Preskočiť na obsah
  |  

Slovensko začína čerpať nové eurofondy z trinásťmiliardového balíka, EK uhradila prvé zálohové platby

Európska komisia uhradila Slovensku prvé zálohové platby na nové eurofondy. Slovensko tak začína s ich využívaním z celkového objemu takmer trinásť miliárd eur v rámci programového obdobia 2021 až 2027.

Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR (MIRRI) v stredu informovalo, že už získalo na ním riadený hlavný eurofondový Program Slovensko a dva programy Interreg spolu 189,4 milióna eur. Znamená to, že už čoskoro bude môcť vyhlásiť prvé výzvy z nových zdrojov Európskej únie.

„Nové eurofondy sú pre Slovensko obrovskou šancou, ako posunúť našu krajinu vpred, ako zásadne zlepšiť životy ľudí a stať sa opäť hospodárskym tigrom strednej Európy,“ povedala ministerka investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Veronika Remišová (Za ľudí). Európska komisia schválila zálohové platby v uvedenej výške pre štyri programy politiky súdržnosti pre nové programové obdobie – Program Slovensko, program Interreg Slovensko-Česko a Interreg Slovensko-Rakúsko, ktoré riadi ministerstvo investícií, a tiež platbu vo výške 900-tisíc eur pre Program Interact v gescii Bratislavského samosprávneho kraja. Schválené zálohové platby znamenajú, že sa môžu začať uhrádzať výdavky na projekty v novom programovom období.

„Už čoskoro vyhlásime z Programu Slovensko prvé výzvy, podpora pôjde do školskej a športovej infraštruktúry, rekonštrukcie ciest II. a III. triedy a na znižovanie energetickej náročnosti bytových domov,“ uviedla Remišová. Medzi prvými budú tiež podporené projekty z Fondu na spravodlivú transformáciu, ktorý pomôže riešiť sociálne, hospodárske a environmentálne dôsledky v regiónoch prechádzajúcich na uhlíkovú neutralitu. Z balíka 441 miliónov eur môžu čerpať región horná Nitra, Košický a Banskobystrický kraj.

Najväčšia časť investícií je v Programe Slovensko určená na zelené a klimatické ciele a zvýšenie energetickej bezpečnosti, kam patrí aj využívanie obnoviteľných zdrojov energie, vyčlenených je na to 398 miliónov eur. Na zatepľovanie a znižovanie energetickej náročnosti budov pôjde 722 miliónov eur a na energetickú efektívnosť podnikov 78 miliónov eur. Oveľa viac ako doteraz bude Slovensko v novom programovom období investovať do vedy, výskumu, inovácií, priemyselnej transformácie, digitalizácie a podpory rastu malých a stredných podnikov, určených je na to takmer 1,9 miliardy eur.

Významná časť nových eurofondov pôjde aj na riešenie problémov, ktoré boli v minulosti zanedbávané. Na budovanie a opravy ciest I. triedy má smerovať 241 miliónov eur, na cesty II. a III. triedy suma 169 miliónov eur, na rekonštrukcie miestnych komunikácií 62 miliónov eur a do výstavby kanalizácií a vodovodov 668 miliónov eur. „Tieto oblasti sú pre Slovensko mimoriadne dôležité – chceme splatiť investičné dlhy, ktoré predchádzajúce vlády neriešili. Že sme si tieto národné investičné priority v Bruseli obhájili, znamená pre našu krajinu veľké víťazstvo,“ dodala Remišová.

(sita)

  |  

Babiš: Môj syn si únos na Krym vymyslel

Bývalý predseda českej vlády Andrej Babiš v stredu na súde v kauze Čapí hnízdo spochybnil posudok psychiatričky, ktorá vypovedala pred Vianocami o zdravotnom stave jeho syna a uviedla, že stav Babiša mladšieho je stabilizovaný a je schopný zúčastňovať sa na súdnom procese. Argumenty psychiatričky označil expremiér za problematické a tvrdil, že únos na Krym si jeho syn vymyslel.

