5. januára 2023 | 16:33

Minúta | 5. januára 2023 | 16:33

Spojené štáty prisľúbili Moldavsku pomoc 30 miliónov dolárov

Spojené štáty americké poskytnú Moldavsku pomoc v hodnote 30 miliónov dolárov s cieľom podporiť ho v boji s energetickou krízou a ďalšími ťažkosťami „spôsobenými nevyprovokovanou a neoprávnenou vojnou Kremľa“ proti Ukrajine. Vo štvrtok to oznámila Agentúra Spojených štátov amerických pre medzinárodný rozvoj (USAID).

Prostriedky by mali jednej z najchudobnejších krajín v Európe, ktorá sa nachádza medzi Ukrajinou a Rumunskom, poskytnúť prostredníctvom zvereneckého fondu Svetovej banky. Preplatia jej aj predchádzajúce nákupy elektriny.

Zatiaľ čo sa Moldavsko podľa USAID začalo zotavovať z nedávnej „série vážnych šokov“, vrátane pandémie COVID-19 a štvornásobného zvýšenia cien zemného plynu, vojna na Ukrajine „ohrozila jeho krátkodobé ekonomické zotavenie a dlhodobé ekonomické vyhliadky“. V súvislosti s dopadom vojny je preto pomoc podľa agentúry „kritická“.

Odkedy Moskva 24. februára spustila inváziu na Ukrajinu, potáca sa malá bývalá sovietska republika od krízy ku kríze.

Do krajiny s asi 2,6 miliónmi obyvateľov prichádza množstvo vojnových utečencov zo susednej Ukrajiny a po tom, ako Moskva výrazne znížila dodávky krajine, ktorá bola takmer úplne závislá od jej zemného plynu, zhoršila sa aj akútna energetická kríza. Inflácia tiež zvýšila obavy, že obyvatelia nedokážu platiť účty za energie.

Moldavsko tiež v posledných mesiacoch zažíva rozsiahle výpadky elektriny v dôsledku ruského bombardovania Ukrajiny, keďže jeho infraštruktúra z čias Sovietskeho zväzu je stále prepojená na susednú krajinu.

Spojené štáty podľa USAID od februára poskytli Moldavsku pomoc vo výške 320 miliónov dolárov a stovky miliónov eur pre krajinu vyzbierali aj v rámci rôznych darcovských konferencií.

(sita)

5. januára 2023 | 16:14

Minúta | 5. januára 2023 | 16:14

Index pasov podľa Arton Capital: Slovensko má piaty najsilnejší pas na svete

Belgicko, rovnako ako Dánsko a Poľsko, má spoločný tretí najsilnejší pas na svete. Podľa indexu pasov spoločnosti Arton Capital pre rok 2023 majú najsilnejší pas občania Spojených arabských emirátov. Slovensko podľa tohto rebríčka patrí ku krajinám s piatym najsilnejším pasom na svete.

Belgický denník The Brussels Times vo štvrtok informoval, že Belgičania môžu byť hrdí na svoj cestovný doklad, lebo im zaručuje bezvízový prístup do 126 krajín po celom svete. V 47 krajinách dostanú víza po príchode na ich územie (nemusia žiadať o víza do 173 krajín) a iba 25 štátov vyžaduje vydanie víz pred vycestovaním. Denník pripomenul, že od roku 2016 sa belgický pas výrazne posilnil, pričom počet bezvízových krajín vzrástol o 12 percent.

Spoločnosť Arton Capital vypočítava silu pasov podľa vízovej povinnosti – udeľuje body na základe počtu krajín, do ktorých je možné vycestovať bez víz, s elektronickými vízami či prostredníctvom víz získaných po prílete. Podľa tejto metódy sú na čele rebríčka Spojené arabské emiráty, ktorých pas otvára dvere do 122 krajín bez vízovej povinnosti, v 59 štátoch ich občania získajú víza po príchode a len 17 krajín vyžaduje víza vopred cez žiadosti na veľvyslanectvách alebo konzulátoch.

Všetkých 27 členských krajín EÚ je v skupine krajín s najsilnejšími pasmi. Najlepšie, v druhej skupine, sú na tom Fíni, Francúzi, Holanďania, Luxemburčania, Nemci, Rakúšania, Španieli, Švédi a Taliani, ktorí nemusia dopredu žiadať o víza 174 krajín. Belgicko sa o tretie miesto (173 krajín bez víz) delí s Dánskom, Írskom, Nórskom, Novým Zélandom, Poľskom, Portugalskom, Spojeným kráľovstvom a USA.

