Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Ceny ropy padli o päť percent, Brent sa prepadol pod 80 dolárov za barel

Ceny ropy v stredu popoludní klesli takmer o 5 percent, pričom cena Brentu sa prepadla pod hranicu 80 USD za barel. Dôvodom boli obavy o dopyt v Číne, ktorá je najväčším svetovým dovozcom komodity a aktuálne čelí prudkému nárastu nových prípadov ochorenia COVID-19. TASR o tom informuje na základe správy AFP.

Barel (159 litrov) americkej ľahkej ropy West Texas Intermediate (WTI) s dodávkou vo februári sa v stredu približne o 17. hodine SEČ predával po 73,15 USD (69,02 eura). To predstavuje pokles o 4,9 percenta oproti cene WTI deň predtým na konci obchodovania. Cena marcového kontraktu na severomorskú ropnú zmes Brent klesla tiež o 4,9 percenta na 78,11 USD za barel.

(tasr, min)

Minúta  |  

V iránskom drone zostrelenom na Ukrajine našli súčiastky vyrobené americkými spoločnosťami

V iránskom drone zostrelenom vlani na jeseň na Ukrajine našli súčiastky vyrobené viacerými americkými a západnými spoločnosťami. Vyplýva to z vyšetrovania ukrajinských tajných služieb. Informuje o tom stanica CNN, ktorá mala možnosť nahliadnuť do výsledkov vyšetrovania.

Z celkovo 52 súčiastok vybraných z iránskych dronov Šahíd-136 by 40 mohlo byť podľa vyšetrovania vyrobených rozličnými americkými spoločnosťami. Zvyšných dvanásť vyrobili v Kanade, Číne, Japonsku, Švajčiarsku a na Taiwane.

Ukrajina svoje zistenia zdieľala s predstaviteľmi americkej vlády na konci minulého roka, píše CNN. Tieto výsledky potvrdzujú rozsah problému, ktorému čelí vláda amerického prezidenta Joea Bidena. Washington sa zaviazal zabrániť Iránu vyrábať drony, ktoré Rusko používa na Ukrajine.

Viacerí americkí predstavitelia v rozhovoroch uviedli, že snahou USA je zabrániť Iránu vyrábať drony a sťažiť Rusku používanie bezpilotných "kamikadze" lietadiel, napísal minulý týždeň na svojej webovej stránke denník The News York Times.

Podľa CNN Biely dom vytvoril skupinu, ktorá má vyšetriť, ako sa technológie USA a ďalších západných krajín dostali do iránskych dronov. USA zaviedli prísne obmedzenia na vývoz špičkového materiálu do Iránu, pripomína CNN.

Predstavitelia Spojených štátov sa teraz usilujú tieto opatrenia posilniť. Vyzývajú spoločnosti, aby lepšie monitorovali dodávateľské reťazce a usilovali sa zistiť totožnosť distribútorov, ktorí tieto výrobky predávajú nepriateľským činiteľom.

Žiadne dôkazy však nepotvrdzujú, že ide o obchádzanie amerických sankcií a vedomý vývoz technológií s cieľom použiť ich pri výrobe dronov, píše CNN. Ukrajinské vyšetrovanie preto ukazuje, že Irán si aj napriek sankciám dokáže zaobstarať komerčne dostupné technológie.

Rusko iránske drony nasadzuje na Ukrajine pri útokoch voči civilistom i útokoch na kľúčovú infraštruktúru. Viaceré západné krajiny požiadali OSN, aby používanie týchto dronov vyšetrila. Viacero krajín aj EÚ v tejto súvislosti zaviedlo voči Iránu sankcie.

(tasr, min)

Minúta  |  

Biden označil zdĺhavý proces voľby predsedu Snemovne za zahanbujúci

Americký prezident v stredu označil neúspešné úsilie republikánov pri voľbe predsedu Snemovne reprezentantov amerického Kongresu, za "zahanbujúce". TASR správu prevzala z agentúr DPA a AFP.

Členovia snemovne v utorok nedokázali zvoliť nového predsedu ani po troch kolách hlasovania, pričom republikáni v nej majú väčšinu. Biden v tejto súvislosti uviedol, že "celý svet situáciu v Kongrese sleduje". Prezident sa podľa svojich slov sústredí na riešenie záležitostí.

"To nie je môj problém," povedal v spojitosti s voľbou predsedu. "Len si myslím, že to, že to trvá tak dlho, je naozaj zahanbujúce," dodal.

Snemovňa reprezentantov amerického Kongresu v utorok zasadla po prvý raz v novom zložení, pričom prevahu majú republikáni. Na zvolenie do funkcie predsedu je potrebných 218 hlasov. Líder republikánov v snemovni Kevin McCarthy v prvých troch kolách hlasovania tento počet nezískal a mal dokonca nižšiu podporu ako kandidát demokratov Hakeem Jeffries.

Hlasovanie bude pokračovať v stredu. Predseda musí byť zvolený, aby členovia snemovne mohli zložiť prísahu a začať rokovať, píše AFP. Nového predsedu sa poslancom v prvom kole hlasovania nepodarilo zvoliť prvýkrát od roku 1923.