Jeden z Babišových advokátov čítal pasáže z uznesenia, ktoré sa týkalo údajného únosu Andreja Babiša mladšieho na Krym. Citoval tiež znalecké posudky, ktoré vypracovali švajčiarski lekári. Podrobne sa opäť vracal k popisu zdravotného stavu expremiérovho syna. V uznesení okrem iného zaznelo vyjadrenie matky Andreja Babiša mladšieho, že si jej syn únos vymyslel.

Uznesenie okomentoval aj expremiér. "Ja tu šesť rokov počúvam od médií, že som nechal uniesť syna pánom Protopopovom. To je odporné klamstvo. Aký väčší dôkaz môže byť než výpoveď jeho matky, ktorá je najbližšia a ktorá s ním žila?" pýtal sa bývalý premiér. "Náš syn, Andy, si to vymyslel, bohužiaľ. Tu je to čierne na bielom," povedal Babiš a dodal, že on len chcel, aby sa jeho syn liečil a ten ho preto nenávidel.

Ďalej reagoval na decembrovú výpoveď znalkyne, ktorá skúmala zdravie jeho syna. "Veľmi ma to všetko mrzí. Bol som šokovaný z toho, že jedna zo znalkýň hovorí, že je neštandardné, že sa o syna staral pán Protopopov," povedal Babiš. Petr Protopotov je manžel psychiatričky Dity Protopopovej, ktorá Babiša juniora istý čas liečila.

"Starať sa o také dieťa je veľmi náročné. A ja som sa pýtal, čo mám robiť. Bol som preto vďačný, že som nakoniec prehovoril jej manžela a Andy sa stal súčasťou ich rodiny," povedal bývalý predseda vlády a zároveň vyhlásil, že znalkyňa popierala v posudku samú seba.

Za svoj výstup voči psychologičke na decembrovom pojednávaní sa ospravedlnil. Zopakoval, že sa celý život o svoje deti staral, poslal ich na najlepšie školy a všetko im zariadil vrátane kúpy domu. Ďalej uviedol, že pacienti trpiaci schizofréniou chorobu popierajú a majú sklon k agresivite. "Často aj zavraždia svojich rodičov," dodal na záver Babiš.

(tasr)

  |  

Polícia obvinila 18-ročného vraha z Michaloviec, ktorý dobodal bývalú zdravotnú sestru

Vraha, ktorý v prvý deň roka 2023 v Michaloviec dobodal 46-ročnú ženu, bývalú zdravotnú sestru, v stredu vyšetrovateľ obvinil z obzvlášť závažného zločinu vraždy. Informoval o tom policajný prezident Štefan Hamran. Zadržaný muž má 18 rokov a svoju obeť predtým nepoznal, jeho motívom boli peniaze.

Žena si 1. januára o 6:30 vyberala peniaze z bankomatu, vrah ju usmrtil niekoľkými bodnými ranami. Útok zachytili aj kamery v uliciach mesta. Útočník unikal dva dni. Polícia ho nakoniec zadržala vo vlaku na železničnej stanici v Žiline, snažil sa ujsť do Českej republiky. „Vyšetrovateľ má k dispozícii také dôkazy, na základe ktorých jednoznačne dospel k záveru, že tento skutok spáchala konkrétna osoba, voči ktorej vzniesol obvinenie,“ povedal Hamran.

Dôkazy bližšie nechcel konkretizovať, aby nemaril vyšetrovanie, zdôraznil však, že ide o veľmi silné dôkazy, ktoré páchateľa usvedčujú. K výške odcudzenej sumy ani k ďalším okolnostiam činu sa nechcel vyjadriť. Výsledky toxikologického vyšetrenia páchateľa zatiaľ nie sú k dispozícii. V súčasnosti prebiehajú výpovede svedkov. Preveruje sa aj možnosť, či vrah trpí duševnou poruchou.

https://standard.sk/300453/vrazdu-zeny-v-michalovciach-zaznamenali-kamery-kricala-o-pomoc/

Podozrivého muža si všimla hliadka železničnej polície na stanici v Košiciach, no v tom čase ešte nevedela, že by mohlo ísť o páchateľa. Ako uviedol Hamran, muž tam stál osamotene, hliadka sa ho spýtala, či nepotrebuje pomoc a on povedal, že cestuje do Českej republiky. Nesprával sa nijakým spôsobom podozrivo. Keď pribudli nové informácie, hliadka si spomenula na muža na stanici a podala o tom informáciu.

