Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Putin nariadil na Ukrajine prímerie. Má trvať počas 6. a 7. januára

AKTUALIZOVANÉ: Ruský prezident Vladimir Putin nariadil na Ukrajine prímerie počas pravoslávnych Vianoc 6. a 7. januára. Informuje o tom spŕava agentúry AFP, ktorá sa odvoláva na Kremeľ.

"Berúc do úvahy výzvu jeho svätosti, patriarchu ruskej pravoslávnej cirkvi Kirilla, nariaďujem ministrovi obrany Ruskej federácie, aby od 12.00 (10.00 SEČ) 6. januára 2023 do 24.00 7. januára 2023 zaviedol prímerie pozdĺž celej kontaktnej línie," uviedol Kremeľ vo vyhlásení.

Kirill vo štvrtok žiadal prímerie počas pravoslávnych Vianoc, ktoré sa v Rusku i na Ukrajine slávia v piatok a sobotu. Putina o vyhlásenie jednostranného prímeria vo štvrtok požiadal aj turecký prezident Recep Tayyip Erdogan.

(tasr)

Minúta  |  

Spojené štáty prisľúbili Moldavsku pomoc 30 miliónov dolárov

Spojené štáty americké poskytnú Moldavsku pomoc v hodnote 30 miliónov dolárov s cieľom podporiť ho v boji s energetickou krízou a ďalšími ťažkosťami „spôsobenými nevyprovokovanou a neoprávnenou vojnou Kremľa“ proti Ukrajine. Vo štvrtok to oznámila Agentúra Spojených štátov amerických pre medzinárodný rozvoj (USAID).

Prostriedky by mali jednej z najchudobnejších krajín v Európe, ktorá sa nachádza medzi Ukrajinou a Rumunskom, poskytnúť prostredníctvom zvereneckého fondu Svetovej banky. Preplatia jej aj predchádzajúce nákupy elektriny.

Zatiaľ čo sa Moldavsko podľa USAID začalo zotavovať z nedávnej „série vážnych šokov“, vrátane pandémie COVID-19 a štvornásobného zvýšenia cien zemného plynu, vojna na Ukrajine „ohrozila jeho krátkodobé ekonomické zotavenie a dlhodobé ekonomické vyhliadky“. V súvislosti s dopadom vojny je preto pomoc podľa agentúry „kritická“.

Odkedy Moskva 24. februára spustila inváziu na Ukrajinu, potáca sa malá bývalá sovietska republika od krízy ku kríze.

Do krajiny s asi 2,6 miliónmi obyvateľov prichádza množstvo vojnových utečencov zo susednej Ukrajiny a po tom, ako Moskva výrazne znížila dodávky krajine, ktorá bola takmer úplne závislá od jej zemného plynu, zhoršila sa aj akútna energetická kríza. Inflácia tiež zvýšila obavy, že obyvatelia nedokážu platiť účty za energie.

Moldavsko tiež v posledných mesiacoch zažíva rozsiahle výpadky elektriny v dôsledku ruského bombardovania Ukrajiny, keďže jeho infraštruktúra z čias Sovietskeho zväzu je stále prepojená na susednú krajinu.

Spojené štáty podľa USAID od februára poskytli Moldavsku pomoc vo výške 320 miliónov dolárov a stovky miliónov eur pre krajinu vyzbierali aj v rámci rôznych darcovských konferencií.

(sita)

Minúta  |  

Nedostatok plynu je v Nemecku podľa regulačného úradu čoraz nepravdepodobnejší

Nemecký úrad pre reguláciu sieťových odvetví, Bundesnetzagentur, uviedol, že nedostatok plynu počas zimy je čoraz viac nepravdepodobný. Situácia je podľa úradu „menej napätá ako na začiatku zimy“. Za napätú pritom situáciu označuje odvtedy, čo Rusko začalo v júni znižovať dodávky plynu do Nemecka.

Bundesnetzagentur vo svojej dennej správe uvádza, že „stále nemožno vylúčiť zhoršenie situácie“ a zároveň pripomína, že „šetrné využívanie plynu zostáva dôležité“.

Od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu sa Nemecko usiluje nahradiť ruské dodávky plynu inými. Buduje niekoľko terminálov na skvapalnený zemný plyn, pričom prvý už v decembri inaugurovali, dočasne obnovilo činnosť starých tepelných elektrární a predĺžilo činnosť troch posledných jadrových elektrární.

Krajina tiež vyvinula väčšie úsilie pri napĺňaní zásobníkov plynu, ktoré sú v súčasnosti naplnené na takmer 91 percent.

