Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Ruský vojenský bloger kritizuje oficiálne vysvetlenie útoku v Makijivke

Ruský vojenský bloger kritizoval vysvetlenie ruského ministerstva obrany pre raketový útok, pri ktorom prišli na východe Ukrajiny o život desiatky ruských vojakov. Oficiálnu verziu pritom označil za „nepresvedčivú“ a tiež za „nehorázny pokus o prenesenie viny“. Informuje o tom spravodajský portál CNN.

Semjon Pegov, ktorý bloguje pod aliasom WarGonzo a pred niekoľkými týždňami dostal ocenenie od Vladimira Putina, v utorok spochybnil oficiálne údaje Moskvy o obetiach nedávneho raketového útoku na východe Ukrajiny.

Ruské ministerstvo obrany v stredajšom vyhlásení uviedlo, že Ukrajina zasiahla budovu odborného učilišťa v Makijivke v okupovanej časti Doneckej oblasti, kde boli umiestnení najmä odvedenci, krátko po polnoci 1. januára. Vojaci v tom čase podľa rezortu používali zakázané telefóny, čo umožnilo lokalizovať cieľ. O život údajne prišlo najmenej 89 ruských vojakov.

„Zoznamy nezvestných sú, bohužiaľ, výrazne dlhšie,“ reagoval Pegov. Vyjadril sa tiež, že i keď používanie mobilných telefónov v blízkosti frontovej línie, samozrejme, nie je dobré, „príbeh s mobilmi nie je príliš presvedčivý“. Dodal pritom, že je to objektívne konštatovanie, a nie jeho osobný názor. Oficiálne vysvetlenie tiež označil za „nehorázny pokus o prenesenie viny“ a poznamenal, že oficiálni predstavitelia by urobili lepšie, keby až do konca vyšetrovania radšej mlčali.

Pegov zároveň zapochyboval, ako si môže byť ministerstvo „také isté“, že umiestnenie vojakov v budove školy neodhalili s pomocou dronu alebo miestneho informátora. Ukrajinská armáda by tiež podľa neho nepoužila HIMARS, ak by si nebola cieľom istá.

Ruské ministerstvo obrany pôvodne v pondelok uviedlo, že pri ukrajinskom raketovom útoku na zariadenie s vojenským personálom v okupovanej Doneckej oblasti prišlo o život 63 ruských vojakov. Teraz počet obetí zvýšilo na 89, no ani tento údaj nie je možné overiť.

Učilište však bolo v čase útoku plné odvedencov spomedzi 300-tisíc, ktorých v septembri povolali v rámci „čiastočnej mobilizácie“ Vladimira Putina. V blízkosti budovy, z ktorej zostali len trosky, bola navyše uskladnená aj munícia.

I keď počet obetí nie je nezávisle overený, je zatiaľ najvyšší, ktorý Rusko priznalo od začiatku vojny. Ukrajinská armáda však uvádza omnoho vyššie čísla a tvrdí, že pri útoku zahynulo asi 400 ruských vojakov a ďalších 300 utrpelo zranenia.

(sita, min)

Minúta  |  

Rogozin poslal Macronovi šrapnel, ktorý ho zranil na Ukrajine. Podľa jeho slov bol z francúzskej húfnice

Bývalý ruský vicepremiér Dmitrij Rogozin v stredu vyhlásil, že francúzskemu prezidentovi Emmanuelovi Macronovi poslal šrapnel z francúzskej húfnice, ktorý ho zranil v decembri počas ostreľovania vo východoukrajinskej Doneckej oblasti. Informuje o tom správa agentúry AFP.

Rogozin, ktorý podporuje ruskú inváziu na Ukrajinu, uviedol, že napísal list adresovaný francúzskemu veľvyslancovi v Moskve Pierrovi Lévymu.

"V tejto obálke uvidíte s mojím listom aj fragment šrapnela zo 155-milimetrovej francúzskej samohybnej húfnice Caesar," napísal Rogozin v otvorenom liste zverejnenom na platforme Telegram.

Dodal, že žiada, aby bol tento šrapnel odovzdaný Macronovi s varovaním, že "nikto neunikne zodpovednosti za vojnové zločiny".

Ako ďalej povedal, šrapnel mu zasiahol pravé rameno a zostal zakliesnený v piatom krčnom stavci. Podľa vlastných slov ho len "milimeter" delil od toho, aby šrapnel zabil alebo z neho spravil "invalida".
Rogozin – niekdajší generálny riaditeľ ruskej vesmírnej agentúry Roskosmos – tvrdí, že k incidentu, pri ktorom utrpel zranenie, došlo na "pracovnom stretnutí" v hotelovej reštaurácii v Donecku.

