Preskočiť na obsah
  |  

ÚRSO: Ceny plynu pre domácnosti sa tento rok zvýšia o necelých 16 percent

Vplyvom nárastu trhových cien plynu dochádza k celkovému zvýšeniu regulovaných poplatkov za distribúciu plynu pre všetkých odberateľov v priemere o 20 percent a maximálnych regulovaných koncových cien plynu pre zraniteľných odberateľov vrátane domácností v priemere asi o 200 percent.

Avšak v prípade domácností a vybraných zraniteľných odberateľov na základe mimoriadnych opatrení vlády SR sa skutočne uplatňované ceny za dodávku plynu v roku 2023 zvýšia priemerne o necelých 16 percent. Informoval o tom hovorca Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) Radoslav Igaz.

Priblížil, že regulované poplatky za distribúciu plynu vzrástli v priemere o 20 percent v porovnaní s rokom 2022. Zatiaľ čo úroveň infraštruktúrnych nákladov na prevádzku distribučnej siete ostáva stabilná, výrazne narástli náklady na nákup zemného plynu na účely pokrytia fyzických strát v distribučnej sieti. Regulované poplatky za prepravu plynu pre domácnosti v porovnaní s rokom 2022 ostávajú nezmenené.

Ďalšia časť celkovej ceny plynu, maximálna regulovaná cena za jeho dodávku pre domácnosti a iné skupiny zraniteľných odberateľov na rok 2023 podľa Igaza vzrastie v priemere o viac ako trojnásobok v porovnaní s rokom 2022. "Úrad zohľadnil v regulovaných cenách dodávky plynu oprávnené náklady dodávateľov na nakúpený plyn pre svojich zraniteľných odberateľov v súlade s platnou legislatívou. Dodávatelia totiž nakupujú plyn na voľnom trhu, kde trhové ceny plynu za rozhodujúce obdobie vzrástli v priemere o viac ako 350 percent ," zdôraznil Igaz.

Podčiarkol, že v prípade domácností a vybraných skupín zraniteľných odberateľov sú dodávatelia povinní uplatniť cenníky za dodávku plynu podľa mimoriadnych opatrení vlády SR, ktoré majú prednosť pred regulovanými cenami za dodávku plynu stanovenými úradom v cenových rozhodnutiach na rok 2023. Ostatné regulované poplatky – za distribúciu a prepravu plynu – sa aj v prípade domácností uplatnia na základe cenových rozhodnutí úradu a legislatívneho rámca cenovej regulácie dodávok plynu pre zraniteľných odberateľov úradu na rok 2023. Na základe toho sa celková koncová cena zemného plynu pre domácnosti na rok 2023 zmení v porovnaní s rokom 2022 v priemere o necelých 16 percent.

"Úrad nemá kompetenciu na právne záväzný výklad daných mimoriadnych opatrení, avšak našou snahou je prispieť k lepšej orientácii odberateľov v uplatňovaných cenách a podmienkach v regulovaných odvetviach. Odporúčame odberateľom pozorne preskúmať opatrenia vo všeobecnom hospodárskom záujme a nariadenie vlády SR, sledovať zverejnené cenníky za dodávku zemného plynu a dôsledne uplatňovať svoje práva u dodávateľov zemného plynu," dodal predseda ÚRSO Andrej Juris.

(tasr)

  |  

Výstavba nemocnice na Rázsochách by sa mohla začať v druhom kvartáli 2024

Výstavba novej Univerzitnej nemocnice Bratislava v lokalite Rázsochy by sa predbežne mohla začať v druhom štvrťroku 2024. Vyplýva to zo zámeru projektu, ktorý v stredu Ministerstvo zdravotníctva (MZ) SR predložilo na posúdenie vplyvov na životné prostredie (EIA). Predbežné náklady na výstavbu odhadujú na 263 miliónov eur.