Kým Česká republika a Maďarsko alebo Litva sa ocitli v štvrtej skupine najsilnejších pasov (172 krajín bez vízovej žiadosti), Slovensko je spolu s Maltou a Singapurom v piatej skupine (171 krajín). Slováci sa bez víz dostanú do 121 krajín, v 50 štátoch víza získajú po príchode na ich územie a 27 krajín ešte stále od nich vyžaduje víza získané po predošlej žiadosti.

V rámci EÚ majú najmenej silné pasy Chorváti, Rumuni a Bulhari, ktorí môžu bez víz cestovať do 168 krajín a do 30 štátov sa dostanú len prostredníctvom klasických víz.

Trojicu najslabších pasov majú podľa tohto rebríčka krajiny poznačené dlhodobou nestabilitou a vojnovými konfliktami – Irak (víza jeho občania potrebujú do 157 krajín), Sýria (158) a Afganistan (159).

(tasr)

5. januára 2023 | 15:51

Minúta | 5. januára 2023 | 15:51

Čína reagovala na kritiku WHO v súvislosti s nepresnými údajmi. Vyzvala na "spravodlivý" postoj

Čína vyzvala vo štvrtok Svetovú zdravotnícku organizáciu (WHO), aby zaujala "spravodlivý" postoj k situácii okolo ochorenia COVID-19. Peking sa takto podľa agentúry AFP vyjadril deň po tom, ako ho WHO kritizovala za nepresné údaje.

Generálny riaditeľ WHO Tedros Adhanom Ghebreyesus vyslovil v stredu znepokojenie nad nárastom počtu prípadov covidu v Číne a Peking vyzval, aby poskytoval rýchle a pravidelné údaje o hospitalizáciách a úmrtiach.

Hlavný predstaviteľ WHO pre krízové situácie Michael Ryan novinárom taktiež v stredu povedal, že uvádzané čísla nezaznamenávajú reálny dosah pandémie v Číne. V tejto krajine dochádza k nárastu prípadov nákazy v dôsledku náhleho decembrového uvoľnenia dovtedy veľmi prísnych obmedzení.

Peking sa vo štvrtok voči kritike WHO ohradil. Čínske ministerstvo zahraničných vecí uviedlo, že Čína "si vždy transparentne vymieňala relevantné informácie a údaje s medzinárodným spoločenstvom". Hovorkyňa rezortu na tlačovej konferencii zároveň vyjadrila "presvedčenie, že vedenie WHO zaujme vedecké, objektívne a spravodlivé stanovisko" a vynasnaží sa, aby v súvislosti s pandémiou a globálnou reakciou na ňu zohrávalo "pozitívnu úlohu".

"Podľa neúplného výpočtu došlo medzi oboma stranami od prvého hlásenia prvého prípadu COVID-19 už k viac ako 60 technickým výmenám informácií vrátane správ na témy ako prevencia či kontrola nákazy, vývoj a výskum vakcín či zisťovanie pôvodu vírusu," dodala hovorkyňa.

Čína od decembra informovala len o 23 nových úmrtiach na covid. Zároveň veľmi výrazne zúžila kritéria potrebné na klasifikáciu takýchto úmrtí, v dôsledku čoho sa tamojšie štatistiky považujú za nepresné a neodrážajúce realitu, uvádza AFP.

Povinné testovanie pre cestujúcich z Číny v reakcii na situáciu zaviedlo mnoho krajín. Európska únia v stredu "dôrazne odporučila" tento krok všetkým svojim členským štátom.

V rámci EÚ už negatívne výsledky testov na covid od cestujúcich z Číny vyžadujú Taliansko, Francúzsko a Španielsko. Od budúceho týždňa tento krok avizovalo Rakúsko. Vo štvrtok zavedenie testov ohlásili aj Nemecko, Švédsko či Belgicko. Testy okrem toho zaviedli už napríklad aj USA či Japonsko.

Peking povinné testovanie cestujúcich z Číny označuje za "neakceptovateľné".

(tasr)

5. januára 2023 | 15:46

Minúta | 5. januára 2023 | 15:46

Bielorusko a Rusko naďalej budujú spoločnú bojovú skupinu; chystajú i cvičenia

Minsk a Moskva pokračujú v budovaní spoločnej bojovej skupiny v Bielorusku a pripravujú sa na spoločné cvičenia vzdušných síl, oznámilo vo štvrtok bieloruské ministerstvo obrany. Informuje o tom správa agentúry Reuters.

