Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Rezort vnútra: Vstupom Chorvátska do schengenu sa zjednodušuje cestovanie aj pre Slovákov

Vstupom Chorvátska do schengenského priestoru sa zjednodušuje cestovanie do tejto prímorskej krajiny aj pre slovenských občanov. Vyhnúť by sa mali zdržaniam na hranici, keďže kontroly na hraničných priechodoch Chorvátska s Maďarskom a Slovinskom sa od januára zrušili. Chorvátsko sa zároveň od januára stalo členom eurozóny, takže dovolenkári si už nemusia zamieňať peniaze. TASR o tom informoval tlačový odbor Ministerstva vnútra (MV) SR.

"Vstup Chorvátska do schengenského priestoru znamená pre občanov Slovenska, že už sa nebudú musieť podrobiť hraničným kontrolám a kontrole cestovných dokladov, ak budú prekračovať chorvátsko-maďarskú a chorvátsko-slovinskú hranicu, čiže prejazd cez hranice bude voľný," vysvetlil dočasne poverený minister vnútra Roman Mikulec (OĽaNO). Chorvátsko je 27. štátom schengenského priestoru.

Vnútorné hranice schengenského priestoru sa môžu prekračovať v ktoromkoľvek mieste – okrem cestných, železničných a iných priechodov aj cez takzvanú "zelenú vnútornú hranicu". V leteckej doprave sa vstup Chorvátska do schengenského priestoru prejaví až od 26. marca 2023, čo súvisí so zmenou zimného leteckého poriadku na letný letecký poriadok.

Pri vycestovaní do zahraničia je potrebné mať so sebou cestovný doklad, platí to naďalej aj v prípade Chorvátska. "Hoci v rámci štátov schengenu sa kontroly na vnútorných hraniciach nevykonávajú, povinnosťou občanov Európskej únie je, aby sa na území iných členských štátov EÚ dokázali preukázať cestovným pasom alebo občianskym preukazom s fotografiou tváre. Vlastný doklad musia mať aj deti," upozornil rezort.

Voľný pohyb v spoločnom európskom priestore označilo MV SR za jeden z najväčších benefitov Európskej únie. Rezort pripomenul, že členstvo v schengene je výsledkom splnenia náročných kritérií, prináša výhody, ale aj záväzok rešpektovania pravidiel, vrátane prísnej ochrany vonkajších hraníc schengenského priestoru a spolupráce policajných zložiek. Chorvátsko po vstupe do schengenu tak musí dôsledne vykonávať kontroly na svojich vonkajších hraniciach so Srbskom, Bosnou a Hercegovinou a Čiernou Horou na základe schengenských pravidiel.

Od vstupu Chorvátska do schengenského priestoru ostatné členské štáty tohto spoločného priestoru uznávajú víza a povolenia na pobyt, ktoré vydalo štátnym príslušníkom tretích krajín. "Štátny príslušník tretej krajiny, ktorý bude mať vydané chorvátske vízum alebo povolenie na pobyt, sa môže podľa podmienok stanovených v schengenskom acquis voľne pohybovať aj na území iných štátov spoločného schengenského priestoru," vysvetlil rezort.

(tasr)

Minúta  |  

V kyjevskom metre sa na Silvestra ukrývalo 5 200 ľudí

Kyjevské metro využilo v roku 2022 približne 160 miliónov cestujúcich, čo je výrazný pokles v porovnaní s 319 miliónmi pasažierov z predvlaňajšieho roka. Informovala o tom kyjevská mestská samospráva, uviedol v stredu denník The Guardian.

Zhruba 5 200 ľudí podľa informácií magistrátu využilo počas silvestrovskej noci stanice kyjevského metra ako úkryt pred ruskými útokmi.

"Na Silvestra, počas náletu, využilo stanice metra ako úkryt približne 5 200 ľudí vrátane takmer 400 detí," uviedla samospráva v príspevku na Telegrame.

Sieť staníc metra poskytuje ľuďom nonstop útočisko a najnutnejšie služby, ako sú pitná voda, sociálne zariadenia či možnosť nabíjania mobilov a ďalších zariadení.

Kyjevský magistrát zároveň opäť apeloval na obyvateľov, aby "na seba dávali pozor" a aby sa počas leteckých poplachov vždy uchýlili do krytov.

(tasr)

Minúta  |  

ÚRSO: Ceny plynu pre domácnosti sa tento rok zvýšia o necelých 16 percent

Vplyvom nárastu trhových cien plynu dochádza k celkovému zvýšeniu regulovaných poplatkov za distribúciu plynu pre všetkých odberateľov v priemere o 20 percent a maximálnych regulovaných koncových cien plynu pre zraniteľných odberateľov vrátane domácností v priemere asi o 200 percent.