Polícia následne monitorovala presun vlaku. „Vo Vrútkach sme získali definitívne informáciu o konkrétnom vozni, kde sa táto osoba nachádzala,“ uviedol policajný prezident. V Žiline už čakala polícia, ktorá muža zadržala. Hamran povedal, že policajný zákrok prebehol hladko a neboli pri ňom ohrozené žiadne osoby. Zároveň vyzdvihol, že za 48 hodín sa košickým kriminalistom podarilo nielen identifikovať páchateľa, ale aj ho zadržať a odovzdať na vykonanie ďalších procesných úkonov.

Šéf Ľudovej strany Naše Slovensko Marián Kotleba na sociálnej sieti napísal, že ženu z Michaloviec zabil „sadistický asociál z osady“. „Je to úsmevné cez slzy, keď ma právoplatne odsúdený zločinec vyzýva, aby si polícia plnila svoje povinnosti,“ reagoval Hamran. Zároveň dodal, že v Michalovciach sa budú zameriavať na prostredie, z ktorého pochádza osoba páchateľa, či tam nie sú nejakí spolupáchatelia. „Ale zatiaľ by som určite nechcel sadať na lep pánovi Kotlebovi a šíriť tu nejaké nezmysly, ktoré nemá ničím podložené,“ dodal Hamran.

Dozorový prokurátor ešte nedisponuje vyšetrovacím spisom ani podnetom vyšetrovateľa na podanie návrhu na vzatie do väzby obvineného 18-ročného muža v súvislosti s vraždou v Michalovciach. Pre TASR to potvrdila hovorkyňa Krajskej prokuratúry (KP) Košice Jarmila Janová.

Policajný prezident Štefan Hamran predpokladá, že osoba bude väzobne stíhaná, vidí dôvody na väzbu. "Z môjho pohľadu bola osoba zadržaná na úteku, čiže minimálne úteková väzba - tie dôvody tam určite sú. Bol by som nemilo prekvapený, ak by táto osoba nebola väzobne stíhaná, pretože sú tam aj preventívne dôvody," uviedol na stredajšej tlačovej konferencii.

(sita, tasr)

  |  

Jednota dôchodcov na Slovensku vyzýva na účasť v referende

Jednota dôchodcov na Slovensku (JDS) podporuje referendum, ktoré bude 21. januára, ako priamu formu demokracie občanov Slovenska. Zároveň vyzýva svojich členov, ale aj všetkých ostatných seniorov a občanov Slovenska, „aby podporili prehlbovanie demokracie na Slovensku a svojim ÁNO prispeli k úspešnosti referenda“.

JDS vo svojom stanovisku píše, že referendum je základným, demokratickým nástrojom, ktorý je zakotvený priamo v Ústave Slovenskej republiky.

Zdôrazňuje, že si ctí demokraciu a podporuje všetky aktivity, ktoré vedú k jej uplatňovaniu a ďalšiemu prehlbovaniu. V tomto duchu vníma a podporuje myšlienku vyhláseného referenda, aby bolo možné na Slovensku vyvolať predčasné voľby referendom alebo rozhodnutím Národnej rady SR. Michal Kotian za predsedníctvo JDS vyzval všetkých seniorov, aby si 21. januára svojou účasťou v referende „prišli vybojovať viac demokracie“.

V referende sa obyvatelia budú môcť vyjadriť k otázke, či súhlasia s tým, že predčasné skončenie volebného obdobia Národnej rady SR je možné uskutočniť referendom alebo uznesením Národnej rady SR, a to zmenou Ústavy SR.