Novú univerzitnú nemocnicu navrhujú na území bratislavského Lamača, kde sa stavala pôvodná nemocnica, ktorá bola čiastočne asanovaná v roku 2020. Objekt novej UNB Rázsochy bude kopírovať pôdorys pôvodnej nemocnice. Zastavaná má byť plocha s rozlohou vyše 31-tisíc m2. "Z hľadiska štruktúry nemocnice sa počíta s približne 695 lôžkami, 20 operačnými sálami, 40 ambulanciami a asi 35-tisíc hospitalizáciami ročne," priblížilo ministerstvo zdravotníctva.

Samotný nemocničný komplex bude pozostávať z objektu nemocnice a akademickej budovy. Objekt nemocnice má byť situovaný na severozápad/juhovýchod. "Na tejto časti objektu budú osadené dve ´veže´ s pôdorysným tvarom písmena H. Objekt bude mať štyri suterénne a sedem nadzemných podlaží a bude do budúcna predpripravený na rozšírenie doplnením tretej ´H veže´, čo by prinieslo navýšenie kapacity o 500 lôžok," spresnilo ministerstvo.

Akademická budova je riešená ako viacpodlažný celok orientovaný kolmo na objekt nemocnice, pričom oba objekty budú prepojené "komunikačným tunelom" prístupným z tretieho nadzemného podlažia.

"Akademická budova bude pozostávať z piatich suterénov a šiestich nadzemných podlaží," doplnil rezort. Pripomenul, že k navrhovanej činnosti existuje vo vysokom stupni rozpracovaná projektová dokumentácia pre danú lokalitu. "V rámci riešeného územia sa nachádza sieť komunikácií a infraštruktúry, ktorá bude doplnená v súvislosti s potrebami predmetnej stavby," dodalo MZ.

Predpokladaný termín začatia výstavby je druhý štvrťrok 2024, predpokladaný termín dokončenia je na konci roka 2029.

Príprava výstavby Fakultnej nemocnice s poliklinikou Bratislava-Rázsochy sa začala v polovici 80-tych rokov minulého storočia. V investičných plánoch štátu boli Rázsochy aj v 90-tych rokoch, na konci októbra 2000 však vláda zrušila uznesenie z roku 1997 a financovanie výstavby bolo zastavené. V neskoršom období MZ nemalo finančné prostriedky na dostavbu. V roku 2017 bola vládou prijatá Koncepcia rozvoja Univerzitnej nemocnice Bratislava a návrh realizácie výstavby novej Univerzitnej nemocnice v Bratislave. V priebehu rokov 2019 – 2020 sa uskutočnila čiastočná asanácia existujúceho skeletu nemocnice a zároveň výrub inváznych drevín. Projekt novej nemocnice Rázsochy bol zahrnutý do tzv. plánu obnovy. V lete 2022 podpísalo MZ zmluvu s projektantom na prípravu projektu.

(tasr)

  |  

Rusi údajne odcudzili väčšinu z umeleckej zbierky múzea v Chersone

Ruské sily údajne odcudzili väčšinu umeleckých diel z múzea v ukrajinskom meste Cherson. Má ísť približne o 80 percent zbierky Chersonského regionálneho múzea umenia, čo predstavuje viac ako 10-tisíc umeleckých diel. Uviedol to ukrajinský spravodajský portál UkraineWorld, informuje v stredu televízia Sky News.

Podľa zmieneného servera boli diela presunuté na ukrajinský polostrov Krym, ktorý Rusko anektovalo v roku 2014.

Cherson bol prvým veľkým ukrajinským mestom a jedinou metropolou niektorej z oblastí Ukrajiny, ktorú už v marci — krátko po začiatku invázie — obsadili ruské okupačné sily.

Ukrajinská armáda po protiofenzíve a systematickom ostreľovaní ruských zásobovacích trás opätovne obsadila Cherson 11. novembra. Ruské jednotky sa z mesta už predtým stiahli na druhý breh rieky Dneper, avšak v útokoch na Cherson naďalej pokračujú.

