Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Automobilka BMW zvýšila vlani predaj plne elektrických áut na viac než dvojnásobok

Nemecká automobilka BMW zaznamenala za minulý rok mierny pokles celkového predaja áut, v prípade elektromobilov však predaj prudko vzrástol. Informujú o tom správy agentúr Reuters a DPA.

V roku 2022 predala automobilka približne 2,4 milióna áut a v porovnaní s rokom 2021 ich počet klesol zhruba o 100-tisíc, uviedla spoločnosť pre DPA. Predaj plne elektrických áut sa však v minulom roku v porovnaní s rokom 2021 viac než zdvojnásobil.

Plne elektrické vozidlá sa vlani na celkovom predaji podieľali takmer desiatimi percentami. Tento rok chce BMW ich podiel zvýšiť približne na 15 percent.

V rámci rovnomennej značky BMW sa vlani predalo 2,1 milióna vozidiel. V porovnaní s predchádzajúcim rokom to znamená mierny pokles, rok 2021 však s objemom predaja 2,2 milióna predstavoval rekord. Pod zníženie predaja sa veľkou mierou podpísali komplikácie súvisiace s pandemickou situáciou v Číne, ako aj vysoká inflácia v Európe, ktorá zasa mala vplyv na dopyt.

(tasr)

Minúta  |  

Hlas: Dopady vojny na Ukrajine vyžadujú silnú zahraničnú politiku, Slovensko zaostáva

Riešenia dopadov vojny na Ukrajine vyžadujú aktívnu zahraničnú politiku s dôrazom na presadzovanie národných ekonomických záujmov. Uviedla to mimoparlamentná strana Hlas-SD. Slovensko podľa nej v tejto oblasti zaostáva. Konštatuje, že SR sa nachádza vo veľmi ťažkom zahranično- aj vnútro-politickom postavení.

"Invázia Ruska na Ukrajinu viedla k rozpadu európskej bezpečnostnej architektúry so všetkými negatívnymi politickými, bezpečnostnými a ekonomickými dopadmi. Zavedenie sankcií voči Rusku núti Slovensko hľadať alternatívne zdroje energií a nerastných surovín, ale aj alternatívne trhy. Vyžaduje si to veľmi aktívnu zahraničnú politiku," skonštatoval Hlas-SD pre TASR.

Slovensko podľa neho v porovnaní s európskymi partnermi zaostáva, pretože vládna koalícia bola neustále rozhádaná a neriešila existenčné problémy Slovenska. Dôvod vidí aj v tom, že ekonomickej diplomacii sa na vládnej úrovni nevenuje dostatočná pozornosť.

Hlas-SD podotkol, že minuloročné krízy odhalili predovšetkým slabé stránky fungovania Slovenska. "Súčasný systém vládnutia nespĺňa základné prvky moderného riadenia, slovenská vláda sa utápa v rezortizme, politikárčení a neprofesionálnom prístupe k riešeniu problémov," kritizuje strana. Prebiehajúci vnútropolitický chaos podľa nej negatívne ovplyvňuje aj fungovanie európskej a zahraničnej politiky SR. "Slovensko preto potrebuje dôslednú reformu vládnutia, vrátane systémových zmien v zahraničnej a európskej politike," doplnil Hlas-SD.
Slovensko je podľa strany pevne ukotvené v Európskej únii a Severoatlantickej aliancii. Vzťahy Slovenska so všetkými členskými štátmi považuje za nadštandardné a nevykazujúce žiadne známky negatívnych výkyvov. "Bohužiaľ, táto vládna koalícia sa snažila narúšať zahranično-politický konsenzus a rozdeľovať spoločnosť aj na zahranično-politických témach," skonštatovala strana.

Vzťahy vo Vyšehradskej štvorke (V4) podľa nej výrazne ovplyvnila diskusia európskych inštitúcií s Poľskom a Maďarskom k dodržiavaniu pravidiel právneho štátu a rozdielne názory Poľska a Maďarska na vojnu na Ukrajine. "Treba uznať, že spolupráca na najvyššej politickej úrovni vo V4 je aktuálne výrazne limitovaná.

Slovensko ako najmenšia krajina tohto zoskupenia sa v minulosti vždy snažila hľadať pozitívne momenty tejto spolupráce," uviedol Hlas-SD. Kritizuje, že vláda sa postavila k V4 ideologicky a snažila sa politicky vyhraniť voči vládam v Budapešti a Varšave.

