Preskočiť na obsah
  |  

Manželka amerického prezidenta Joea Bidena podstúpi preventívny operačný zákrok

Prvá dáma USA Jill Bidenová podstúpi na budúci týždeň operačný zákrok, počas ktorého jej odstránia "malú léziu" na tvári. Informovala o tom vo štvrtok agentúra AFP.

"Počas bežného vyšetrenia v rámci prevencie rakoviny kože bola nad okom prvej dámy objavená malá lézia. Z preventívnych dôvodov lekári odporučili odstránenie (lézie)," uviedol lekár Bieleho domu Kevin O'Connor v liste, ktorý v stredu zverejnila hovorkyňa Jill Bidenovej.

Jednodňový operačný zákrok vykonajú 11. januára vo vojenskej nemocnici Waltera Reeda neďaleko Washingtonu. Počas operácie odstránia poškodené tkanivo a vzorky z neho budú postúpené na analýzu.

Sedemdesiatjedenročná Jill Bidenová je najstaršou prvou dámou v dejinách USA a jej manžel Joe Biden je zase najstarším americkým úradujúcim prezidentom.

Syn prezidentského páru Beau Biden zomrel v roku 2015 na rakovinu mozgu. Prezident preto označuje snahu o zníženie počtu úmrtí na onkologické ochorenia za jednu zo svojich priorít.

(tasr)

  |  

Austrália kúpi od USA systémy HIMARS, ktoré sa využívajú aj na Ukrajine

Austrálska vláda vo štvrtok oznámila, že so Spojenými štátmi uzavrela dohodu o nákupe mobilných raketových systémov HIMARS, ktoré využíva aj Ukrajina na obranu pred ruskými inváznymi silami. Informuje o tom správa agentúry AFP.

Podľa vlády salvové raketomety HIMARS dokážu odraziť prípadné útoky na Austráliu, ale je možné prepraviť ich letecky aj na iné miesta po celom svete, kde by mohli byť nasadené.

" Efektívnosť systémov HIMARS v konflikte na Ukrajine mala dozaista vplyv na rozhodnutie vlády," povedal pre stanicu ABC minister obranného priemyslu Pat Conroy. Dodal, že vláda konala rýchlo, aby zaistila objednávku týchto systémov v čase "masívneho nárastu" dopytu.

Nasadenie systémov HIMARS, ktoré zahŕňajú odpaľovacie zariadenia, rakety a cvičné rakety, plánuje Austrália v rokoch 2026 – 2027. Minister Conroy odmietol uviesť sumu, za akú Austrália systémy HIMARS od USA nakúpi. Uviedol len, že dovedna vynaloží jednu až dve miliardy austrálskych dolárov na nákup týchto systémov a separátny nákup riadených striel od nórskej spoločnosti Kongsberg, ktorými budú od roku 2024 vybavené torpédoborce a fregaty.

Systémy HIMARS umožnia austrálskej armáde zasahovať ciele až do vzdialenosti 300 kilometrov – v súčasnosti je to 30 kilometrov. S dokonalejšou raketou by to v budúcnosti mohlo byť až 500 kilometrov, povedal Conroy.

Na otázku, či budú systémy HIMARS nasadené v oblasti Tichomoria, kde stúpa vojenský a diplomatický vplyv Číny, Conroy uviedol, že vzhľadom na to, že ich je možné jednoducho transportovať, sú "skutočne kľúčovým prínosom".

(tasr)

  |  

Kolíková považuje preverenie sudcov pri správnych súdoch za správne

Podmienku absolvovať preverenie sudcovskej spôsobilosti pri prekladaní sudcov na Najvyšší správny súd SR alebo tri vznikajúce správne súdy považuje exministerka spravodlivosti Mária Kolíková (SaS) za správnu. Rozumie však tomu, že sa sudcovia bránia zvýšeným kritériám, ktoré súvisia so zmenou ich pôsobiska.