(tasr)

  |  

Ryanair prepravil v decembri vyše jedenásť miliónov cestujúcich, prekonal december 2019

Írska nízkonákladová letecká spoločnosť Ryanair prepravila v poslednom mesiaci minulého roka viac než jedenásť miliónov cestujúcich a prekonala predpandemický december 2019. Informuje o tom správa agentúry Reuters.

Najväčšie európske aerolínie z pohľadu počtu cestujúcich v stredu oznámili, že v decembri minulého roka prepravili 11,5 milióna pasažierov. Oproti decembru 2019 to znamená rast o tri percentá.

Na porovnanie, v decembri 2021 prepravil Ryanair 9,5 milióna cestujúcich a v kritickom pandemickom decembri 2020 iba 1,9 milióna. Navyše, lepšie výsledky v počte prepravených cestujúcich než za rovnaké obdobie roka 2019 zaznamenala spoločnosť v každom z posledných deviatich mesiacov roka 2022.

Ryanair zároveň uviedol, že za celý obchodný rok 2022/2023, ktorý sa skončí v marci, očakáva prepravenie 166,5 milióna cestujúcich. Ak sa odhad potvrdí, bude to nový rekord. Ten pôvodný predstavoval 149 miliónov cestujúcich.

Priaznivý vývoj v decembri naznačil už na začiatku mesiaca šéf Ryanairu Michael O'Leary. Ako uviedol, rezervácia leteniek na vianočné obdobie presiahla úroveň z decembra 2019. Vzrástli aj priemerné ceny leteniek, pričom rast dosiahol dolnú hranicu dvojcifernej stupnice.

(tasr)

  |  

USA odmietajú zmenu statusu quo na jeruzalemskej Chrámovej hore

Spojené štáty vyjadrili znepokojenie nad návštevou národne orientovaného ministra novej izraelskej vlády na Chrámovej hore v Jeruzaleme.

USA zároveň v súvislosti s utorňajšou návštevou ministra Itamara Ben-Gvira na Chrámovej hore varovali pred akoukoľvek zmenou súčasného režimu na tomto mieste, ktoré považujú za posvätné židia aj moslimovia. Informuje o tom správa agentúry AFP.

"Spojené štáty rozhodne stoja… za zachovaním statusu quo, pokiaľ ide o sväté miesta v Jeruzaleme," uviedla v utorok neskoro večer hovorkyňa Bieleho domu Karine Jean-Pierrová. "Akýkoľvek jednostranný krok, ktorý tento status quo ohrozuje, je neprijateľný," dodala.

Spojené štáty sú podľa slov hovorcu tamojšieho ministerstva zahraničných vecí Neda Pricea "hlboko znepokojené" zmienenou návštevou Bena-Gvira. Tento nábožensky orientovaný politik obsadil v novej vláde premiéra Benjamina Netanjahua novovytvorený post ministra národnej bezpečnosti, ktorému podliehajú aj policajné zložky.

"Táto návšteva má potenciál zvýšiť napätie a vyprovokovať násilie," uviedol Price.

Návštevu odsúdili aj Palestínčania a mnohé moslimské krajiny. Price dodal, že USA v súvislosti s touto udalosťou viedli hneď v utorok "priame rozhovory" s predstaviteľmi Netanjahuovho úradu.

Obdobne ako USA sa v utorok vyjadrilo aj Nemecko, ktoré po návšteve Bena-Gvira na Chrámovej hore vyzvalo všetky strany, aby sa "vyhli krokom, ktoré by mohli zvýšiť napätie" v regióne. Status quo tohto miesta v Jeruzaleme "už dlho pomáha udržiavať krehký pokoj a bezpečnosť v okolí posvätných miest", uviedol tiež nemecký veľvyslanec v Izraeli Steffen Seibert.

Chrámová hora, ktorú moslimovia volajú Vznešená svätyňa, je plošina v tvare nepravidelného štvoruholníka nachádzajúca sa v Starom meste v Jeruzaleme. Časť západnej steny Chrámovej hory tvorí Múr nárekov, pozostatok židovského chrámu. Na vrchole hory stojí okrem dvoch posvätných stavieb islamu – Skalného dómu a mešity al-Aksá – aj niekoľko menších stavieb.

