Preskočiť na obsah
Minúta  |  

KDH: Zdravotníctvo ťahajú dolu najmä dlhy veľkých štátnych nemocníc

Zdravotníctvo ťahajú dolu najmä dlhy veľkých štátnych nemocníc. Napriek novej vlne oddlžovania nevidieť zatiaľ žiadny systémový krok, ktorý by viedol k zastaveniu rastu dlhu. Pre TASR to zhodnotila členka predsedníctva mimoparlamentného KDH Monika Kolejáková.

"Zásadné zvýšenie miezd budí dojem výrazného zvýšenia zdrojov v zdravotníctve, ale zatiaľ absentuje trvalý a udržateľný model financovania a udržateľný model efektivity," uviedla.

Vlani sa podľa nej ukázal nesúlad medzi rezortmi zdravotníctva a financií. "Prijali sa niektoré potrebné zákony, žiaľ, nie sú ani dnes dostatočne kryté peniazmi. Pokiaľ štát nedokáže zaplatiť zdravotnú starostlivosť svojich obyvateľov, ako ju deklaruje, mal by rozmýšľať o viaczdrojovom financovaní," skonštatovala.

Kolejáková za najväčšie pozitívum minulého roka považuje ukončenie pandémie ochorenia COVID-19. Za mimoriadne dôležité označila aj schválenie štátneho rozpočtu na rok 2023. "Predvídateľný a stabilný tok financií v rezorte je podstatným stabilizačným prvkom," doplnila. Upozornila, že pre niektoré kroky vlády má Slovenská republika krátené peniaze vo fonde obnovy, za ktoré mohol štát realizovať viac pripravených projektov, ako napríklad urgentné príjmy aj vo fakultných nemocniciach.

Najväčšie výzvy, ktorým zdravotníctvo vlani čelilo, boli podľa jej slov COVID-19 a hromadné výpovede nemocničných lekárov. Upozornila, že v budúcom roku to bude najmä personálna otázka. "Doteraz nedostatok sestier pociťovali hlavne nemocnice, teraz začneme pociťovať nedostatok obvodných lekárov a sestier v ambulanciách, a teda pacient bezprostredne," podotkla.

V roku 2023 je podľa jej slov nevyhnutné venovať sa nastaveniu systému dopĺňania personálu vo verejnej ambulantnej starostlivosti. Za potrebné označila tiež stanovenie minimálnej siete špecializovanej ambulantnej starostlivosti, a to vrátane zdravotných sestier a praktických sestier – asistentov. Treba podľa nej začať realizovať reálnu víziu modernej univerzitnej nemocnice s kampusom pre Bratislavu.

(tasr)

Minúta  |  

Smer: Vedenie rezortu zdravotníctva a štátu nie je schopné pretaviť príležitosti do skutočnosti

Vedenie Ministerstva zdravotníctva (MZ) SR a štátu nie je schopné pretaviť príležitosti do reálnej skutočnosti. Pre TASR to zhodnotil člen parlamentného výboru pre zdravotníctvo Vladimír Baláž (Smer-SD). V tejto súvislosti poukázal na optimalizáciu nemocničnej siete a možnosť využitia prostriedkov z plánu obnovy na zníženie investičného dlhu v zdravotníckych zariadeniach.

Je na nich podľa neho vidieť bezradnosť a chýbanie líderstva v súčasnom vedení rezortu i vlády. "Pri dobrom vedení rezortu by išlo o predpoklady na pozitívne, priam parametrické zmeny do budúcna," uviedol.

Pripomenul, že téma optimalizácie nemocníc sa začala riešiť ešte za minulej vlády. "Jej myšlienka smerujúca k inštitucionalizácii živelne prebiehajúceho procesu je správna," skonštatoval. Problematickou je však podľa neho okrem iného komunikácia ministerstva, ktorá mala podľa neho politický aj živelný podtón. "Poskytovatelia sa nechceli za žiadnu cenu dostať do kategórii komunitnej (1.), respektíve regionálnej (2.)," povedal.

Baláž tiež skritizoval, že sa ustúpilo od zámeru rozdeliť prostriedky z plánu prioritne na obnovu veľkých nemocníc, kde sa poskytuje zdravotná starostlivosť na najvyššej úrovni. Upozornil, že namiesto toho prostriedky išli na výstavbu nemocníc na bratislavských Rázsochách a v Martine. Pri univerzitnej nemocnice na Rázsochách je podľa jeho slov vysoká pravdepodobnosť nevyužitia prostriedkov.