Ruská štátna televízia Rossija 24 vtedy informovala, že Rogozin tam oslavoval svoje 59. narodeniny. Odvysielala aj zábery trosiek a časti zničenej strechy. Počas ostreľovania prišli podľa Rogozina o život dvaja jeho priatelia.

Dmitrij Rogozin povedal, že v danom hoteli bol ubytovaný pravidelne počas svojich ciest do Doneckej oblasti, ktorú Moskva v septembri nelegálne anektovala, rovnako ako tri ďalšie regióny Ukrajiny.
Francúzske veľvyslanectvo v Moskve odmietlo záležitosť s listom pre Macrona pre AFP komentovať.

https://standard.sk/295792/pri-ostrelovani-v-donbase-utrpel-ranenia-byvaly-sef-roskosmosu-rogozin/

(tasr)

Minúta  |  

Maďarsko: Vládny Fidesz stráca voličov, nejdú však k opozícii

Priaznivcov maďarského vládneho bloku Fidesz-KDNP rapídne ubúda, avšak zoskupenie šiestich opozičných strán, ktoré išli spoločne do parlamentných volieb vlani v apríli, sa aj tak neposilňuje. Vyplýva to z výsledkov decembrového prieskumu inštitútu Medián, ktoré zverejnil v stredu server hvg.hu.

Za trištvrte roka od volieb stratil Fidesz-KDNP 16 percentuálnych bodov. Voliči sa však zjavne nepridali k opozícii, ale do tábora nerozhodnutých voličov, ktorý narástol o rovnakú hodnotu.

V preferenciách naďalej vedie vládny blok nad opozičnými stranami, v súčasnosti v pomere 32 percent k 29 percentám.

Žiadnu z existujúcich politických strán by nevolilo až 30 percent opýtaných Maďarov.

(tasr)

Minúta  |  

Automobilka BMW zvýšila vlani predaj plne elektrických áut na viac než dvojnásobok

Nemecká automobilka BMW zaznamenala za minulý rok mierny pokles celkového predaja áut, v prípade elektromobilov však predaj prudko vzrástol. Informujú o tom správy agentúr Reuters a DPA.

V roku 2022 predala automobilka približne 2,4 milióna áut a v porovnaní s rokom 2021 ich počet klesol zhruba o 100-tisíc, uviedla spoločnosť pre DPA. Predaj plne elektrických áut sa však v minulom roku v porovnaní s rokom 2021 viac než zdvojnásobil.

Plne elektrické vozidlá sa vlani na celkovom predaji podieľali takmer desiatimi percentami. Tento rok chce BMW ich podiel zvýšiť približne na 15 percent.

V rámci rovnomennej značky BMW sa vlani predalo 2,1 milióna vozidiel. V porovnaní s predchádzajúcim rokom to znamená mierny pokles, rok 2021 však s objemom predaja 2,2 milióna predstavoval rekord. Pod zníženie predaja sa veľkou mierou podpísali komplikácie súvisiace s pandemickou situáciou v Číne, ako aj vysoká inflácia v Európe, ktorá zasa mala vplyv na dopyt.

(tasr)

Minúta  |  

Hlas: Dopady vojny na Ukrajine vyžadujú silnú zahraničnú politiku, Slovensko zaostáva

Riešenia dopadov vojny na Ukrajine vyžadujú aktívnu zahraničnú politiku s dôrazom na presadzovanie národných ekonomických záujmov. Uviedla to mimoparlamentná strana Hlas-SD. Slovensko podľa nej v tejto oblasti zaostáva. Konštatuje, že SR sa nachádza vo veľmi ťažkom zahranično- aj vnútro-politickom postavení.

"Invázia Ruska na Ukrajinu viedla k rozpadu európskej bezpečnostnej architektúry so všetkými negatívnymi politickými, bezpečnostnými a ekonomickými dopadmi. Zavedenie sankcií voči Rusku núti Slovensko hľadať alternatívne zdroje energií a nerastných surovín, ale aj alternatívne trhy. Vyžaduje si to veľmi aktívnu zahraničnú politiku," skonštatoval Hlas-SD pre TASR.

Slovensko podľa neho v porovnaní s európskymi partnermi zaostáva, pretože vládna koalícia bola neustále rozhádaná a neriešila existenčné problémy Slovenska. Dôvod vidí aj v tom, že ekonomickej diplomacii sa na vládnej úrovni nevenuje dostatočná pozornosť.

