Je na nich podľa neho vidieť bezradnosť a chýbanie líderstva v súčasnom vedení rezortu i vlády. "Pri dobrom vedení rezortu by išlo o predpoklady na pozitívne, priam parametrické zmeny do budúcna," uviedol.

Pripomenul, že téma optimalizácie nemocníc sa začala riešiť ešte za minulej vlády. "Jej myšlienka smerujúca k inštitucionalizácii živelne prebiehajúceho procesu je správna," skonštatoval. Problematickou je však podľa neho okrem iného komunikácia ministerstva, ktorá mala podľa neho politický aj živelný podtón. "Poskytovatelia sa nechceli za žiadnu cenu dostať do kategórii komunitnej (1.), respektíve regionálnej (2.)," povedal.

Baláž tiež skritizoval, že sa ustúpilo od zámeru rozdeliť prostriedky z plánu prioritne na obnovu veľkých nemocníc, kde sa poskytuje zdravotná starostlivosť na najvyššej úrovni. Upozornil, že namiesto toho prostriedky išli na výstavbu nemocníc na bratislavských Rázsochách a v Martine. Pri univerzitnej nemocnice na Rázsochách je podľa jeho slov vysoká pravdepodobnosť nevyužitia prostriedkov.

Skritizoval tiež zrušenie Zdravotníckej implementačnej agentúry, cez ktorú mali nemocnice súťažiť so svojimi projektami. "Bola z nejasných príčin zrušená a zvyšok peňazí pôjde do regionálnych nemocníc, pričom rekonštrukcie či výstavby nemocníc v Trnave, Banskej Bystrici, Prešove či v Košiciach ostali bokom," uviedol.

Baláž upozornil, že úplne opomenutou zložkou zostal ambulantný sektor, ktorý sa mal podľa neho optimalizovať kontinuálne s nemocničnou sférou. Za nezvládnuté považuje tiež vyjednávanie vlády a rezortu zdravotníctva s lekárskymi odborármi. "Vyrokované podmienky, prakticky v poslednom možnom okamihu, sa budú musieť v budúcnosti korigovať hlavne, čo sa týka vzdelávania," dodal.

(tasr)