Skritizoval tiež zrušenie Zdravotníckej implementačnej agentúry, cez ktorú mali nemocnice súťažiť so svojimi projektami. "Bola z nejasných príčin zrušená a zvyšok peňazí pôjde do regionálnych nemocníc, pričom rekonštrukcie či výstavby nemocníc v Trnave, Banskej Bystrici, Prešove či v Košiciach ostali bokom," uviedol.

Baláž upozornil, že úplne opomenutou zložkou zostal ambulantný sektor, ktorý sa mal podľa neho optimalizovať kontinuálne s nemocničnou sférou. Za nezvládnuté považuje tiež vyjednávanie vlády a rezortu zdravotníctva s lekárskymi odborármi. "Vyrokované podmienky, prakticky v poslednom možnom okamihu, sa budú musieť v budúcnosti korigovať hlavne, čo sa týka vzdelávania," dodal.

(tasr)

Minúta  |  

Karas: Na sťažovanie presunu sudcov zo všeobecných na správne súdy nebol dôvod

Na sťažovanie presunu sudcov zo všeobecných na správne súdy nebol žiaden profesionálny alebo odborný dôvod. V rozhovore pre TASR to vyhlásil dočasne poverený minister spravodlivosti Viliam Karas. Legislatívne kroky, ktoré by umožnili "prechod" sudcov bez preverenia sudcovskej spôsobilosti, však už nepodnikne.

"Neplánujem žiadne kroky, pretože ja som tú zmenu navrhol už pri posune účinnosti súdnej mapy. Neprešlo to, preto som to jednoducho rešpektoval," zdôraznil Karas.

Poukázal na to, že ak je pochybnosť o morálnej, profesionálnej či majetkovej integrite sudcov, existujú postupy a procesy preverovania sudcovskej spôsobilosti, ktoré mohli a môžu byť kedykoľvek spustené.

"Vyvolalo to obrovské rozdelenie v justičnej obci, ktoré sa bude ešte roky hojiť. Prišli sme o mnohých odborníkov, ktorí nebudú pôsobiť na nových správnych súdoch," dodal s tým, že bude potrebný dlhší čas, kým sa najmä na úrovni prvostupňových správnych súdov dobuduje odborná personálna kapacita.

Združenie sudcov Slovenska volá po tom, aby bolo sudcom bývalého správneho kolégia Najvyššieho súdu SR zo zákona umožnené preloženie na Najvyšší správny súd SR. Rovnako sudcom venujúcim sa správnej agende na vznikajúce správne súdy.

(tasr)

Minúta  |  

Andrej Danko: Bez referenda poslanci skrátenie volebného obdobia odhlasujú len ťažko

Bez referenda poslanci Národnej rady SR odhlasujú skrátenie volebného obdobia iba ťažko. Myslí si to predseda SNS Andrej Danko.

V TASR TV pripomenul, že dnes je na presadenie skrátenia volebného obdobia v parlamente potrebných 90 poslaneckých hlasov. "Šanca, že nájdete 90 poslancov na to, aby si skrátili volebné obdobie a pripravili sa možno o 30-tisíc eur plus asistentské platy, veľká nie je," tvrdí predseda SNS.

Po úspešnom referende by stačilo 76 hlasov. Šanca na predčasné voľby by sa podľa Danka stala reálnou. "Po úspešnom referende by na to malo stačiť 76 poslancov a tam si myslím, že už by sa dalo racionálne a reálne dosiahnuť skrátenie volebného obdobia," podotkol.

SNS začala prvú referendovú petičnú akciu organizovať v lete 2020. Po dohode s lídrami Hlasu-SD a Smeru-SD sa rozhodla radšej pridať k spoločnej opozičnej petícii, na základe rozhodnutia Ústavného súdu (ÚS) SR však referendum vyhlásené nebolo. Aktuálne podporuje aj tretiu referendovú akciu tohto volebného obdobia.

Po troch rokoch volebného obdobia si podľa Danka už každý môže sám vyhodnotiť, či mala lepšie výsledky koalícia SNS so Smerom-SD a Mostom-Híd alebo tá aktuálna. "V týchto voľbách budeme hovoriť o reformách, ktoré pomôžu ľuďom, ale my ich potom aj presadíme. Veľa vecí, ktoré SNS zaviedla, dodnes funguje," tvrdí Danko. Po súčasnej koalícii podľa neho zostanú iba dlhy a problémy.

Prieskum, ktorý agentúra AKO realizovala pre Tlačovú agentúru SR, ukázal, že v názoroch na užitočnosť rozdelenia federácie a vznik samostatného Slovenska je spoločnosť takmer rovnako polarizovaná ako pred 30 rokmi. Rozdelenie Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky považuje za prínos 45,8 percenta respondentov, 44,6 percenta respondentov rozdelenie za prínos nepovažuje.

