Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Kolíková považuje preverenie sudcov pri správnych súdoch za správne

Podmienku absolvovať preverenie sudcovskej spôsobilosti pri prekladaní sudcov na Najvyšší správny súd SR alebo tri vznikajúce správne súdy považuje exministerka spravodlivosti Mária Kolíková (SaS) za správnu. Rozumie však tomu, že sa sudcovia bránia zvýšeným kritériám, ktoré súvisia so zmenou ich pôsobiska.

"Veľmi dôsledne som dbala na to, aby všetci sudcovia prešli tzv. sudcovskou spôsobilosťou. Nespúšťa sa kedykoľvek, ale iba v prípadoch, ktoré sú presne stanovené v zákone. Myslím si, že pri vzniku takýchto inštitúcií je dobré, keď je takáto podmienka," uviedla pre TASR.

Justícii musí byť podľa jej slov nastavené zrkadlo. "Rozumiem, ak sa tomu niekto bráni, pretože ide o vyžiadanie si informácií, ktoré majú k dispozícii či už Slovenská informačná služba, alebo orgány činné v trestnom konaní," dodala s tým, že môže ísť o veci, ktoré sú rozpracované, nedotiahnuté, a toto všetko môžu dostať k dispozícii predstavitelia Súdnej rady a aj na základe takýchto informácií zvážiť, či dajú alebo nedajú previerku sudcovskej spôsobilosti.

Združenie sudcov Slovenska volá po tom, aby bolo sudcom bývalého správneho kolégia Najvyššieho súdu SR zo zákona umožnené preloženie na Najvyšší správny súd SR. Rovnako sudcom venujúcim sa správnej agende na vznikajúce správne súdy.

Tieto snahy stavovskej organizácie sudcov podporila v decembri aj Sudcovská rada NSS SR, stanovisko prijala pomerom hlasov troch ku dvom. "To znamená, že nie všetci sú za to, aby sa to udialo. Pomer hlasovania, keď boli dvaja proti, je naozaj významný výkričník a zdvihnutý prst, že o toto treba dôsledne dbať, podmienka previerky jednoducho musí byť," dodala Kolíková.

(tasr)

Minúta  |  

Sociálna poisťovňa na svoju činnosť za desať mesiacov vlaňajška minula 146 miliónov eur

Sociálna poisťovňa na svoju činnosť za desať mesiacov minulého roka minula 146,3 milióna eur. V porovnaní s desiatimi mesiacmi roka 2021 išlo o 13,4 milióna eur viac. Vyplýva to zo správy o hospodárení Sociálnej poisťovne za január až október minulého roka.

Najväčšiu položku vo výdavkoch správneho fondu tvoria výdavky na mzdy a poistné za zamestnancov poisťovne. Za január až október minulého roka dosiahli 103,6 milióna eur. Na nákup tovarov a služieb poisťovňa vynaložila 38,4 milióna eur. Zvyšnú sumu bežných výdavkov správneho fondu tvoria bežné transfery vo výške dva milióny eur.

Kapitálové výdavky poisťovne za desať mesiacov minulého roka tvorili takmer 2,3 milióna eur. Na všeobecné investície smerovalo 1,3 milióna eur a na informačno-komunikačné technológie 918-tisíc eur.

(sita)

Minúta  |  

KDH: Zdravotníctvo ťahajú dolu najmä dlhy veľkých štátnych nemocníc

Zdravotníctvo ťahajú dolu najmä dlhy veľkých štátnych nemocníc. Napriek novej vlne oddlžovania nevidieť zatiaľ žiadny systémový krok, ktorý by viedol k zastaveniu rastu dlhu. Pre TASR to zhodnotila členka predsedníctva mimoparlamentného KDH Monika Kolejáková.

"Zásadné zvýšenie miezd budí dojem výrazného zvýšenia zdrojov v zdravotníctve, ale zatiaľ absentuje trvalý a udržateľný model financovania a udržateľný model efektivity," uviedla.

Vlani sa podľa nej ukázal nesúlad medzi rezortmi zdravotníctva a financií. "Prijali sa niektoré potrebné zákony, žiaľ, nie sú ani dnes dostatočne kryté peniazmi. Pokiaľ štát nedokáže zaplatiť zdravotnú starostlivosť svojich obyvateľov, ako ju deklaruje, mal by rozmýšľať o viaczdrojovom financovaní," skonštatovala.

