Preskočiť na obsah
  |  

NDS: Ak nezvýšime ceny známok, diaľnice budú vyzerať ako cesty tretej triedy

Dvadsaťpercentné zvýšenie cien za diaľničné známky, na ktoré si vodiči zvykajú od 1. januára, by mohlo byť postačujúce. Generálny riaditeľ Národnej diaľničnej spoločnosti (NDS) Vladimír Jacko v bilančnom rozhovore na sociálnej sieti ministerstva dopravy konštatoval, že zaplatiť 60 eur za ročnú známku vníma ako optimálne. Posledné zdraženie mohli vodiči registrovať pred viac ako desiatimi rokmi.

Zvýšenie cien za diaľničné známky, ktoré navrhlo Ministerstvo dopravy (MD) SR, schválil vládny kabinet ešte vlani v decembri. Minister dopravy Andrej Doležal (nominant Sme rodina) vtedy upozorňoval, že cena diaľničných známok sa naposledy zvyšovali v roku 2011, pričom odvtedy majú motoristi k dispozícii dovedna 300 kilometrov nových diaľnic a rýchlostných ciest.

"Môžeme uvažovať, že nebudeme ceny zvyšovať ďalších 10 rokov, ale raz narazíme do bodu, kde už budú trhliny na asfaltoch a naše diaľnice budú vyzerať ako cesty druhej a tretej triedy," varoval Jacko.

Pri ročných a 365-dňových známkach si šoféri od 1. januára priplatia 10 eur. Namiesto 50 eur stoja po novom 60 eur. Diaľničná známka s 30-dňovou platnosťou je o tri eurá drahšia a stojí 17 eur. Známka s desaťdňovou platnosťou zdražela o dve eurá na dvanásť eur.

Peniaze vybrané na zvýšených poplatkoch majú NDS pomôcť akcelerovať investície do opráv a údržby rýchlostných ciest, diaľnic a mostov v jej správe.

Národná diaľničná spoločnosť, a. s., vznikla v roku 2005 a jej stopercentným akcionárom je štát prostredníctvom MD SR. Spoločnosť plánuje, stavia a udržiava diaľnice a spolupodieľa sa aj na zabezpečovaní spoplatnenia cestnej infraštruktúry.

(tasr)

  |  

Martin Vlnka, kondičný tréner

Trénoval Hossu aj Kopeckého

  Vyštudoval Fakultu telovýchovy a športu na Univerzite Komenského v Bratislave. Potom začal trénovať v Trenčíne, kde trénoval aj také hviezdy ako Marián Hossa alebo Tomáš Kopecký. V Trenčíne organizuje viaceré obľúbené športové podujatia a športové tábory pre deti. Nielen o tom sa dozviete viac v ďalšom podcaste na terajsok.sk, ktorého hosťom je kondičný tréner Martin Vlnka.  

https://vimeo.com/785984047
  |  

Putin je ochotný "rokovať", ak sa Kyjev zmieri s okupáciou ukrajinských území

Ruský prezident Vladimir Putin je otvorený "serióznemu dialógu" s Kyjevom, ak Ukrajina uzná okupáciu vlastných území Ruskom. Šéf Kremľa to uviedol vo štvrtkovom telefonickom rozhovore s tureckým prezidentom Recepom Tayyipom Erdoganom. Informuje o tom agentúra AFP s odvolaním sa na vyhlásenie Kremľa.

"Putin znova potvrdil otvorenosť, čo sa týka seriózneho dialógu za podmienky, že kyjevskí predstavitelia splnia dobre známe a opakované požiadavky týkajúce sa uznania nových územných skutočností," uvádza sa vo vyhlásení Kremľa.

AFP pripomína, že ruské sily okupujú rozsiahle oblasti východnej a južnej Ukrajiny.

Putin v rozpore s medzinárodným právom "anektoval" štyri ukrajinské oblasti – Doneckú, Luhanskú, Záporožskú a Chersonskú – v septembri po fingovaných "referendách" o ich pričlenení k Rusku. Žiadne z týchto území pritom Kremeľ plne nekontroluje a ukrajinská armáda už časť okupovaných území oslobodila.

Anexia štyroch ukrajinských oblastí Ruskom predstavovala najväčšie násilné prevzatie územia v Európe.
Putin v telefonáte s Erdoganom podľa Kremľa zdôraznil aj údajne "deštruktívnu úlohu" západných štátov vo vojne na Ukrajine. Týmito slovami popísal skutočnosť, že Západ dodáva Kyjevu zbrane na obranu voči ruskej vojenskej agresií.

Putin a Erdogan diskutovali aj o "odblokovaní dodávok potravín a hnojív z Ruska" a potrebe "odstrániť všetky prekážky týkajúce sa ruského vývozu".

Erdogan vyzval vo štvrtkovom rozhovore Putina, aby na Ukrajine vyhlásil "jednostranné" prímerie, uviedla jeho kancelária. Erdogan by mal v priebehu štvrtka hovoriť aj s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským.

(tasr)

  |  

Pollák mladší z OĽaNO: Mrzí ma, že vražda v Michalovciach vyvoláva nenávisť voči všetkým Rómom

Podpredseda Výboru Národnej rady (NR) SR pre ľudské práva a národnostné menšiny a poslanec NR SR Peter Pollák mladší (OĽaNO) odsúdil vraždu mladej ženy v Michalovciach. Ako ďalej informoval prostredníctvom tlačovej správy, takýto skutok podľa neho nepatrí do civilizovanej spoločnosti.