Slovensko podľa Hlasu-SD čaká veľmi zložitá, ale nevyhnutná diskusia o jeho budúcnosti a postavení v globálnych vzťahoch. "V časoch formovania nového svetového poriadku si bude musieť Slovensko jasne definovať svoje zahranično-politické a ekonomické záujmy, ktoré budú v súlade s jeho národnými, európskymi, transatlantickými a medzinárodnými záväzkami," uviedol. Posilnenie ekonomickej diplomacie považuje za nevyhnutnú podmienku pre ďalšie upevňovanie medzinárodného postavenia Slovenska.

(tasr)

Minúta  |  

Nový Zéland nebude vyžadovať od cestujúcich z Číny test na covid

Novozélandská vláda v stredu oznámila, že od cestujúcich z Číny nebude po príchode do krajiny vyžadovať predloženie negatívneho výsledku testu na ochorenie COVID-19. Nový Zéland sa tak nepridá k niektorým krajinám, ktoré k tomuto kroku pristúpili po tom, ako v Číne v uplynulých týždňoch prudko vzrástol počet prípadov covidu. Informuje o tom správa agentúry Reuters.

Ministerka pre záležitosti súvisiace s ochorením COVID-19 Ayesha Verrallová vo vyhlásení uviedla, že ľudia prichádzajúci z Číny výrazne neovplyvnia počet prípadov nákazy covidom na Novom Zélande.

Medzi štátmi, ktoré začali nedávno vyžadovať negatívny výsledok testu na koronavírus, sú aj Austrália, Británia, Spojené štáty, Kanada, Francúzsko, Španielsko či Japonsko.

Čína v utorok takéto nariadenia odsúdila a pohrozila recipročnými opatreniami. "Niektoré krajiny prijali opatrenia, ktoré sú zamerané výlučne na cestujúcich z Číny," uviedlo v utorok čínske ministerstvo zahraničných vecí. Dodalo, že zavedenie takýchto nariadení nie je nijako vedecky podložené a takéto praktiky považuje za "neakceptovateľné".

Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) tvrdí, že štáty pristupujú k povinnému testovaniu cestujúcich z Číny preto, lebo Peking neposkytuje dostatok informácií o aktuálnej pandemickej situácii v krajine.
Nový Zéland v súčasnosti vyžaduje od ľudí prichádzajúcich zo zahraničia test na koronavírus iba v prípade, ak pociťujú príznaky ochorenia COVID-19. Testy sú k dispozícii bezplatne na tamojších letiskách, píše Reuters.

Podľa Verrallovej môžu novozélandské úrady v reakcii na zhoršujúcu sa pandemickú situáciu v Číne od cestujúcich z tejto krajiny požiadať o dobrovoľné podstúpenie testu na covid. Nový Zéland plánuje tiež vyskúšať analýzu vzoriek odpadovej vody z lietadiel, aby zistil, či môže nahradiť cielené a dobrovoľné testovanie jednotlivcov.

(tasr)

Minúta  |  

Káčer: Útok na Ukrajinu bol pre SR výzvou, situáciu sme zvládli veľmi dobre

Zahraničná politika Slovenska sa v roku 2022 sústredila najmä na pomoc a podporu Ukrajine, jej napadnutie Ruskom bolo pre SR obrovskou výzvou. Uviedol to dočasne poverený minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Rastislav Káčer v rámci koncoročného rozhovoru pre TASR. Slovensko podľa neho v tejto súvislosti zohrávalo aktívnu úlohu celý rok a situáciu zvládlo veľmi dobre.

"Ukrajina je náš bezprostredný sused, bezprostredne to ohrozilo našu bezpečnosť, pre ktorú je to stále obrovská výzva. Čiže zahraničná politika sa sústreďovala hlavne na podporu Ukrajiny, pretože iným spôsobom nevieme lepšie garantovať našu bezpečnosť. A druhá vec je veľmi aktívne pracovať s ostatými spojencami v EÚ a NATO. Toto definovalo celoročné aktivity," povedal minister.