Hora je najposvätnejším miestom judaizmu, tretím najposvätnejším v islame a náboženský význam má aj pre niektoré kresťanské spoločenstvá. Vďaka tomu je jedným z najuctievanejších miest na svete a rovnako i jedným z najspornejších. Židia tam smú prichádzať v presne stanovené hodiny, ale nesmú sa tam modliť, aby sa takto predišlo napätiu s moslimskou komunitou.

Itamar Ben-Gvir dlhodobo lobuje za zrušenie tohto obmedzenia. Od roku 2021, keď sa stal poslancom izraelského parlamentu, navštívil Chrámovú horu už viackrát, jeho utorňajšia návšteva je však prvou v pozícii ministra a preto má omnoho väčšiu váhu, uviedla AFP. Jeho utorkovú návštevu kritizoval napríklad aj líder izraelskej opozície a predošlý premiér Jair Lapid.

(tasr)

  |  

Jadrová havária či zavlečenie ochorení. Mikas tvrdí, že vojna na Ukrajine môže mať následky na verejné zdravie

Vojna na Ukrajine môže mať následky aj na verejné zdravie u ľudí na Slovensku. Upozornil na to hlavný hygienik SR Ján Mikas. Problém môže okrem epidemickej, sociálnej a podpornej časti vzniknúť napríklad aj v oblasti radiačnej ochrany.

"My nevieme, čo sa tam udeje, či sa napríklad neporuší jadrová elektráreň, alebo či nevznikne jadrová havária," skonštatoval.

Pri masovej migrácii ľudí z Ukrajiny by podľa neho hrozilo aj zavlečenie ochorení typických pre vojnové stavy. "Migračná vlna bola spočiatku vysoká, ale dala sa zvládať. Keby sa však pohli masy, tak to musia riešiť všetky štáty," dodal.

Krízový manažment na Slovensku treba nastaviť efektívnejšie a akčnejšie. zhodnotil ďalej pre TASR Mikas. V tejto súvislosti poukázal, že na Úrade verejného zdravotníctva (ÚVZ) SR a regionálnych úradoch verejného zdravotníctva je zamestnaný približne rovnaký počet zamestnancov ako v jednej veľkej slovenskej nemocnici. "A takýto počet ľudí bojoval proti pandémii ochorenia COVID-19 na päťmiliónovom Slovensku v prvých mesiacoch sám," uviedol.

Mikas skonštatoval, že úvod pandémie sa nakoniec zvládol. "Potom už prišli ťažké výzvy, keď bol vírus iný a vo veľkej miere prišiel aj na Slovensko. Museli zabrať už aj iné zložky. Krízový manažment na Slovensku musí byť celkovo nastavený omnoho efektívnejšie a omnoho akčnejšie," spresnil.

Pandémia podľa neho poukázala na technologický dlh ÚVZ. "Časť laboratórnej diagnostiky bola zastaraná," podotkol s tým, že sa do nej neinvestovalo. Poukázal, že počas pandémie sa snažili v čo najkratšom čase zrealizovať všetky kroky na zabezpečenie základnej a konfirmačnej diagnostiky vírusu.

Pripomenul, že diagnostiku na SARS-CoV-2 zaviedlo na Slovensku Národné referenčné centrum pre chrípku ÚVZ a dlhé obdobie ju vedelo vykonávať iba ono, potom sa pridali ostatné laboratóriá.

Verejnému zdravotníctvu treba podľa hlavného hygienika nastaviť objem financií na zabezpečenie moderných prístrojov. Na Slovensku je okrem iného podľa neho potrebné vybudovať aspoň tri laboratóriá BSL-3 a aspoň jedno laboratórium BSL-4, prípadne zabezpečiť BSL-4 laboratórnu diagnostiku v inom štáte.

(tasr)