Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Generálna prokuratúra odmieta Šeligove tvrdenia o normalizácii. Označila ich za zavádzajúce

Generálna prokuratúra (GP) SR dôrazne odmieta tvrdenia poslanca Národnej rady (NR) SR Juraja Šeligu (Za ľudí). Vyplýva to zo stanoviska GP, ktoré TASR zaslal jej hovorca Dalibor Skladan.

Prokuratúra zdôraznila, že jej úlohou nie je napĺňať predstavy a záujmy politikov, ale ochraňovať zákonnosť. GP sa nebráni polemike, no musí byť odborná a založená na znalosti faktov.

Šeligove tvrdenia označila GP za zavádzajúce a manipulatívne. "Sústavné účelové verejné spochybňovanie činnosti prokuratúry a generálneho prokurátora SR, prameniace z nespokojnosti s rozhodnutiami v niektorých trestných veciach, vážne ohrozuje dôveryhodnosť a dobrú povesť prokuratúry SR, čo v konečnom dôsledku zneisťuje verejnosť vo vzťahu k funkčnosti prokuratúry a zákonnosti jej rozhodovania," uviedol v reakcii Skladan.

Ak Šeliga hovorí o normalizácii prokuratúry, kritizuje disciplinárny návrh na špeciálneho prokurátora Daniela Lipšica, či snahu o cenzurovanie vyjadrení prokurátorov, Generálna prokuratúra SR mu odporúča dôkladne sa oboznámiť napríklad s právoplatným rozhodnutím Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky z 20. mája 2022, ktorým bol špeciálny prokurátor uznaný vinným z disciplinárneho previnenia.

Prokuratúra tiež pripomenula list generálneho prokurátora z 30. mája 2022 adresovaný predsedovi NR SR, ako aj príkaz generálneho prokurátora z 23. decembra 2022 o spôsobe informovania verejnosti o činnosti prokuratúry prostredníctvom masovokomunikačných prostriedkov, webového sídla a sociálnych sietí. "Uvedené písomnosti totiž jasným, zrozumiteľným a nespochybniteľným spôsobom svedčia o účelovom prekrúcaní skutočnosti," dodal hovorca.

Šeliga vo štvrtok informoval o návrhu, ktorým by sa malo v Ústave SR explicitne zakotviť postavenie Špecializovaného trestného súdu i Úradu špeciálnej prokuratúry. Označil to za poistku, ktorá má zabrániť tomu, aby generálny prokurátor Maroš Žilinka znormalizoval prokuratúru. Kritizoval viaceré jeho rozhodnutia.

(tasr)

Minúta  |  

Mladíka obvineného z vraždy v Michalovciach vzali do väzby

Osemnásťročného Valentína H., ktorý je obvinený z vraždy v Michalovciach, vzali do väzby. Vo štvrtok o tom rozhodol sudca pre prípravné konanie Okresného súdu Košice II. Ako pre TASR potvrdila hovorkyňa súdu Anna Pančurová, rozhodnutie nie je právoplatné, obvinený proti nemu podal sťažnosť. Rozhodovať o nej bude Krajský súd v Košiciach.

Sudca svoje rozhodnutie voči obvinenému zdôvodnil tým, že "existuje dôvodná obava že ujde alebo sa bude skrývať, aby sa tak vyhol trestnému stíhaniu alebo trestu a bude pokračovať v trestnej činnosti".

Podľa Pančurovej súd nenahrádza väzbu dohľadom probačného a mediačného úradníka. "Väzba obvineného začala plynúť momentom jeho zadržania 3. januára a vykoná sa v Ústave na výkon väzby v Košiciach," dodala.

K vražde v Michalovciach, pri ktorej zomrela 46-ročná žena, došlo ráno na Nový rok (1. 1.). Obvinený ju naháňal a viackrát bodol. Následne jej ukradol mobilný telefón a peňaženku. Žena zraneniam na mieste podľahla. Vrah Valentín H. čelí obvineniu z obzvlášť závažného zločinu vraždy.

(tasr)

Minúta  |  

Heger z budúcej spolupráce vylúčil Smer, Hlas, SNS, Republiku i ĽSNS

Tí, ktorí uznávajú hodnoty demokracie sa nemôžu spájať s tými, ktorí touto hodnotou pohŕdajú. Na sociálnej sieti to napísal poverený predseda vlády SR Eduard Heger (OĽaNO) ako odôvodnenie svojho postoja vylúčiť z prípadnej budúcej politickej spolupráce Smer-SD, SNS, hnutie Republika, ĽSNS i Hlas-SD.

Heger deklaroval, že považuje za fér povedať, s kým si nevie predstaviť budúcu spoluprácu.

"Ak to myslíme vážne so spravodlivosťou a právnym štátom, spolupráca s Ficom či Dankom je neprijateľná," uviedol v tejto súvislosti. Lídrom Smeru a SNS vyčíta benevolentnosť v postoji voči krokom Putinovho Ruska na Ukrajine, podporu dezinformačnej scény i navádzanie na nezodpovednosť v období pandémie COVID-19.

"Ak to myslíme vážne s hlásením sa k odkazu SNP, musíme odmietnuť spoluprácu s Republikou a Kotlebom," skonštatoval ďalej Heger.

Za partnera zároveň odmieta toho, "kto nevie vylúčiť spoluprácu s Ficom a Republikou". Zo spolupráce preto vylučuje aj Hlas-SD. Členom mimoparlamentnej strany vyčíta, že ako bývalí členovia Smeru-SD majú zodpovednosť za "obdobie temna".