Hlas-SD podotkol, že minuloročné krízy odhalili predovšetkým slabé stránky fungovania Slovenska. "Súčasný systém vládnutia nespĺňa základné prvky moderného riadenia, slovenská vláda sa utápa v rezortizme, politikárčení a neprofesionálnom prístupe k riešeniu problémov," kritizuje strana. Prebiehajúci vnútropolitický chaos podľa nej negatívne ovplyvňuje aj fungovanie európskej a zahraničnej politiky SR. "Slovensko preto potrebuje dôslednú reformu vládnutia, vrátane systémových zmien v zahraničnej a európskej politike," doplnil Hlas-SD.
Slovensko je podľa strany pevne ukotvené v Európskej únii a Severoatlantickej aliancii. Vzťahy Slovenska so všetkými členskými štátmi považuje za nadštandardné a nevykazujúce žiadne známky negatívnych výkyvov. "Bohužiaľ, táto vládna koalícia sa snažila narúšať zahranično-politický konsenzus a rozdeľovať spoločnosť aj na zahranično-politických témach," skonštatovala strana.

Vzťahy vo Vyšehradskej štvorke (V4) podľa nej výrazne ovplyvnila diskusia európskych inštitúcií s Poľskom a Maďarskom k dodržiavaniu pravidiel právneho štátu a rozdielne názory Poľska a Maďarska na vojnu na Ukrajine. "Treba uznať, že spolupráca na najvyššej politickej úrovni vo V4 je aktuálne výrazne limitovaná.

Slovensko ako najmenšia krajina tohto zoskupenia sa v minulosti vždy snažila hľadať pozitívne momenty tejto spolupráce," uviedol Hlas-SD. Kritizuje, že vláda sa postavila k V4 ideologicky a snažila sa politicky vyhraniť voči vládam v Budapešti a Varšave.

Slovensko podľa Hlasu-SD čaká veľmi zložitá, ale nevyhnutná diskusia o jeho budúcnosti a postavení v globálnych vzťahoch. "V časoch formovania nového svetového poriadku si bude musieť Slovensko jasne definovať svoje zahranično-politické a ekonomické záujmy, ktoré budú v súlade s jeho národnými, európskymi, transatlantickými a medzinárodnými záväzkami," uviedol. Posilnenie ekonomickej diplomacie považuje za nevyhnutnú podmienku pre ďalšie upevňovanie medzinárodného postavenia Slovenska.

(tasr)

Minúta  |  

Nový Zéland nebude vyžadovať od cestujúcich z Číny test na covid

Novozélandská vláda v stredu oznámila, že od cestujúcich z Číny nebude po príchode do krajiny vyžadovať predloženie negatívneho výsledku testu na ochorenie COVID-19. Nový Zéland sa tak nepridá k niektorým krajinám, ktoré k tomuto kroku pristúpili po tom, ako v Číne v uplynulých týždňoch prudko vzrástol počet prípadov covidu. Informuje o tom správa agentúry Reuters.

Ministerka pre záležitosti súvisiace s ochorením COVID-19 Ayesha Verrallová vo vyhlásení uviedla, že ľudia prichádzajúci z Číny výrazne neovplyvnia počet prípadov nákazy covidom na Novom Zélande.

Medzi štátmi, ktoré začali nedávno vyžadovať negatívny výsledok testu na koronavírus, sú aj Austrália, Británia, Spojené štáty, Kanada, Francúzsko, Španielsko či Japonsko.

Čína v utorok takéto nariadenia odsúdila a pohrozila recipročnými opatreniami. "Niektoré krajiny prijali opatrenia, ktoré sú zamerané výlučne na cestujúcich z Číny," uviedlo v utorok čínske ministerstvo zahraničných vecí. Dodalo, že zavedenie takýchto nariadení nie je nijako vedecky podložené a takéto praktiky považuje za "neakceptovateľné".

Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) tvrdí, že štáty pristupujú k povinnému testovaniu cestujúcich z Číny preto, lebo Peking neposkytuje dostatok informácií o aktuálnej pandemickej situácii v krajine.
Nový Zéland v súčasnosti vyžaduje od ľudí prichádzajúcich zo zahraničia test na koronavírus iba v prípade, ak pociťujú príznaky ochorenia COVID-19. Testy sú k dispozícii bezplatne na tamojších letiskách, píše Reuters.

Podľa Verrallovej môžu novozélandské úrady v reakcii na zhoršujúcu sa pandemickú situáciu v Číne od cestujúcich z tejto krajiny požiadať o dobrovoľné podstúpenie testu na covid. Nový Zéland plánuje tiež vyskúšať analýzu vzoriek odpadovej vody z lietadiel, aby zistil, či môže nahradiť cielené a dobrovoľné testovanie jednotlivcov.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.