Kolejáková za najväčšie pozitívum minulého roka považuje ukončenie pandémie ochorenia COVID-19. Za mimoriadne dôležité označila aj schválenie štátneho rozpočtu na rok 2023. "Predvídateľný a stabilný tok financií v rezorte je podstatným stabilizačným prvkom," doplnila. Upozornila, že pre niektoré kroky vlády má Slovenská republika krátené peniaze vo fonde obnovy, za ktoré mohol štát realizovať viac pripravených projektov, ako napríklad urgentné príjmy aj vo fakultných nemocniciach.

Najväčšie výzvy, ktorým zdravotníctvo vlani čelilo, boli podľa jej slov COVID-19 a hromadné výpovede nemocničných lekárov. Upozornila, že v budúcom roku to bude najmä personálna otázka. "Doteraz nedostatok sestier pociťovali hlavne nemocnice, teraz začneme pociťovať nedostatok obvodných lekárov a sestier v ambulanciách, a teda pacient bezprostredne," podotkla.

V roku 2023 je podľa jej slov nevyhnutné venovať sa nastaveniu systému dopĺňania personálu vo verejnej ambulantnej starostlivosti. Za potrebné označila tiež stanovenie minimálnej siete špecializovanej ambulantnej starostlivosti, a to vrátane zdravotných sestier a praktických sestier – asistentov. Treba podľa nej začať realizovať reálnu víziu modernej univerzitnej nemocnice s kampusom pre Bratislavu.

(tasr)

Minúta  |  

Smer: Vedenie rezortu zdravotníctva a štátu nie je schopné pretaviť príležitosti do skutočnosti

Vedenie Ministerstva zdravotníctva (MZ) SR a štátu nie je schopné pretaviť príležitosti do reálnej skutočnosti. Pre TASR to zhodnotil člen parlamentného výboru pre zdravotníctvo Vladimír Baláž (Smer-SD). V tejto súvislosti poukázal na optimalizáciu nemocničnej siete a možnosť využitia prostriedkov z plánu obnovy na zníženie investičného dlhu v zdravotníckych zariadeniach.

Je na nich podľa neho vidieť bezradnosť a chýbanie líderstva v súčasnom vedení rezortu i vlády. "Pri dobrom vedení rezortu by išlo o predpoklady na pozitívne, priam parametrické zmeny do budúcna," uviedol.

Pripomenul, že téma optimalizácie nemocníc sa začala riešiť ešte za minulej vlády. "Jej myšlienka smerujúca k inštitucionalizácii živelne prebiehajúceho procesu je správna," skonštatoval. Problematickou je však podľa neho okrem iného komunikácia ministerstva, ktorá mala podľa neho politický aj živelný podtón. "Poskytovatelia sa nechceli za žiadnu cenu dostať do kategórii komunitnej (1.), respektíve regionálnej (2.)," povedal.

Baláž tiež skritizoval, že sa ustúpilo od zámeru rozdeliť prostriedky z plánu prioritne na obnovu veľkých nemocníc, kde sa poskytuje zdravotná starostlivosť na najvyššej úrovni. Upozornil, že namiesto toho prostriedky išli na výstavbu nemocníc na bratislavských Rázsochách a v Martine. Pri univerzitnej nemocnice na Rázsochách je podľa jeho slov vysoká pravdepodobnosť nevyužitia prostriedkov.

Skritizoval tiež zrušenie Zdravotníckej implementačnej agentúry, cez ktorú mali nemocnice súťažiť so svojimi projektami. "Bola z nejasných príčin zrušená a zvyšok peňazí pôjde do regionálnych nemocníc, pričom rekonštrukcie či výstavby nemocníc v Trnave, Banskej Bystrici, Prešove či v Košiciach ostali bokom," uviedol.

Baláž upozornil, že úplne opomenutou zložkou zostal ambulantný sektor, ktorý sa mal podľa neho optimalizovať kontinuálne s nemocničnou sférou. Za nezvládnuté považuje tiež vyjednávanie vlády a rezortu zdravotníctva s lekárskymi odborármi. "Vyrokované podmienky, prakticky v poslednom možnom okamihu, sa budú musieť v budúcnosti korigovať hlavne, čo sa týka vzdelávania," dodal.