Avšak v prípade domácností a vybraných zraniteľných odberateľov na základe mimoriadnych opatrení vlády SR sa skutočne uplatňované ceny za dodávku plynu v roku 2023 zvýšia priemerne o necelých 16 percent. Informoval o tom hovorca Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) Radoslav Igaz.

Priblížil, že regulované poplatky za distribúciu plynu vzrástli v priemere o 20 percent v porovnaní s rokom 2022. Zatiaľ čo úroveň infraštruktúrnych nákladov na prevádzku distribučnej siete ostáva stabilná, výrazne narástli náklady na nákup zemného plynu na účely pokrytia fyzických strát v distribučnej sieti. Regulované poplatky za prepravu plynu pre domácnosti v porovnaní s rokom 2022 ostávajú nezmenené.

Ďalšia časť celkovej ceny plynu, maximálna regulovaná cena za jeho dodávku pre domácnosti a iné skupiny zraniteľných odberateľov na rok 2023 podľa Igaza vzrastie v priemere o viac ako trojnásobok v porovnaní s rokom 2022. "Úrad zohľadnil v regulovaných cenách dodávky plynu oprávnené náklady dodávateľov na nakúpený plyn pre svojich zraniteľných odberateľov v súlade s platnou legislatívou. Dodávatelia totiž nakupujú plyn na voľnom trhu, kde trhové ceny plynu za rozhodujúce obdobie vzrástli v priemere o viac ako 350 percent ," zdôraznil Igaz.

Podčiarkol, že v prípade domácností a vybraných skupín zraniteľných odberateľov sú dodávatelia povinní uplatniť cenníky za dodávku plynu podľa mimoriadnych opatrení vlády SR, ktoré majú prednosť pred regulovanými cenami za dodávku plynu stanovenými úradom v cenových rozhodnutiach na rok 2023. Ostatné regulované poplatky – za distribúciu a prepravu plynu – sa aj v prípade domácností uplatnia na základe cenových rozhodnutí úradu a legislatívneho rámca cenovej regulácie dodávok plynu pre zraniteľných odberateľov úradu na rok 2023. Na základe toho sa celková koncová cena zemného plynu pre domácnosti na rok 2023 zmení v porovnaní s rokom 2022 v priemere o necelých 16 percent.

"Úrad nemá kompetenciu na právne záväzný výklad daných mimoriadnych opatrení, avšak našou snahou je prispieť k lepšej orientácii odberateľov v uplatňovaných cenách a podmienkach v regulovaných odvetviach. Odporúčame odberateľom pozorne preskúmať opatrenia vo všeobecnom hospodárskom záujme a nariadenie vlády SR, sledovať zverejnené cenníky za dodávku zemného plynu a dôsledne uplatňovať svoje práva u dodávateľov zemného plynu," dodal predseda ÚRSO Andrej Juris.

(tasr)

Minúta  |  

Výstavba nemocnice na Rázsochách by sa mohla začať v druhom kvartáli 2024

Výstavba novej Univerzitnej nemocnice Bratislava v lokalite Rázsochy by sa predbežne mohla začať v druhom štvrťroku 2024. Vyplýva to zo zámeru projektu, ktorý v stredu Ministerstvo zdravotníctva (MZ) SR predložilo na posúdenie vplyvov na životné prostredie (EIA). Predbežné náklady na výstavbu odhadujú na 263 miliónov eur.

Novú univerzitnú nemocnicu navrhujú na území bratislavského Lamača, kde sa stavala pôvodná nemocnica, ktorá bola čiastočne asanovaná v roku 2020. Objekt novej UNB Rázsochy bude kopírovať pôdorys pôvodnej nemocnice. Zastavaná má byť plocha s rozlohou vyše 31-tisíc m2. "Z hľadiska štruktúry nemocnice sa počíta s približne 695 lôžkami, 20 operačnými sálami, 40 ambulanciami a asi 35-tisíc hospitalizáciami ročne," priblížilo ministerstvo zdravotníctva.

Samotný nemocničný komplex bude pozostávať z objektu nemocnice a akademickej budovy. Objekt nemocnice má byť situovaný na severozápad/juhovýchod. "Na tejto časti objektu budú osadené dve ´veže´ s pôdorysným tvarom písmena H. Objekt bude mať štyri suterénne a sedem nadzemných podlaží a bude do budúcna predpripravený na rozšírenie doplnením tretej ´H veže´, čo by prinieslo navýšenie kapacity o 500 lôžok," spresnilo ministerstvo.

