Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Pollák mladší z OĽaNO: Mrzí ma, že vražda v Michalovciach vyvoláva nenávisť voči všetkým Rómom

Podpredseda Výboru Národnej rady (NR) SR pre ľudské práva a národnostné menšiny a poslanec NR SR Peter Pollák mladší (OĽaNO) odsúdil vraždu mladej ženy v Michalovciach. Ako ďalej informoval prostredníctvom tlačovej správy, takýto skutok podľa neho nepatrí do civilizovanej spoločnosti.

„Oceňujem rýchly a profesionálny zásah polície a zároveň verím, že po dôkladnom vyšetrení bude vrah spravodlivo potrestaný. Zároveň ma mrzí, že niektorí ľudia sa snažia pre čin násilného jednotlivca vyvolať vlnu nenávisti voči celej rómskej komunite," vyhlásil Pollák mladší.

Poslanec dodal, že takto vyvolaná nenávisť voči komunite nepomôže spoločnosti ani žiadnemu slušnému človeku. „Zlyhanie jednotlivca nemôžeme hodiť na komunitu stoviek tisíc ľudí," uzavrel Pollák mladší.

Vraha, ktorý v prvý deň roka 2023 v Michalovciach dobodal 46-ročnú ženu, vyšetrovateľ obvinil z obzvlášť závažného zločinu vraždy. Zadržaný muž má 18 rokov a svoju obeť predtým nepoznal, jeho motívom boli peniaze. Žena si 1. januára o 6.30 vyberala peniaze z bankomatu, vrah ju usmrtil niekoľkými bodnými ranami. Útok zachytili aj kamery v uliciach mesta. Útočník unikal dva dni. Polícia ho nakoniec zadržala vo vlaku na železničnej stanici v Žiline, snažil sa ujsť do Českej republiky.

https://standard.sk/302063/mladika-obvineneho-z-vrazdy-v-michalovciach-vzali-do-vazby/

(sita)

Minúta  |  

Januárové referendum bude stáť takmer 8,8 milióna eur

Referendum, ktoré sa bude konať 21. januára, bude stáť takmer 8,8 milióna eur. Pre TASR to uviedol tlačový odbor kancelárie ministra vnútra. Na odmeny členom, predsedom a zapisovateľom volebných komisií, na stravné, ako aj na zabezpečenie ich činnosti má ísť 6,8 milióna eur.

"Na zabezpečenie prípravy a vykonania referenda 21. januára 2023 sú pre kapitolu Ministerstva vnútra SR potrebné finančné prostriedky v celkovej predpokladanej sume 8 789 450 eur," uviedli z tlačového odboru.

Na mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania má ísť 1,1 milióna eur. Na poistné a príspevok do poisťovní vyčlenili 384 450 eur. Tlač a distribúcia volebných materiálov a tlačív, zabezpečenie činnosti okresných volebných komisií a úhrada výdavkov Zboru väzenskej a justičnej stráže bude stáť 505-tisíc eur.

Podľa zákona o podmienkach výkonu volebného práva získa člen okrskovej volebnej komisie a člen okresnej volebnej komisie odmenu 62,71 eura. Predseda okrskovej a predseda okresnej volebnej komisie má nárok na odmenu 81,52 eura. Zapisovateľ okrskovej volebnej komisie a zapisovateľ okresnej volebnej komisie dostane 78,39 eura.

Fungovať majú aj špeciálne okrskové volebné komisie, ktoré sú určené na hlasovanie ľudí v izolácii alebo karanténe pre ochorenie COVID-19. Člen a zapisovateľ špeciálnej komisie má nárok na odmenu vo výške 200 eur, ak v deň referenda nemá nárok na náhradu mzdy alebo náhradu platu podľa zákona o podmienkach výkonu volebného práva.

Referendum bude v sobotu 21. januára. Ľudia sa budú môcť vyjadriť, či súhlasia s tým, aby bolo možné skrátiť volebné obdobie referendom alebo uznesením NR SR. Má to zabezpečiť zmena ústavy. Referendum inicioval Smer-SD s ďalšími opozičnými stranami.

