky a ďalších veľkomiest.

Uvedený príspevok — okrem dostupnej finančnej pomoci vo výške tri milióny jenov — bude ponúkaný rodinám žijúcim v 23 obvodoch Tokia, ktoré tvoria jeho "jadro", ako aj v susedných prefektúrach Saitama, Čiba a Kanagawa.

(tasr)

  |  

Zakladateľ skrachovanej burzy kryptomien FTX odmietol vinu v prípade obvinenia z podvodu

Bývalý výkonný riaditeľ skrachovanej burzy kryptomien FTX Sam Bankman-Fried v utorok pred manhattanským federálnym súdom odmietol vinu v prípade obvinenia zo spáchania podvodu na investoroch a vyrabovania vkladov zákazníkov svojej burzy. Sudca predbežne stanovil termín pojednávania na október.

Tridsaťročný Bankman-Fried odmietol obvinenia, podľa ktorých protiprávne presmeroval prostriedky zákazníkov FTX do nákupov luxusných nehnuteľností, darov politikom a riskantných obchodov v jeho súkromnom kryptofonde Alameda Research. Jeho právny zástupca Mark Cohen súdu oznámil, že „odmieta vinu vo všetkých bodoch“.

Sudca Lewis A. Kaplan následne predbežne stanovil začiatok procesu na 2. októbra. Prokurátorka odhadla, že vláde bude prezentácia prípadu pred porotou trvať asi mesiac a právnik obhajoby odhadol svoju stranu na dva až tri týždne.

Sudca tiež doplnil ďalšie podmienky Bankman-Friedovho prepustenia na kauciu, vrámci ktorého musí okrem iného zostať v domácom väzení v dome rodičov v Palo Alto a nosiť monitorovacie zariadenie. Zakázal mu prístup a transfery kryptomien alebo majetku FTX alebo Alameda Research či akéhokoľvek majetku nakúpeného s prostriedkami z týchto spoločností. Spravil tak po tom, ako prokurátorka Danielle Sassoon upozornila, že sa po vyhlásení bankrotu FTX pokúsil previesť majetok burzy do zahraničia.

Sama Bankmana-Frieda obvinili zo zosnovania plánu na podvedenie investorov. Propagáciou FTX ako bezpečnej a zodpovednej platformy získal na obchodovanie s kryptoaktívami od mája 2019 viac ako 1,8 miliardy dolárov od akciových investorov. Finančné prostriedky zákazníkov pritom presmeroval do Alameda Research LLC, jeho súkromného kryptofondu, bez toho, aby im to povedal. Podľa žaloby tiež zmiešal finančné prostriedky zákazníkov FTX v Alamede, aby uskutočnil nezverejnené rizikové investície, nákupy luxusných nehnuteľností a veľké politické dary.

Bankman-Frieda zatkli na žiadosť americkej vlády na Bahamách a následne ho letecky previezli do New Yorku po tom, ako sa rozhodol, že sa nebude brániť vydaniu.

Medzičasom tiež zatkli dvoch jeho najbližších spolupracovníkov – 28-ročná Carolyn Ellison, ktorá viedla Alamedu, a 29-ročný Gary Wang, ktorý bol spoluzakladateľom FTX, priznali vinu v prípade podvodu a spolupracujú s prokuratúrou v snahe získať nižšie tresty. Oboch prepustili na kauciu.

(sita)

  |  

Ruský pokus o ofenzívu musí byť podľa Zelenského jeho poslednou prehrou

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj je presvedčený, že ruská vláda nasadí všetky svoje sily v snahe zmeniť výsledok vojny a oddialiť svoju prehru. Povedal to vo svojom pravidelnom nočnom príhovore, informuje portál Ukrajinská pravda.

„Začali sme tento rok s tým, čo teraz Ukrajina najviac potrebuje – pred začiatkom ďalšieho mobilizačného procesu, ktorý pripravuje teroristický štát. Teraz je čas, keď musíme spolu s našimi partnermi posilniť našu obranu,“ skonštatoval Zelenskyj.

Dodal, že nepochybujú o tom, že súčasní vládcovia Ruska dajú všetko, čo im zostalo a všetkých, čo dokážu zhromaždiť, aby sa pokúsili zvrátiť výsledok vojny a aspoň oddialiť svoju porážku.

„Musíme narušiť tento ruský scenár. Pripravujeme sa na to. Teroristi musia prehrať. Akýkoľvek ich nový pokus o ofenzívu musí zlyhať. Toto bude posledná prehra teroristického štátu. Ďakujem všetkým partnerom, ktorí to chápu,“ pokračoval s tým, že „Rusko mobilizuje tých, ktorých chce použiť ako potravu pre kanóny“, zatiaľ čo Ukrajina mobilizuje civilizovaný svet v záujme života.