Akademická budova je riešená ako viacpodlažný celok orientovaný kolmo na objekt nemocnice, pričom oba objekty budú prepojené "komunikačným tunelom" prístupným z tretieho nadzemného podlažia.

"Akademická budova bude pozostávať z piatich suterénov a šiestich nadzemných podlaží," doplnil rezort. Pripomenul, že k navrhovanej činnosti existuje vo vysokom stupni rozpracovaná projektová dokumentácia pre danú lokalitu. "V rámci riešeného územia sa nachádza sieť komunikácií a infraštruktúry, ktorá bude doplnená v súvislosti s potrebami predmetnej stavby," dodalo MZ.

Predpokladaný termín začatia výstavby je druhý štvrťrok 2024, predpokladaný termín dokončenia je na konci roka 2029.

Príprava výstavby Fakultnej nemocnice s poliklinikou Bratislava-Rázsochy sa začala v polovici 80-tych rokov minulého storočia. V investičných plánoch štátu boli Rázsochy aj v 90-tych rokoch, na konci októbra 2000 však vláda zrušila uznesenie z roku 1997 a financovanie výstavby bolo zastavené. V neskoršom období MZ nemalo finančné prostriedky na dostavbu. V roku 2017 bola vládou prijatá Koncepcia rozvoja Univerzitnej nemocnice Bratislava a návrh realizácie výstavby novej Univerzitnej nemocnice v Bratislave. V priebehu rokov 2019 – 2020 sa uskutočnila čiastočná asanácia existujúceho skeletu nemocnice a zároveň výrub inváznych drevín. Projekt novej nemocnice Rázsochy bol zahrnutý do tzv. plánu obnovy. V lete 2022 podpísalo MZ zmluvu s projektantom na prípravu projektu.

(tasr)

Minúta  |  

Rusi údajne odcudzili väčšinu z umeleckej zbierky múzea v Chersone

Ruské sily údajne odcudzili väčšinu umeleckých diel z múzea v ukrajinskom meste Cherson. Má ísť približne o 80 percent zbierky Chersonského regionálneho múzea umenia, čo predstavuje viac ako 10-tisíc umeleckých diel. Uviedol to ukrajinský spravodajský portál UkraineWorld, informuje v stredu televízia Sky News.

Podľa zmieneného servera boli diela presunuté na ukrajinský polostrov Krym, ktorý Rusko anektovalo v roku 2014.

Cherson bol prvým veľkým ukrajinským mestom a jedinou metropolou niektorej z oblastí Ukrajiny, ktorú už v marci — krátko po začiatku invázie — obsadili ruské okupačné sily.

Ukrajinská armáda po protiofenzíve a systematickom ostreľovaní ruských zásobovacích trás opätovne obsadila Cherson 11. novembra. Ruské jednotky sa z mesta už predtým stiahli na druhý breh rieky Dneper, avšak v útokoch na Cherson naďalej pokračujú.

(tasr)

Minúta  |  

Ryanair prepravil v decembri vyše jedenásť miliónov cestujúcich, prekonal december 2019

Írska nízkonákladová letecká spoločnosť Ryanair prepravila v poslednom mesiaci minulého roka viac než jedenásť miliónov cestujúcich a prekonala predpandemický december 2019. Informuje o tom správa agentúry Reuters.

Najväčšie európske aerolínie z pohľadu počtu cestujúcich v stredu oznámili, že v decembri minulého roka prepravili 11,5 milióna pasažierov. Oproti decembru 2019 to znamená rast o tri percentá.

Na porovnanie, v decembri 2021 prepravil Ryanair 9,5 milióna cestujúcich a v kritickom pandemickom decembri 2020 iba 1,9 milióna. Navyše, lepšie výsledky v počte prepravených cestujúcich než za rovnaké obdobie roka 2019 zaznamenala spoločnosť v každom z posledných deviatich mesiacov roka 2022.

Ryanair zároveň uviedol, že za celý obchodný rok 2022/2023, ktorý sa skončí v marci, očakáva prepravenie 166,5 milióna cestujúcich. Ak sa odhad potvrdí, bude to nový rekord. Ten pôvodný predstavoval 149 miliónov cestujúcich.

Priaznivý vývoj v decembri naznačil už na začiatku mesiaca šéf Ryanairu Michael O'Leary. Ako uviedol, rezervácia leteniek na vianočné obdobie presiahla úroveň z decembra 2019. Vzrástli aj priemerné ceny leteniek, pričom rast dosiahol dolnú hranicu dvojcifernej stupnice.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.