(tasr)

Minúta  |  

Stoltenberg: Je nebezpečné podceňovať ambície Vladimira Putina

Generálny tajomník Severoatlantickej aliancie Jens Stoltenberg vo štvrtok varoval, že je v kontexte vojny na Ukrajine je nebezpečné podceňovať Rusko a ambície ruského prezidenta Vladimira Putina. Informuje o tom spravodajca TASR s odkazom na správy tlačových agentúr.

Stoltenberg sa vo štvrtok zúčastnil na výročnej konferencii Konfederácie nórskych podnikov, kde predniesol prejav o úlohe NATO v súčasných "turbulentných časoch".

"Rusi preukázali veľkú ochotu znášať straty a utrpenie. Nič nenasvedčuje tomu, že by prezident Putin zmenil svoje plány a ciele na Ukrajine. Je teda nebezpečné podceňovať Rusko," cituje tlačová agentúra Reuters z príhovoru šéfa NATO k nórskym podnikateľom.

V podobnom duchu sa Stoltenberg vyjadril aj v nedeľňajšom rozhovore pre britskú rozhlasovú stanicu BBC, keď zdôraznil, že členské štáty NATO musia zvýšiť výrobu zbraní a munície, aby mohli aj naďalej dostatočne podporovať ukrajinskú armádu pri obrane voči ruskej agresii.

V dňoch 18. a 19. januára sa v Bruseli stretne Vojenský výbor NATO, aby zanalyzoval vývoj vojny na Ukrajine a prediskutoval viaceré otázky strategického významu.

(tasr)

Minúta  |  

Výkon ukrajinskej ekonomiky klesol v roku 2022 o 30 percent

Ukrajinská ekonomika sa vlani, po tom ako na krajinu vo februári zaútočili ruské vojská, zmenšila o takmer tretinu. Informuje o tom spravodajský portál CNN s odvolaním sa na ukrajinské ministerstvo hospodárstva.

Rezort zaznamenal zmenšenie hrubého domáceho produktu (HDP) krajiny o 30,4 percenta, čo je najhorší výsledok odkedy sa krajina v roku 1991 osamostatnila od Sovietskeho zväzu. Výsledok je však „lepší, ako na začiatku invázie predpokladala väčšina expertov, keď sa odhady o poklese HDP pohybovali od 40 do 50 percenta a hlbšie“, konštatuje ministerstvo vo vyhlásení.

„Úspech ukrajinských obranných síl na bojisku, koordinovaná práca vlády a podnikateľov, nepremožiteľný duch obyvateľstva, rýchlosť obnovy zničenej alebo poškodenej kritickej infraštruktúry domácimi službami, ako aj systematická finančná podpora zo strany medzinárodných partnerov nám umožnili udržať ekonomický front a pokračovať na ceste vpred k víťazstvu,“ vyjadrila sa ministerka hospodárskeho rozvoja a obchodu Ukrajiny Julija Svyrydenko.

(sita)

Minúta  |  

Záujem o investovanie bude podľa analytikov rásť

Aj keď postupne stále viac Slovákov začína investovať na finančných trhoch, za vyspelou Európou stále výrazne zaostávame. Podľa Národnej banky Slovenska len v hotovosti a na účtoch v bankách Slováci držia až 52 percent svojich finančných aktív. „V investovaní na finančných trhoch zostávajú Slováci stále pomerne konzervatívni,“ povedal pre agentúru SITA finančný analytik OVB Allfinanz Slovensko Marián Búlik.

Pri pohľade do budúcnosti je však Búlik optimistom a predpokladá, že počet Slovákov pravidelne investujúcich na finančných trhoch bude naďalej rásť. Pri optimistickom scenári by mohol už v roku 2023 mať podľa neho každý piaty Slovák investovanú časť úspor v podielových fondoch.

„Slováci sa pri tohtoročnej kríze ukázali ako pomerne disciplinovaní investori, keď predaje investícií neboli nijako dramatické napriek výraznému poklesu trhov. Tento stav ma napĺňa optimizmom, že sa stále väčšie percento ľudí bude držať svojej investičnej stratégie počas dlhého investičného horizontu, a tým sa vyhnú stratám z predaja na klesajúcom trhu,“ doplnil Búlik.

https://standard.sk/300625/polemika-s-jurajom-karpisom-investicia-do-akcii-je-ina-nez-investicia-do-zlata-nestaci-porovnat-ich-ceny/

Hoci rok 2022 podľa generálneho riaditeľa poradenskej spoločnosti Sophistic Pro finance Radoslava Valka nebol pre investície priam ukážkovým rokom, keďže väčšina investícií malo záporné zhodnotenie, dôležité však je, že sa tento fakt výrazne neodrazil na výberoch klientov. To svedčí podľa neho o dvoch faktoroch. Prvý je ten, že sa ľudia ešte stále nemajú tak zle, aby museli siahať na dlhodobé úspory a aj pri zvýšených cenách stále dokážu financovať svoje bežné potreby a normálny život.