Bieloruský rezort obrany uviedol, že cieľom vytváranej bojovej skupiny je "posilniť ochranu a obranu zväzového štátu Ruska a Bieloruska".

"Do Bieloruskej republiky bude naďalej prichádzať personál, zbrane, vojenské a špeciálne vybavenie ozbrojených síl Ruskej federácie," dodalo ministerstvo.

Pripravované cvičenia taktického letectva majú "zvýšiť úroveň bojovej prípravy leteckých jednotiek", uviedol bieloruský rezort obrany. Termín týchto vojenských manévrov ani ďalšie podrobnosti však neposkytol.

Bielorusko je blízkym spojencom Ruska. V priebehu ruskej invázie na Ukrajinu už Moskve poskytlo svoje územie na vyslanie ruských vojakov či odpaľovanie rakiet na Ukrajinu.

(tasr)

5. januára 2023 | 15:39

Minúta | 5. januára 2023 | 15:39

Boris Kollár si vie predstaviť spoluprácu s každým. Hlavne s tým, kto podporí program jeho hnutia

Predseda Národnej rady (NR) SR a Sme rodina Boris Kollár povedie hnutie do volieb. Spolupracovať vie s každým, kto podporí program jeho hnutia. Skonštatoval to v rozhovore pre TASR. O tom, či by na kandidátku vzali niektoré menšie strany, podľa jeho slov v hnutí zatiaľ nehovorili ani so žiadnymi nerokovali.

Kollár si spoluprácu vie predstaviť s každým, kto bude ochotný a stotožní sa s ich programom. "Ešte ho nemám napísaný, nerátali sme, že padne vláda, ale začneme od januára na tom robiť a ten, kto bude ochotný podporiť náš program alebo ho zapracovať do programového vyhlásenia vlády, s takými stranami si viem spoluprácu predstaviť," povedal.

Podľa vlastných slov je pripravený viesť hnutie do volieb a urobiť všetko pre to, aby ho dostal do parlamentu. "Nesmieme strašiť ľudí ani Ficom, ani Matovičom. Musíme prichádzať s riešeniami a tým presvedčiť voličov, aby nám dali hlas," podčiarkol.

Mrzí ho záver vládnej krízy a pád vlády, ktorý komunikačne nezvládli. Treba sa však podľa neho pozerať do budúcna. Dodal, že prezidentka Zuzana Čaputová im "dala cestovnú mapu". "Vieme, čo máme robiť, priviesť krajinu k voľbám," dodal pre TASR.

Na otázku, či klub Sme rodina vydrží do volieb s aktuálnym počtom poslancov, reagoval, že so 17 začínali a stále ich toľko majú. Kollár nebude volať späť tých, ktorí z klubu odišli, aby mohli hlasovať za pád vlády.

"S takými ľuďmi nepočítam," ozrejmil s tým, že výnimkou je Martin Borguľa. Do klubu sa teraz nevracia, no Kollár je ochotný sa s ním rozprávať.

(tasr)

5. januára 2023 | 15:22

Minúta | 5. januára 2023 | 15:22

OĽaNO ešte termín snemu neoznámilo, záujem o zmenu lídra neeviduje

Hnutie OĽaNO momentálne neeviduje záujem o zmenu na poste predsedu. Pre TASR to uviedol Peter Dojčan z mediálneho tímu hnutia. OĽaNO bude mať snem začiatkom tohto roka, presný dátum nie je ešte záväzne potvrdený. Na sneme sa má voliť predsedníctvo.

"O tom, kto má záujem kandidovať na akúkoľvek pozíciu v hnutí OĽaNO, sa rokuje a rozhoduje na sneme hnutia. V tomto momente neevidujeme záujem o zmenu na poste predsedu," priblížil Dojčan pre TASR. "Igor Matovič si stále uplatňuje platný mandát predsedu, pričom mu členovia vyjadrili podporu aj na sneme 17. novembra. 2021," dodal.

Na sneme sa bude diskutovať o ďalšom napredovaní hnutia a napĺňaní programu. Voliť sa má podľa Dojčana aj zloženie predsedníctva. Stanovy hnutia hovoria, že piatich členov predsedníctva volí snem a traja sú menovaní predsedom. Predsedníctvo aktuálne tvoria okrem predsedu Igora Matoviča Eduard Heger, Jaroslav Naď, Natália Milanová, Ján Budaj, Erika Jurinová, Peter Pollák, Július Jakab a Michal Šipoš.