"Veľmi dôsledne som dbala na to, aby všetci sudcovia prešli tzv. sudcovskou spôsobilosťou. Nespúšťa sa kedykoľvek, ale iba v prípadoch, ktoré sú presne stanovené v zákone. Myslím si, že pri vzniku takýchto inštitúcií je dobré, keď je takáto podmienka," uviedla pre TASR.

Justícii musí byť podľa jej slov nastavené zrkadlo. "Rozumiem, ak sa tomu niekto bráni, pretože ide o vyžiadanie si informácií, ktoré majú k dispozícii či už Slovenská informačná služba, alebo orgány činné v trestnom konaní," dodala s tým, že môže ísť o veci, ktoré sú rozpracované, nedotiahnuté, a toto všetko môžu dostať k dispozícii predstavitelia Súdnej rady a aj na základe takýchto informácií zvážiť, či dajú alebo nedajú previerku sudcovskej spôsobilosti.

Združenie sudcov Slovenska volá po tom, aby bolo sudcom bývalého správneho kolégia Najvyššieho súdu SR zo zákona umožnené preloženie na Najvyšší správny súd SR. Rovnako sudcom venujúcim sa správnej agende na vznikajúce správne súdy.

Tieto snahy stavovskej organizácie sudcov podporila v decembri aj Sudcovská rada NSS SR, stanovisko prijala pomerom hlasov troch ku dvom. "To znamená, že nie všetci sú za to, aby sa to udialo. Pomer hlasovania, keď boli dvaja proti, je naozaj významný výkričník a zdvihnutý prst, že o toto treba dôsledne dbať, podmienka previerky jednoducho musí byť," dodala Kolíková.

(tasr)

  |  

Sociálna poisťovňa na svoju činnosť za desať mesiacov vlaňajška minula 146 miliónov eur

Sociálna poisťovňa na svoju činnosť za desať mesiacov minulého roka minula 146,3 milióna eur. V porovnaní s desiatimi mesiacmi roka 2021 išlo o 13,4 milióna eur viac. Vyplýva to zo správy o hospodárení Sociálnej poisťovne za január až október minulého roka.

Najväčšiu položku vo výdavkoch správneho fondu tvoria výdavky na mzdy a poistné za zamestnancov poisťovne. Za január až október minulého roka dosiahli 103,6 milióna eur. Na nákup tovarov a služieb poisťovňa vynaložila 38,4 milióna eur. Zvyšnú sumu bežných výdavkov správneho fondu tvoria bežné transfery vo výške dva milióny eur.

Kapitálové výdavky poisťovne za desať mesiacov minulého roka tvorili takmer 2,3 milióna eur. Na všeobecné investície smerovalo 1,3 milióna eur a na informačno-komunikačné technológie 918-tisíc eur.

(sita)

  |  

KDH: Zdravotníctvo ťahajú dolu najmä dlhy veľkých štátnych nemocníc

Zdravotníctvo ťahajú dolu najmä dlhy veľkých štátnych nemocníc. Napriek novej vlne oddlžovania nevidieť zatiaľ žiadny systémový krok, ktorý by viedol k zastaveniu rastu dlhu. Pre TASR to zhodnotila členka predsedníctva mimoparlamentného KDH Monika Kolejáková.

"Zásadné zvýšenie miezd budí dojem výrazného zvýšenia zdrojov v zdravotníctve, ale zatiaľ absentuje trvalý a udržateľný model financovania a udržateľný model efektivity," uviedla.

Vlani sa podľa nej ukázal nesúlad medzi rezortmi zdravotníctva a financií. "Prijali sa niektoré potrebné zákony, žiaľ, nie sú ani dnes dostatočne kryté peniazmi. Pokiaľ štát nedokáže zaplatiť zdravotnú starostlivosť svojich obyvateľov, ako ju deklaruje, mal by rozmýšľať o viaczdrojovom financovaní," skonštatovala.