Pozitívne vníma, že Slovensko aj EÚ ukázali, že sa dokážu zmobilizovať. "Ukázalo sa, že tí, ktorí pochybovali, že EÚ nie je dostatočne jednotná, že sme príliš sebeckí, sa mýlili a bolo to aj pričinením našej diplomacie, pretože sme v tom zohrávali aktívnu úlohu celý rok," skonštatoval. Zároveň vyzdvihol prácu prezidentky SR Zuzany Čaputovej, exministra zahraničných vecí Ivana Korčoka a dočasne povereného ministra obrany Jaroslava Naďa (OĽaNO).

SR si podľa Káčera svojou činnosťou nenaštrbilo vzťahy so žiadnou krajinou, naopak "sme krajina, ktorá je nespochybniteľne pozitívne vnímaná". V globálnej polohe podľa neho pre Slovensko bola a aj je dôležitá podpora multilateralizmu, teda podpora medzinárodných organizácií. "Tie sú veľmi dôležité pre stabilitu a bezpečnosť, lebo stanovujú rámce, v ktorých sa hýbeme. Vidíme, čo sa stane, keď krajina ako Rusko, ktorá je členom bezpečnostnej rady OSN tieto rámce porušuje," vysvetlil minister.

V rámci EÚ a NATO je Slovensko podľa Káčera považované za krajinu s jasnou a predvídateľnou zahraničnou politikou, ktorá jasne vníma hodnoty, na ktorých stoja jej spojenecké zväzky. "V tomto si Slovensko získalo veľmi solídnu reputáciu, je považované za dobrého spoľahlivého partnera, ktorý vie hájiť aj svoj záujem, ale vie hrať aj hru spolu s ostatnými," priblížil Káčer.

Ako uviedol, v susedských vzťahoch si podľa neho Slovensko zachovalo tradične vynikajúci vzťah s Českom, posilnilo vzťahy s Poľskom a poslinila sa tiež neformálna dimenzia Slavkovského formátu. "Napriek iným zahranično-politickým názorom a postojom Maďarska sa zachovala aj vyšehradská spolupráca. Možno ani nie v tej politickej rovine, ale v takej praktickej dimenzii určite áno," ozrejmil minister.

(tasr)

Minúta  |  

V obci Rovné v okrese Humenné zachytili veterinári prípad besnoty

V obci Rovné v okrese Humenné zachytili veterinári prípad besnoty u líšky hrdzavej. Zviera bolo nájdené uhynuté v extraviláne spomenutej obce. Pre TASR informáciu potvrdila riaditeľka Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy v Humennom Helena Dziaková s tým, že nariadili opatrenia pre zabránenie šírenia nebezpečnej choroby.

Besnota u nájdenej uhynutej líšky bola potvrdená tento týždeň Štátnym veterinárnym ústavom vo Zvolene. "V súčasnosti RVPS Humenné vykonáva epizootologické šetrenie, ktorého súčasťou je identifikovanie možnej introdukcie choroby," povedala Dziaková.

Za ohnisko nákazy besnoty bol vymedzený kataster obce Rovné. Okolité obce sú zónou pozorovania. Obci Rovné boli nariadené opatrenia ako označenie ohniska nákazy výstražnými tabuľkami, informovanie obyvateľov, že svoje zvieratá musia mať zaočkované proti besnote. Zároveň musí samospráva vykonať evidenciu všetkých psov, mačiek a iných druhov zvierat. Realizovať treba ochrannú vakcináciu zvierat, ktoré neboli doposiaľ vakcinované. Rovnako zabezpečiť ich označenie mikročipom. Počas nákazy je obec povinná zabezpečiť odchyt túlavých zvierat.

Obec tiež musí zabezpečiť izolovanie a sledovanie zvierat v karanténe, ako aj vyšetrenie nahlásených uhynutých a usmrtených zvierat počas trvania nákazy. Rovnako aj hlásiť zmeny správania sa domácich zvierat či uhynutie voľne žijúcej zveri v ohnisku. Počas trvania nákazy je zakázané premiestňovanie a zhromažďovanie všetkých vnímavých druhov zvierat a ich voľný pohyb.

Veterinári nariadili tiež veterinárne opatrenia pre miestnych poľovníkov. Zabezpečiť majú zvýšený lov a vyšetrenie líšky hrdzavej a všetkých voľne žijúcich zvierat podozrivých z besnoty, ktoré prejavujú príznaky.