(sita)

  |  

Rezort vnútra: Vstupom Chorvátska do schengenu sa zjednodušuje cestovanie aj pre Slovákov

Vstupom Chorvátska do schengenského priestoru sa zjednodušuje cestovanie do tejto prímorskej krajiny aj pre slovenských občanov. Vyhnúť by sa mali zdržaniam na hranici, keďže kontroly na hraničných priechodoch Chorvátska s Maďarskom a Slovinskom sa od januára zrušili. Chorvátsko sa zároveň od januára stalo členom eurozóny, takže dovolenkári si už nemusia zamieňať peniaze. TASR o tom informoval tlačový odbor Ministerstva vnútra (MV) SR.

"Vstup Chorvátska do schengenského priestoru znamená pre občanov Slovenska, že už sa nebudú musieť podrobiť hraničným kontrolám a kontrole cestovných dokladov, ak budú prekračovať chorvátsko-maďarskú a chorvátsko-slovinskú hranicu, čiže prejazd cez hranice bude voľný," vysvetlil dočasne poverený minister vnútra Roman Mikulec (OĽaNO). Chorvátsko je 27. štátom schengenského priestoru.

Vnútorné hranice schengenského priestoru sa môžu prekračovať v ktoromkoľvek mieste – okrem cestných, železničných a iných priechodov aj cez takzvanú "zelenú vnútornú hranicu". V leteckej doprave sa vstup Chorvátska do schengenského priestoru prejaví až od 26. marca 2023, čo súvisí so zmenou zimného leteckého poriadku na letný letecký poriadok.

Pri vycestovaní do zahraničia je potrebné mať so sebou cestovný doklad, platí to naďalej aj v prípade Chorvátska. "Hoci v rámci štátov schengenu sa kontroly na vnútorných hraniciach nevykonávajú, povinnosťou občanov Európskej únie je, aby sa na území iných členských štátov EÚ dokázali preukázať cestovným pasom alebo občianskym preukazom s fotografiou tváre. Vlastný doklad musia mať aj deti," upozornil rezort.

Voľný pohyb v spoločnom európskom priestore označilo MV SR za jeden z najväčších benefitov Európskej únie. Rezort pripomenul, že členstvo v schengene je výsledkom splnenia náročných kritérií, prináša výhody, ale aj záväzok rešpektovania pravidiel, vrátane prísnej ochrany vonkajších hraníc schengenského priestoru a spolupráce policajných zložiek. Chorvátsko po vstupe do schengenu tak musí dôsledne vykonávať kontroly na svojich vonkajších hraniciach so Srbskom, Bosnou a Hercegovinou a Čiernou Horou na základe schengenských pravidiel.

Od vstupu Chorvátska do schengenského priestoru ostatné členské štáty tohto spoločného priestoru uznávajú víza a povolenia na pobyt, ktoré vydalo štátnym príslušníkom tretích krajín. "Štátny príslušník tretej krajiny, ktorý bude mať vydané chorvátske vízum alebo povolenie na pobyt, sa môže podľa podmienok stanovených v schengenskom acquis voľne pohybovať aj na území iných štátov spoločného schengenského priestoru," vysvetlil rezort.

(tasr)

  |  

V kyjevskom metre sa na Silvestra ukrývalo 5 200 ľudí

Kyjevské metro využilo v roku 2022 približne 160 miliónov cestujúcich, čo je výrazný pokles v porovnaní s 319 miliónmi pasažierov z predvlaňajšieho roka. Informovala o tom kyjevská mestská samospráva, uviedol v stredu denník The Guardian.

Zhruba 5 200 ľudí podľa informácií magistrátu využilo počas silvestrovskej noci stanice kyjevského metra ako úkryt pred ruskými útokmi.

"Na Silvestra, počas náletu, využilo stanice metra ako úkryt približne 5 200 ľudí vrátane takmer 400 detí," uviedla samospráva v príspevku na Telegrame.

Sieť staníc metra poskytuje ľuďom nonstop útočisko a najnutnejšie služby, ako sú pitná voda, sociálne zariadenia či možnosť nabíjania mobilov a ďalších zariadení.

Kyjevský magistrát zároveň opäť apeloval na obyvateľov, aby "na seba dávali pozor" a aby sa počas leteckých poplachov vždy uchýlili do krytov.

(tasr)