Predsedu volí snem na štyri roky. Matoviča zvolili za predsedu na sneme v októbri 2019. Heger už povedal, že hnutie potrebuje sebareflexiu a analýzu stavu, v akom sa nachádza. V rozhovore pre TASR pred Vianocami povedal, že to, či si hnutie bude voliť nového predsedu, bude záležať od toho, či bude záujem o zmenu šéfa.

(tasr)

5. januára 2023 | 14:53

Minúta | 5. januára 2023 | 14:53

Generálna prokuratúra odmieta Šeligove tvrdenia o normalizácii. Označila ich za zavádzajúce

Generálna prokuratúra (GP) SR dôrazne odmieta tvrdenia poslanca Národnej rady (NR) SR Juraja Šeligu (Za ľudí). Vyplýva to zo stanoviska GP, ktoré TASR zaslal jej hovorca Dalibor Skladan.

Prokuratúra zdôraznila, že jej úlohou nie je napĺňať predstavy a záujmy politikov, ale ochraňovať zákonnosť. GP sa nebráni polemike, no musí byť odborná a založená na znalosti faktov.

Šeligove tvrdenia označila GP za zavádzajúce a manipulatívne. "Sústavné účelové verejné spochybňovanie činnosti prokuratúry a generálneho prokurátora SR, prameniace z nespokojnosti s rozhodnutiami v niektorých trestných veciach, vážne ohrozuje dôveryhodnosť a dobrú povesť prokuratúry SR, čo v konečnom dôsledku zneisťuje verejnosť vo vzťahu k funkčnosti prokuratúry a zákonnosti jej rozhodovania," uviedol v reakcii Skladan.

Ak Šeliga hovorí o normalizácii prokuratúry, kritizuje disciplinárny návrh na špeciálneho prokurátora Daniela Lipšica, či snahu o cenzurovanie vyjadrení prokurátorov, Generálna prokuratúra SR mu odporúča dôkladne sa oboznámiť napríklad s právoplatným rozhodnutím Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky z 20. mája 2022, ktorým bol špeciálny prokurátor uznaný vinným z disciplinárneho previnenia.

Prokuratúra tiež pripomenula list generálneho prokurátora z 30. mája 2022 adresovaný predsedovi NR SR, ako aj príkaz generálneho prokurátora z 23. decembra 2022 o spôsobe informovania verejnosti o činnosti prokuratúry prostredníctvom masovokomunikačných prostriedkov, webového sídla a sociálnych sietí. "Uvedené písomnosti totiž jasným, zrozumiteľným a nespochybniteľným spôsobom svedčia o účelovom prekrúcaní skutočnosti," dodal hovorca.

Šeliga vo štvrtok informoval o návrhu, ktorým by sa malo v Ústave SR explicitne zakotviť postavenie Špecializovaného trestného súdu i Úradu špeciálnej prokuratúry. Označil to za poistku, ktorá má zabrániť tomu, aby generálny prokurátor Maroš Žilinka znormalizoval prokuratúru. Kritizoval viaceré jeho rozhodnutia.

(tasr)

5. januára 2023 | 14:47

Minúta | 5. januára 2023 | 14:47

Mladíka obvineného z vraždy v Michalovciach vzali do väzby

Osemnásťročného Valentína H., ktorý je obvinený z vraždy v Michalovciach, vzali do väzby. Vo štvrtok o tom rozhodol sudca pre prípravné konanie Okresného súdu Košice II. Ako pre TASR potvrdila hovorkyňa súdu Anna Pančurová, rozhodnutie nie je právoplatné, obvinený proti nemu podal sťažnosť. Rozhodovať o nej bude Krajský súd v Košiciach.

Sudca svoje rozhodnutie voči obvinenému zdôvodnil tým, že "existuje dôvodná obava že ujde alebo sa bude skrývať, aby sa tak vyhol trestnému stíhaniu alebo trestu a bude pokračovať v trestnej činnosti".

Podľa Pančurovej súd nenahrádza väzbu dohľadom probačného a mediačného úradníka. "Väzba obvineného začala plynúť momentom jeho zadržania 3. januára a vykoná sa v Ústave na výkon väzby v Košiciach," dodala.

K vražde v Michalovciach, pri ktorej zomrela 46-ročná žena, došlo ráno na Nový rok (1. 1.). Obvinený ju naháňal a viackrát bodol. Následne jej ukradol mobilný telefón a peňaženku. Žena zraneniam na mieste podľahla. Vrah Valentín H. čelí obvineniu z obzvlášť závažného zločinu vraždy.

(tasr)