Hlásiť treba každý úhyn voľne žijúcej zveri a zabezpečiť jej vyšetrenie. Rovnako sú povinní zabezpečiť označenie poľovného revíru s tabuľami upozorňujúcimi na výskyt besnoty a zákazu voľného pohybu vnímavých domácich zvierat. Zakázaný je tiež odchyt voľne žijúcej zveri na ďalší chov. Veterinárne opatrenia boli nariadené i pre obce v zóne pozorovania, ako aj poľovné združenia.

Besnota je akútne vírusové ochorenie zvierat (cicavcov) prenosné aj na človeka. Ochorenie sa zvyčajne končí smrťou. Predchádzajúci pozitívny prípad besnoty v okrese Humenné bol potvrdený 30. septembra 2022 u jazveca lesného. Ulovený bol so zmenami správania v katastri obce Jabloň.

(tasr

Minúta  |  

Slovensko začína čerpať nové eurofondy z trinásťmiliardového balíka, EK uhradila prvé zálohové platby

Európska komisia uhradila Slovensku prvé zálohové platby na nové eurofondy. Slovensko tak začína s ich využívaním z celkového objemu takmer trinásť miliárd eur v rámci programového obdobia 2021 až 2027.

Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR (MIRRI) v stredu informovalo, že už získalo na ním riadený hlavný eurofondový Program Slovensko a dva programy Interreg spolu 189,4 milióna eur. Znamená to, že už čoskoro bude môcť vyhlásiť prvé výzvy z nových zdrojov Európskej únie.

„Nové eurofondy sú pre Slovensko obrovskou šancou, ako posunúť našu krajinu vpred, ako zásadne zlepšiť životy ľudí a stať sa opäť hospodárskym tigrom strednej Európy,“ povedala ministerka investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Veronika Remišová (Za ľudí). Európska komisia schválila zálohové platby v uvedenej výške pre štyri programy politiky súdržnosti pre nové programové obdobie – Program Slovensko, program Interreg Slovensko-Česko a Interreg Slovensko-Rakúsko, ktoré riadi ministerstvo investícií, a tiež platbu vo výške 900-tisíc eur pre Program Interact v gescii Bratislavského samosprávneho kraja. Schválené zálohové platby znamenajú, že sa môžu začať uhrádzať výdavky na projekty v novom programovom období.

„Už čoskoro vyhlásime z Programu Slovensko prvé výzvy, podpora pôjde do školskej a športovej infraštruktúry, rekonštrukcie ciest II. a III. triedy a na znižovanie energetickej náročnosti bytových domov,“ uviedla Remišová. Medzi prvými budú tiež podporené projekty z Fondu na spravodlivú transformáciu, ktorý pomôže riešiť sociálne, hospodárske a environmentálne dôsledky v regiónoch prechádzajúcich na uhlíkovú neutralitu. Z balíka 441 miliónov eur môžu čerpať región horná Nitra, Košický a Banskobystrický kraj.

Najväčšia časť investícií je v Programe Slovensko určená na zelené a klimatické ciele a zvýšenie energetickej bezpečnosti, kam patrí aj využívanie obnoviteľných zdrojov energie, vyčlenených je na to 398 miliónov eur. Na zatepľovanie a znižovanie energetickej náročnosti budov pôjde 722 miliónov eur a na energetickú efektívnosť podnikov 78 miliónov eur. Oveľa viac ako doteraz bude Slovensko v novom programovom období investovať do vedy, výskumu, inovácií, priemyselnej transformácie, digitalizácie a podpory rastu malých a stredných podnikov, určených je na to takmer 1,9 miliardy eur.

Významná časť nových eurofondov pôjde aj na riešenie problémov, ktoré boli v minulosti zanedbávané. Na budovanie a opravy ciest I. triedy má smerovať 241 miliónov eur, na cesty II. a III. triedy suma 169 miliónov eur, na rekonštrukcie miestnych komunikácií 62 miliónov eur a do výstavby kanalizácií a vodovodov 668 miliónov eur. „Tieto oblasti sú pre Slovensko mimoriadne dôležité – chceme splatiť investičné dlhy, ktoré predchádzajúce vlády neriešili. Že sme si tieto národné investičné priority v Bruseli obhájili, znamená pre našu krajinu veľké víťazstvo,“ dodala Remišová.

(sita)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.