(sita)

  |  

Americká Snemovňa reprezentantov si ani v troch kolách nedokázala zvoliť predsedu

Snemovňa reprezentantov amerického Kongresu odročila v utorok svoje prvé zasadnutie po tom, čo si jej členovia nedokázali ani po troch kolách hlasovania zvoliť nového predsedu. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AP.

Týmto prekvapivým krokom sa skončil prvý deň zasadnutia Snemovne reprezentantov. Tá v utorok zasadla prvýkrát v novom zložení, v ktorom majú prevahu republikáni. Tí získali v novembrových doplňujúcich voľbách väčšinu a v Snemovni reprezentantov, dolnej komore Kongresu USA, im patrí 222 zo 435 kresiel. Členovia Snemovne reprezentantov sa dohodli, že sa znovu stretnú v stredu poobede.

Líder republikán Kevin McCarthy potreboval na zvolenie do funkcie predsedu Snemovne reprezentantov 218 hlasov. V prvých dvoch kolách ich však získal len 203 - čo bolo ešte menej ako získal kandidát demokratov Hakeem Jeffries. V poslednom treťom kole stratil McCarthy dokonca 20 hlasov.        

Hakeem, ktorý získal od 212 po 202 hlasov, tak mal vo všetkých troch kolách viac hlasov ako McCarthy. Na zvolenie predsedu Snemovne reprezentantov je však potrebná väčšina, pripomína Reuters.

Nového predsedu Snemovne reprezentantov sa pritom v prvom kole naposledy nepodarilo zvoliť pred sto rokmi.

Podľa agentúry Reuters sa nového predsedu Snemovne reprezentantov nepodarilo republikánom zvoliť pre vnútorné nezhody v strane. Piati členovia strany republikánov už pred hlasovaním totiž oznámili, že McCarthyho nepodporia, a približne desiatka ďalších svoju podporu zvažovala. Republikáni teraz využijú podľa agentúry AP získaný čas na preskupenie.

Pre novú republikánsku väčšinu v Snemovni reprezentantov predstavuje chaotická situácia, ktorá pri hlasoví vznikla, znepokojujúci začiatok. Zároveň poukazuje na výzvy, ktorým republikáni môžu počas nasledujúcich dvoch rokov pred prezidentskými voľbami v roku 2024 v Snemovni reprezentantov čeliť, analyzuje Reuters.

(tasr)

  |  

Bezpečnostná rada OSN privítala päť nových nestálych členov

Bezpečnostná rada Organizácie Spojených národov (BR OSN) v utorok formálne privítala svojich nových páť nestálych členov - Švajčiarsko, Maltu, Japonsko, Mozambik a Ekvádor. V BR OSN budú tieto krajiny pôsobiť dva roky.

Valné zhromaždenie OSN (VZ OSN) zvolilo týchto päť nových členských krajín v júni v hlasovaní, ktorého výsledok nebol veľkým prekvapením, keďže iní kandidáti neboli.

Podľa tradície, ktorú započal v roku 2018 Kazachstan, vyvesili v utorok veľvyslanci nových členských krajín BR OSN vlajky svojich štátov vedľa vlajok ostatných členov pred rokovaciu sálu BR OSN.

Mozambický veľvyslanec pri OSN Pedro Comissário Afonso označil utorok za historický deň a švajčiarska veľvyslankyňa pri OSN Pascale Baeriswylová uviedla, že cíti "hlbokú pokoru a zodpovednosť". Mozambik a Švajčiarsko sa totiž stali nestálymi členmi BR OSN vôbec prvýkrát. Malta sa k tomuto najsilnejšiemu orgánu OSN pripojila druhýkrát, Ekvádor štvrtýkrát a Japonsko už rekordný dvanástykrát.

Bezpečnostná rada OSN je jediným orgánom svetovej organizácie, ktorý má právomoc prijímať rezolúcie záväzné na základe medzinárodného práva.
Spojené štáty, Čína, Rusko, Británia a Francúzsko sú piatimi stálymi členmi BR OSN, ktorí majú právo veta. Ďalších desať členov volí 193-členné VZ OSN na dvojročné obdobia.

Švajčiarsko, Malta, Japonsko, Mozambik a Ekvádor nahradili v BR OSN Indiu, Írsko, Keňu, Mexiko a Nórsko, ktorých funkčné obdobie sa skončilo 31. decembra. Ďalšími nestálymi členmi BR OSN sú okrem spomínaných nových členov v súčasnosti Albánsko, Brazília, Gabon, Ghana a Spojené arabské emiráty.

Krajiny sa často usilujú o získanie miesta v BR OSN celé roky. Približne 60 krajín sveta v tejto bezpečnostnej rade kreslo nezískalo ešte ani raz od jej vzniku v roku 1946, uvádza AP.

(tasr)