Druhým faktorom je, že po kríze, ktorá zasiahla svet v rokoch 2007 až 2009, sa u investorov výrazne zlepšili vedomosti. „Uvedomili si najmä to, že nakupovať počas prepadu trhov je ako nakupovať vo výpredaji, čo z dlhodobého hľadiska prináša ďaleko väčšie zisky pre tých, ktorí to s investíciami vedia,“ skonštatoval Valko. Aj oblastný riaditeľ poradenskej spoločnosti Sophistic Pro finance Miroslav Jurík očakáva rast objemov investovaných financií do moderných produktov a ústup od klasických foriem sporenia na termínovaných účtoch, či ponechaním financií na bežných účtoch.

Ako pokračoval investičný analytik FinGO.sk František Burda, vysoká inflácia bude aj v roku 2023 ukrajovať z rozpočtu ľudí veľký podiel ich úspor a príjmov. „Skôr môžeme očakávať pokles úspor na bežných účtoch. Akciové trhy boli aj v závere roka 2022 oveľa nižšie ako v roku 2021, preto je vhodný čas vložiť časť financií do akcií. Predpokladám však, že iba malá časť Slovákov nižšie ceny akcií z roku 2022 využije na investíciu. Slováci vo všeobecnosti málo využívajú korekcie akciových trhov na nákup akcií, čo je škoda, lebo takto by dokázali svoje peniaze zhodnotiť výhodnejšie,“ uzavrel Burda pre agentúru SITA.

(sita)

Minúta  |  

Erdogan vyzval Putina na vyhlásenie jednostranného prímeria na Ukrajine

Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan vyzval vo štvrtok ruského prezidenta Vladimira Putina, aby na Ukrajine vyhlásil "jednostranné" prímerie. Informujú o tom správy agentúr AFP a Reuters.

"Prezident Erdogan povedal, že snahy o mier a rokovania by mali byť podporené jednostranným prímerím a víziou spravodlivého riešenia," uviedla Erdoganova kancelária na margo štvrtkového telefonátu tureckého prezidenta s Putinom.

Erdogan by mal v priebehu štvrtka hovoriť aj s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským.
AFP pripomína, že Turecko má dobré vzťahy s Moskvou aj Kyjevom, pričom Erdogan túto skutočnosť využíva v rámci snáh o ukončenie vojny na Ukrajine, respektíve zmiernenie jej následkov.

Turecko usporiadalo na svojom území už dve kolá mierových rozhovorov medzi Ruskom a Ukrajinou. Zároveň obom krajinám pomohlo spolu s OSN sprostredkovať dohodu o vývoze ukrajinského obilia zablokovaného v dôsledku ruskej invázie v čiernomorských prístavoch.

Erdogan sa tiež – dosiaľ neúspešne – pokúšal dohodnúť v Turecku mierový summit s účasťou Putina a Zelenského.

Štvrtková výzva tureckého prezidenta prišla tesne po tom, ako sa obdobne vyjadril aj patriarcha ruskej pravoslávnej cirkvi Kirill. Ten apeloval na prímerie počas pravoslávnych Vianoc, ktoré sa v Rusku i na Ukrajine slávia v piatok a sobotu. Podľa Kirillovho návrhu by mal pokoj zbraní platiť do 6. januára 12.00 do 7. januára 24.00, teda počas pravoslávneho Štedrého večera a Sviatku Narodenia Pána.

Erdogan v štvrtkovom telefonáte Putinovi pripomenul pozitívne výsledky zmienenej obilnej dohody, uvádza agentúra Reuters. Obaja politici diskutovali aj o situácii v Sýrii. Erdogan v tejto súvislosti povedal Putinovi, že je potrebné podniknúť konkrétne kroky na vyhnanie kurdských militantov zo sýrskych území pri hraniciach s Tureckom.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.