„Oceňujem rýchly a profesionálny zásah polície a zároveň verím, že po dôkladnom vyšetrení bude vrah spravodlivo potrestaný. Zároveň ma mrzí, že niektorí ľudia sa snažia pre čin násilného jednotlivca vyvolať vlnu nenávisti voči celej rómskej komunite," vyhlásil Pollák mladší.

Poslanec dodal, že takto vyvolaná nenávisť voči komunite nepomôže spoločnosti ani žiadnemu slušnému človeku. „Zlyhanie jednotlivca nemôžeme hodiť na komunitu stoviek tisíc ľudí," uzavrel Pollák mladší.

Vraha, ktorý v prvý deň roka 2023 v Michalovciach dobodal 46-ročnú ženu, vyšetrovateľ obvinil z obzvlášť závažného zločinu vraždy. Zadržaný muž má 18 rokov a svoju obeť predtým nepoznal, jeho motívom boli peniaze. Žena si 1. januára o 6.30 vyberala peniaze z bankomatu, vrah ju usmrtil niekoľkými bodnými ranami. Útok zachytili aj kamery v uliciach mesta. Útočník unikal dva dni. Polícia ho nakoniec zadržala vo vlaku na železničnej stanici v Žiline, snažil sa ujsť do Českej republiky.

https://standard.sk/302063/mladika-obvineneho-z-vrazdy-v-michalovciach-vzali-do-vazby/

(sita)

  |  

Januárové referendum bude stáť takmer 8,8 milióna eur

Referendum, ktoré sa bude konať 21. januára, bude stáť takmer 8,8 milióna eur. Pre TASR to uviedol tlačový odbor kancelárie ministra vnútra. Na odmeny členom, predsedom a zapisovateľom volebných komisií, na stravné, ako aj na zabezpečenie ich činnosti má ísť 6,8 milióna eur.

"Na zabezpečenie prípravy a vykonania referenda 21. januára 2023 sú pre kapitolu Ministerstva vnútra SR potrebné finančné prostriedky v celkovej predpokladanej sume 8 789 450 eur," uviedli z tlačového odboru.

Na mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania má ísť 1,1 milióna eur. Na poistné a príspevok do poisťovní vyčlenili 384 450 eur. Tlač a distribúcia volebných materiálov a tlačív, zabezpečenie činnosti okresných volebných komisií a úhrada výdavkov Zboru väzenskej a justičnej stráže bude stáť 505-tisíc eur.

Podľa zákona o podmienkach výkonu volebného práva získa člen okrskovej volebnej komisie a člen okresnej volebnej komisie odmenu 62,71 eura. Predseda okrskovej a predseda okresnej volebnej komisie má nárok na odmenu 81,52 eura. Zapisovateľ okrskovej volebnej komisie a zapisovateľ okresnej volebnej komisie dostane 78,39 eura.

Fungovať majú aj špeciálne okrskové volebné komisie, ktoré sú určené na hlasovanie ľudí v izolácii alebo karanténe pre ochorenie COVID-19. Člen a zapisovateľ špeciálnej komisie má nárok na odmenu vo výške 200 eur, ak v deň referenda nemá nárok na náhradu mzdy alebo náhradu platu podľa zákona o podmienkach výkonu volebného práva.

Referendum bude v sobotu 21. januára. Ľudia sa budú môcť vyjadriť, či súhlasia s tým, aby bolo možné skrátiť volebné obdobie referendom alebo uznesením NR SR. Má to zabezpečiť zmena ústavy. Referendum inicioval Smer-SD s ďalšími opozičnými stranami.

(tasr)

  |  

Stoltenberg: Je nebezpečné podceňovať ambície Vladimira Putina

Generálny tajomník Severoatlantickej aliancie Jens Stoltenberg vo štvrtok varoval, že je v kontexte vojny na Ukrajine je nebezpečné podceňovať Rusko a ambície ruského prezidenta Vladimira Putina. Informuje o tom spravodajca TASR s odkazom na správy tlačových agentúr.

Stoltenberg sa vo štvrtok zúčastnil na výročnej konferencii Konfederácie nórskych podnikov, kde predniesol prejav o úlohe NATO v súčasných "turbulentných časoch".

"Rusi preukázali veľkú ochotu znášať straty a utrpenie. Nič nenasvedčuje tomu, že by prezident Putin zmenil svoje plány a ciele na Ukrajine. Je teda nebezpečné podceňovať Rusko," cituje tlačová agentúra Reuters z príhovoru šéfa NATO k nórskym podnikateľom.

V podobnom duchu sa Stoltenberg vyjadril aj v nedeľňajšom rozhovore pre britskú rozhlasovú stanicu BBC, keď zdôraznil, že členské štáty NATO musia zvýšiť výrobu zbraní a munície, aby mohli aj naďalej dostatočne podporovať ukrajinskú armádu pri obrane voči ruskej agresii.

V dňoch 18. a 19. januára sa v Bruseli stretne Vojenský výbor NATO, aby zanalyzoval vývoj vojny na Ukrajine a prediskutoval viaceré otázky strategického významu.

(tasr)