(tasr)

Minúta  |  

Karas: Na sťažovanie presunu sudcov zo všeobecných na správne súdy nebol dôvod

Na sťažovanie presunu sudcov zo všeobecných na správne súdy nebol žiaden profesionálny alebo odborný dôvod. V rozhovore pre TASR to vyhlásil dočasne poverený minister spravodlivosti Viliam Karas. Legislatívne kroky, ktoré by umožnili "prechod" sudcov bez preverenia sudcovskej spôsobilosti, však už nepodnikne.

"Neplánujem žiadne kroky, pretože ja som tú zmenu navrhol už pri posune účinnosti súdnej mapy. Neprešlo to, preto som to jednoducho rešpektoval," zdôraznil Karas.

Poukázal na to, že ak je pochybnosť o morálnej, profesionálnej či majetkovej integrite sudcov, existujú postupy a procesy preverovania sudcovskej spôsobilosti, ktoré mohli a môžu byť kedykoľvek spustené.

"Vyvolalo to obrovské rozdelenie v justičnej obci, ktoré sa bude ešte roky hojiť. Prišli sme o mnohých odborníkov, ktorí nebudú pôsobiť na nových správnych súdoch," dodal s tým, že bude potrebný dlhší čas, kým sa najmä na úrovni prvostupňových správnych súdov dobuduje odborná personálna kapacita.

Združenie sudcov Slovenska volá po tom, aby bolo sudcom bývalého správneho kolégia Najvyššieho súdu SR zo zákona umožnené preloženie na Najvyšší správny súd SR. Rovnako sudcom venujúcim sa správnej agende na vznikajúce správne súdy.

(tasr)

Minúta  |  

Andrej Danko: Bez referenda poslanci skrátenie volebného obdobia odhlasujú len ťažko

Bez referenda poslanci Národnej rady SR odhlasujú skrátenie volebného obdobia iba ťažko. Myslí si to predseda SNS Andrej Danko.

V TASR TV pripomenul, že dnes je na presadenie skrátenia volebného obdobia v parlamente potrebných 90 poslaneckých hlasov. "Šanca, že nájdete 90 poslancov na to, aby si skrátili volebné obdobie a pripravili sa možno o 30-tisíc eur plus asistentské platy, veľká nie je," tvrdí predseda SNS.

Po úspešnom referende by stačilo 76 hlasov. Šanca na predčasné voľby by sa podľa Danka stala reálnou. "Po úspešnom referende by na to malo stačiť 76 poslancov a tam si myslím, že už by sa dalo racionálne a reálne dosiahnuť skrátenie volebného obdobia," podotkol.

SNS začala prvú referendovú petičnú akciu organizovať v lete 2020. Po dohode s lídrami Hlasu-SD a Smeru-SD sa rozhodla radšej pridať k spoločnej opozičnej petícii, na základe rozhodnutia Ústavného súdu (ÚS) SR však referendum vyhlásené nebolo. Aktuálne podporuje aj tretiu referendovú akciu tohto volebného obdobia.

Po troch rokoch volebného obdobia si podľa Danka už každý môže sám vyhodnotiť, či mala lepšie výsledky koalícia SNS so Smerom-SD a Mostom-Híd alebo tá aktuálna. "V týchto voľbách budeme hovoriť o reformách, ktoré pomôžu ľuďom, ale my ich potom aj presadíme. Veľa vecí, ktoré SNS zaviedla, dodnes funguje," tvrdí Danko. Po súčasnej koalícii podľa neho zostanú iba dlhy a problémy.

Prieskum, ktorý agentúra AKO realizovala pre Tlačovú agentúru SR, ukázal, že v názoroch na užitočnosť rozdelenia federácie a vznik samostatného Slovenska je spoločnosť takmer rovnako polarizovaná ako pred 30 rokmi. Rozdelenie Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky považuje za prínos 45,8 percenta respondentov, 44,6 percenta respondentov rozdelenie za prínos nepovažuje.

"K rozdeleniu došlo na základe určitého politického vývoja. Všetky rivality, sklamania, boj ekonomických záujmov, to všetko vyvrcholilo tým, že sa Klaus a Mečiar v tej slávnej vile v Brne dohodli na rozdelení," pripomenul predseda SNS, ktorý je presvedčený o správnosti tohto kroku. "Ukázali sme svoju životaschopnosť napriek množstvu chýb, ktoré sa udiali," uzavrel Danko.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.