Heger v súčasnosti rokuje s partnermi o vývoji situácie po páde vlády. Komentovať vývoj rokovaní nebude, v priebehu januára chce predstaviť finálnu dohodu.

https://standard.sk/301449/heger-sa-hra-na-dzurindu-trochu-mu-pri-tom-unika-fakt-ze-skoncil/

(tasr)

Minúta  |  

NDS: Ak nezvýšime ceny známok, diaľnice budú vyzerať ako cesty tretej triedy

Dvadsaťpercentné zvýšenie cien za diaľničné známky, na ktoré si vodiči zvykajú od 1. januára, by mohlo byť postačujúce. Generálny riaditeľ Národnej diaľničnej spoločnosti (NDS) Vladimír Jacko v bilančnom rozhovore na sociálnej sieti ministerstva dopravy konštatoval, že zaplatiť 60 eur za ročnú známku vníma ako optimálne. Posledné zdraženie mohli vodiči registrovať pred viac ako desiatimi rokmi.

Zvýšenie cien za diaľničné známky, ktoré navrhlo Ministerstvo dopravy (MD) SR, schválil vládny kabinet ešte vlani v decembri. Minister dopravy Andrej Doležal (nominant Sme rodina) vtedy upozorňoval, že cena diaľničných známok sa naposledy zvyšovali v roku 2011, pričom odvtedy majú motoristi k dispozícii dovedna 300 kilometrov nových diaľnic a rýchlostných ciest.

"Môžeme uvažovať, že nebudeme ceny zvyšovať ďalších 10 rokov, ale raz narazíme do bodu, kde už budú trhliny na asfaltoch a naše diaľnice budú vyzerať ako cesty druhej a tretej triedy," varoval Jacko.

Pri ročných a 365-dňových známkach si šoféri od 1. januára priplatia 10 eur. Namiesto 50 eur stoja po novom 60 eur. Diaľničná známka s 30-dňovou platnosťou je o tri eurá drahšia a stojí 17 eur. Známka s desaťdňovou platnosťou zdražela o dve eurá na dvanásť eur.

Peniaze vybrané na zvýšených poplatkoch majú NDS pomôcť akcelerovať investície do opráv a údržby rýchlostných ciest, diaľnic a mostov v jej správe.

Národná diaľničná spoločnosť, a. s., vznikla v roku 2005 a jej stopercentným akcionárom je štát prostredníctvom MD SR. Spoločnosť plánuje, stavia a udržiava diaľnice a spolupodieľa sa aj na zabezpečovaní spoplatnenia cestnej infraštruktúry.

(tasr)

Minúta  |  

Martin Vlnka, kondičný tréner

Trénoval Hossu aj Kopeckého

  Vyštudoval Fakultu telovýchovy a športu na Univerzite Komenského v Bratislave. Potom začal trénovať v Trenčíne, kde trénoval aj také hviezdy ako Marián Hossa alebo Tomáš Kopecký. V Trenčíne organizuje viaceré obľúbené športové podujatia a športové tábory pre deti. Nielen o tom sa dozviete viac v ďalšom podcaste na terajsok.sk, ktorého hosťom je kondičný tréner Martin Vlnka.  

https://vimeo.com/785984047
Minúta  |  

Putin je ochotný "rokovať", ak sa Kyjev zmieri s okupáciou ukrajinských území

Ruský prezident Vladimir Putin je otvorený "serióznemu dialógu" s Kyjevom, ak Ukrajina uzná okupáciu vlastných území Ruskom. Šéf Kremľa to uviedol vo štvrtkovom telefonickom rozhovore s tureckým prezidentom Recepom Tayyipom Erdoganom. Informuje o tom agentúra AFP s odvolaním sa na vyhlásenie Kremľa.

"Putin znova potvrdil otvorenosť, čo sa týka seriózneho dialógu za podmienky, že kyjevskí predstavitelia splnia dobre známe a opakované požiadavky týkajúce sa uznania nových územných skutočností," uvádza sa vo vyhlásení Kremľa.

AFP pripomína, že ruské sily okupujú rozsiahle oblasti východnej a južnej Ukrajiny.

Putin v rozpore s medzinárodným právom "anektoval" štyri ukrajinské oblasti – Doneckú, Luhanskú, Záporožskú a Chersonskú – v septembri po fingovaných "referendách" o ich pričlenení k Rusku. Žiadne z týchto území pritom Kremeľ plne nekontroluje a ukrajinská armáda už časť okupovaných území oslobodila.

Anexia štyroch ukrajinských oblastí Ruskom predstavovala najväčšie násilné prevzatie územia v Európe.
Putin v telefonáte s Erdoganom podľa Kremľa zdôraznil aj údajne "deštruktívnu úlohu" západných štátov vo vojne na Ukrajine. Týmito slovami popísal skutočnosť, že Západ dodáva Kyjevu zbrane na obranu voči ruskej vojenskej agresií.

Putin a Erdogan diskutovali aj o "odblokovaní dodávok potravín a hnojív z Ruska" a potrebe "odstrániť všetky prekážky týkajúce sa ruského vývozu".

Erdogan vyzval vo štvrtkovom rozhovore Putina, aby na Ukrajine vyhlásil "jednostranné" prímerie, uviedla jeho kancelária. Erdogan by mal v priebehu štvrtka hovoriť aj s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.