"K rozdeleniu došlo na základe určitého politického vývoja. Všetky rivality, sklamania, boj ekonomických záujmov, to všetko vyvrcholilo tým, že sa Klaus a Mečiar v tej slávnej vile v Brne dohodli na rozdelení," pripomenul predseda SNS, ktorý je presvedčený o správnosti tohto kroku. "Ukázali sme svoju životaschopnosť napriek množstvu chýb, ktoré sa udiali," uzavrel Danko.

(tasr)

Minúta  |  

Lengvarský: V roku 2022 sme spustili viaceré procesy pre lepšie zdravotníctvo

V roku 2022 sme spustili viaceré procesy pre lepšie zdravotníctvo. Zhodnotil to dočasne poverený minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský (nominant OĽaNO) v koncoročnom rozhovore pre TASR.

Poukázal na spustenie reformy nemocníc, na naštartovanie výstavby nemocníc v Martine a na bratislavských Rázsochách, na prijatie liekovej novely či na zvýšenie platov zdravotníkov. Naopak, ako najväčšie negatívum vníma traumatizáciu spoločnosti v súvislosti s rokovaniami s Lekárskym odborovým združením.

"Zdravotníctvo je v stave, v ktorom sme ho dostali, ale myslím si, že nie je úplne zlé. Veľa vecí sa tu maľuje čiernymi farbami," skonštatoval. Myslí si, že slovenské zdravotníctvo je na úrovni 21. storočia. Lepší stav v sektore sa podľa neho nedá dosiahnuť za rok, ale treba na ňom kontinuálne pracovať. "Proces, keď budeme môcť povedať, že je to lepšie, bude chvíľku trvať. A nikdy nezastane, pretože medicína sa vyvíja, systémy sa vyvíjajú, vzdelávanie sa vyvíja," doplnil minister.

Lengvarský pripomenul aj prijaté reformy v ambulantnom sektore či novelu o regulácii zdravotných poisťovní, tiež spúšťanie DRG systému či zmeny pravidiel na vzdelávanie lekárov. "Veríme, že v budúcom roku bude prijatých viac medikov na slovenské lekárske fakulty," dodal. Zdôraznil, že niektoré veci majú dlhší časový horizont. "Ale verím tomu, že sme procesy naštartovali dobre a za pár rokov si budeme môcť povedať, že áno, zdravotníctvo je v lepšom stave," povedal. Verí tiež, že v zmenách sa bude ďalšie roky pokračovať.

(tasr)

Minúta  |  

Vláda USA schválila prvú vakcínu na svete pre včely

Americká vláda v noci na štvrtok schválila prvú vakcínu na svete pre včely. Ide o nový spôsob boja proti chorobám, pre ktoré vymierajú celé včelstvá potrebné na opeľovanie rastlín.

Americké ministerstvo poľnohospodárstva súhlasilo s podmienečným schválením vakcíny proti infekčnému ochoreniu mor včelieho plodu, ktorú vyvinula tamojšia biotechnologická spoločnosť Dalan.

"Naša vakcína je v oblasti ochrany včiel medonosných prelomová," uviedla riaditeľka spoločnosti Annette Kleiserová. Dodala, že jej firma je "pripravená zmeniť spôsob starostlivosti o hmyz, čo ovplyvní produkciu potravín na celosvetovej úrovni".

Vakcína je určená na boj proti moru včelieho plodu, ktorý zapríčiňuje baktéria Paenibacillus larvae. Toto ochorenie oslabuje a následne zabíja celé kolónie včiel. V súčasnosti proti nemu neexistuje liečba.

Vakcínou sa časť baktérií dostane do materskej kašičky, ktorou včely robotnice kŕmia kráľovnú. Očkovacia látka sa dostane do vaječníkov kráľovnej, tá následne nakladie vajíčka a vyliahnuté larvy budú mať proti moru imunitu.

The Guardian pripomína, že v niektorých oblastiach Spojených štátov sa mor včelieho plodu objavil až vo štvrtine úľov. Včelári boli preto nútení zlikvidovať a spáliť všetky infikované včelstvá a ostatným jedincom nasadiť antibiotiká, aby tak predišli šíreniu nákazy.

Spojené štáty sa pri opeľovaní vo veľkej miere spoliehajú na riadené včelstvá. Úle so včelami častokrát prepravujú cez celé územie krajiny, aby včely oplodnili všetky plodiny od mandlí až po čučoriedky. Deje sa tak preto, lebo tamojšia populácia voľne žijúcich včiel rapídne klesá najmä z dôvodu straty prirodzeného prostredia, používania pesticídov a klimatickej zmeny.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.