Kolejáková za najväčšie pozitívum minulého roka považuje ukončenie pandémie ochorenia COVID-19. Za mimoriadne dôležité označila aj schválenie štátneho rozpočtu na rok 2023. "Predvídateľný a stabilný tok financií v rezorte je podstatným stabilizačným prvkom," doplnila. Upozornila, že pre niektoré kroky vlády má Slovenská republika krátené peniaze vo fonde obnovy, za ktoré mohol štát realizovať viac pripravených projektov, ako napríklad urgentné príjmy aj vo fakultných nemocniciach.

Najväčšie výzvy, ktorým zdravotníctvo vlani čelilo, boli podľa jej slov COVID-19 a hromadné výpovede nemocničných lekárov. Upozornila, že v budúcom roku to bude najmä personálna otázka. "Doteraz nedostatok sestier pociťovali hlavne nemocnice, teraz začneme pociťovať nedostatok obvodných lekárov a sestier v ambulanciách, a teda pacient bezprostredne," podotkla.

V roku 2023 je podľa jej slov nevyhnutné venovať sa nastaveniu systému dopĺňania personálu vo verejnej ambulantnej starostlivosti. Za potrebné označila tiež stanovenie minimálnej siete špecializovanej ambulantnej starostlivosti, a to vrátane zdravotných sestier a praktických sestier – asistentov. Treba podľa nej začať realizovať reálnu víziu modernej univerzitnej nemocnice s kampusom pre Bratislavu.

(tasr)

  |  

Smer: Vedenie rezortu zdravotníctva a štátu nie je schopné pretaviť príležitosti do skutočnosti

Vedenie Ministerstva zdravotníctva (MZ) SR a štátu nie je schopné pretaviť príležitosti do reálnej skutočnosti. Pre TASR to zhodnotil člen parlamentného výboru pre zdravotníctvo Vladimír Baláž (Smer-SD). V tejto súvislosti poukázal na optimalizáciu nemocničnej siete a možnosť využitia prostriedkov z plánu obnovy na zníženie investičného dlhu v zdravotníckych zariadeniach.

Je na nich podľa neho vidieť bezradnosť a chýbanie líderstva v súčasnom vedení rezortu i vlády. "Pri dobrom vedení rezortu by išlo o predpoklady na pozitívne, priam parametrické zmeny do budúcna," uviedol.

Pripomenul, že téma optimalizácie nemocníc sa začala riešiť ešte za minulej vlády. "Jej myšlienka smerujúca k inštitucionalizácii živelne prebiehajúceho procesu je správna," skonštatoval. Problematickou je však podľa neho okrem iného komunikácia ministerstva, ktorá mala podľa neho politický aj živelný podtón. "Poskytovatelia sa nechceli za žiadnu cenu dostať do kategórii komunitnej (1.), respektíve regionálnej (2.)," povedal.

Baláž tiež skritizoval, že sa ustúpilo od zámeru rozdeliť prostriedky z plánu prioritne na obnovu veľkých nemocníc, kde sa poskytuje zdravotná starostlivosť na najvyššej úrovni. Upozornil, že namiesto toho prostriedky išli na výstavbu nemocníc na bratislavských Rázsochách a v Martine. Pri univerzitnej nemocnice na Rázsochách je podľa jeho slov vysoká pravdepodobnosť nevyužitia prostriedkov.

Skritizoval tiež zrušenie Zdravotníckej implementačnej agentúry, cez ktorú mali nemocnice súťažiť so svojimi projektami. "Bola z nejasných príčin zrušená a zvyšok peňazí pôjde do regionálnych nemocníc, pričom rekonštrukcie či výstavby nemocníc v Trnave, Banskej Bystrici, Prešove či v Košiciach ostali bokom," uviedol.

Baláž upozornil, že úplne opomenutou zložkou zostal ambulantný sektor, ktorý sa mal podľa neho optimalizovať kontinuálne s nemocničnou sférou. Za nezvládnuté považuje tiež vyjednávanie vlády a rezortu zdravotníctva s lekárskymi odborármi. "Vyrokované podmienky, prakticky v poslednom možnom okamihu, sa budú musieť v budúcnosti korigovať hlavne, čo sa týka vzdelávania," dodal.

(tasr)