(tasr, min)

Minúta  |  

Borrell cestuje do Maroka kvôli diskusiám o partnerstve v tieni kauzy Katargate

Vysoký predstaviteľ EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Josep Borrell bude vo štvrtok a piatok na oficiálnej pracovnej ceste v Maroku rokovať o implementácii partnerstva medzi EÚ a Marokom. Témou však môže byť aj korupčný škandál známy ako Katargate, informuje spravodajca TASR.

Európska komisia v stredu spresnila, že Borrell spolu s marockým premiérom Azízom Achanúšom a ministrom zahraničných vecí Nasírom Buritom sa budú venovať hĺbkovej diskusii o implementácii partnerstva medzi EÚ a Marokom vrátane perspektívy novej stredomorskej agendy.

Borrellov hovorca Peter Stano v stredu počas tlačovej konferencie v Bruseli čelil otázkam o vhodnosti návštevy, keďže Maroko sa spomína v spojitosti s korupčnou aférou Katargate. Stano upozornil, že v tomto štádiu vyšetrovaní existujú iba obvinenia, ale žiadne dôkazy.

Bývalý francúzsky europoslanec José Bove tvrdí, že začiatkom roka 2010 sa ho marocká strana pokúsila podplatiť počas rokovaní o obchodnej dohode s EÚ, uviedla agentúra AFP.

"Vyšetrovanie nie je ukončené. Nikto oficiálne zo súdneho hľadiska nepovedal, že Maroko ako krajina je vinné a treba sa vyhýbať kontaktom s ním na medzinárodnej úrovni," uviedol Stano. Pripomenul, že v rovnakom duchu sa Borrell krátko pred Vianocami stretol aj s katarským ministrom zahraničných vecí počas regionálneho summitu v Jordánsku.

"Maroko je veľmi dôležitý partner. Je to náš južný sused. S Marokom máme nové partnerstvo, chceme ho posunúť vpred a spolupracovať v oblastiach spoločného záujmu, ale tiež upozorniť na problémy, ktoré vzbudzujú obavy tak z našej strany ako aj z ich strany," vysvetlil Borrellov hovorca.

(tasr, min)

Minúta  |  

Ťažba ropy v rámci OPEC rastie napriek znižovaniu ťažobných kvót

Ťažba ropy v rámci Organizácie krajín vyvážajúcich ropu (OPEC) v decembri vzrástla, napriek dohode širšej aliancie OPEC+ o znížení ťažby na podporu cien komodity. Ukázal to najnovší prieskum. Informuje o tom správa agentúry Reuters.

Podľa prieskumu OPEC minulý mesiac dodal na trhy 29 miliónov barelov (jeden barel = 159 litrov) ropy denne, čo bolo o 120-tisíc barelov denne viac ako v novembri. V septembri bola produkcia OPEC najvyššia od roku 2020.

Decembrový rast bol spôsobený obnovou ťažby v Nigérii, ktorá už mesiace bojuje s krádežami ropy a neistotou.

Aliancia OPEC+, ktorú okrem ropného kartelu tvorí ďalších 10 veľkých producentov na čele s Ruskom, zvyšovala svoju produkciu väčšinu roka 2022, keďže sa dopyt zotavoval. V novembri, keď ceny ropy klesli, sa skupina dohodla na znížení ťažobných limitov, najväčšom od prvej vlny pandémie ochorenia COVID-19 v roku 2020.

Na základe rozhodnutia z novembra sa ťažobné ciele aliancie OPEC+ mali znížiť o dva milióny barelov denne, z čoho asi 1,27 milióna barelov denne malo pripadnúť na desať členov OPEC. Rovnaký cieľ platil aj v decembri.

Po oživení nigérijskej produkcie v decembri sa plnenie dohody podľa prieskumu mierne oslabilo. Ropný kartel však pomerne tesne dodržal svoje produkčné ciele v rámci dohody OPEC+. Saudská Arábia pritom mierne obmedzila produkciu, rovnako ako Irak. V Kuvajte a Spojených arabských emirátoch došlo len k malej alebo žiadnej zmene.

(tasr)

Minúta  |  

Poľský minister obrany podpísal dohodu o nákupe 116 amerických tankov M1A1 Abrams

Poľský minister obrany Mariusz Błaszczak v stredu podpísal dohodu o nákupe ďalších amerických tankov Abrams. Varšava totiž posilňuje svoje obranné kapacity a zintenzívňuje vojenskú spoluprácu s Washingtonom vzhľadom na ruskú vojnu v susednej Ukrajine. Poľsko je prvým spojencom USA v Európe, ktorý dostane tanky Abrams.

Kontrakt v hodnote 1,4 miliardy dolárov šéf poľského rezortu obrany podpísal na vojenskej základni Wesoła pri Varšave. Dohoda predpokladá, že USA Poľsku dodajú 116 tankov M1A1 Abrams spolu s vybavením a logistikou, pričom tanky do krajiny začnú prichádzať už v tomto roku.

Terajšia dohoda nasleduje po vlaňajšej zmluve o nákupe 250 modernizovaných tankov M1A2 Abrams, ktoré USA Poľsku dodajú v rokoch 2025 a 2026. Varšava čaká aj na dodávky amerických delostreleckých systémov HIMARS a už prevzala batérie protiraketovej obrany Patriot.

(sita)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.