(sita)

Minúta  |  

Index pasov podľa Arton Capital: Slovensko má piaty najsilnejší pas na svete

Belgicko, rovnako ako Dánsko a Poľsko, má spoločný tretí najsilnejší pas na svete. Podľa indexu pasov spoločnosti Arton Capital pre rok 2023 majú najsilnejší pas občania Spojených arabských emirátov. Slovensko podľa tohto rebríčka patrí ku krajinám s piatym najsilnejším pasom na svete.

Belgický denník The Brussels Times vo štvrtok informoval, že Belgičania môžu byť hrdí na svoj cestovný doklad, lebo im zaručuje bezvízový prístup do 126 krajín po celom svete. V 47 krajinách dostanú víza po príchode na ich územie (nemusia žiadať o víza do 173 krajín) a iba 25 štátov vyžaduje vydanie víz pred vycestovaním. Denník pripomenul, že od roku 2016 sa belgický pas výrazne posilnil, pričom počet bezvízových krajín vzrástol o 12 percent.

Spoločnosť Arton Capital vypočítava silu pasov podľa vízovej povinnosti – udeľuje body na základe počtu krajín, do ktorých je možné vycestovať bez víz, s elektronickými vízami či prostredníctvom víz získaných po prílete. Podľa tejto metódy sú na čele rebríčka Spojené arabské emiráty, ktorých pas otvára dvere do 122 krajín bez vízovej povinnosti, v 59 štátoch ich občania získajú víza po príchode a len 17 krajín vyžaduje víza vopred cez žiadosti na veľvyslanectvách alebo konzulátoch.

Všetkých 27 členských krajín EÚ je v skupine krajín s najsilnejšími pasmi. Najlepšie, v druhej skupine, sú na tom Fíni, Francúzi, Holanďania, Luxemburčania, Nemci, Rakúšania, Španieli, Švédi a Taliani, ktorí nemusia dopredu žiadať o víza 174 krajín. Belgicko sa o tretie miesto (173 krajín bez víz) delí s Dánskom, Írskom, Nórskom, Novým Zélandom, Poľskom, Portugalskom, Spojeným kráľovstvom a USA.

Kým Česká republika a Maďarsko alebo Litva sa ocitli v štvrtej skupine najsilnejších pasov (172 krajín bez vízovej žiadosti), Slovensko je spolu s Maltou a Singapurom v piatej skupine (171 krajín). Slováci sa bez víz dostanú do 121 krajín, v 50 štátoch víza získajú po príchode na ich územie a 27 krajín ešte stále od nich vyžaduje víza získané po predošlej žiadosti.

V rámci EÚ majú najmenej silné pasy Chorváti, Rumuni a Bulhari, ktorí môžu bez víz cestovať do 168 krajín a do 30 štátov sa dostanú len prostredníctvom klasických víz.

Trojicu najslabších pasov majú podľa tohto rebríčka krajiny poznačené dlhodobou nestabilitou a vojnovými konfliktami – Irak (víza jeho občania potrebujú do 157 krajín), Sýria (158) a Afganistan (159).

(tasr)

Minúta  |  

Na Miletičovej ulici v Bratislave sa prepadla vozovka

Na Miletičovej ulici v Bratislave došlo k prepadu vozovky. Dopravu na frekventovanej komunikácii momentálne riadia policajti.

"Vodičov vyzývame, aby pri prejazde týmto úsekom zvýšili svoju pozornosť, opatrnosť a riadili sa pokynmi polície," oznámili policajti na sociálnej sieti.

(tasr)

Minúta  |  

Čína reagovala na kritiku WHO v súvislosti s nepresnými údajmi. Vyzvala na "spravodlivý" postoj

Čína vyzvala vo štvrtok Svetovú zdravotnícku organizáciu (WHO), aby zaujala "spravodlivý" postoj k situácii okolo ochorenia COVID-19. Peking sa takto podľa agentúry AFP vyjadril deň po tom, ako ho WHO kritizovala za nepresné údaje.

Generálny riaditeľ WHO Tedros Adhanom Ghebreyesus vyslovil v stredu znepokojenie nad nárastom počtu prípadov covidu v Číne a Peking vyzval, aby poskytoval rýchle a pravidelné údaje o hospitalizáciách a úmrtiach.

Hlavný predstaviteľ WHO pre krízové situácie Michael Ryan novinárom taktiež v stredu povedal, že uvádzané čísla nezaznamenávajú reálny dosah pandémie v Číne. V tejto krajine dochádza k nárastu prípadov nákazy v dôsledku náhleho decembrového uvoľnenia dovtedy veľmi prísnych obmedzení.

Peking sa vo štvrtok voči kritike WHO ohradil. Čínske ministerstvo zahraničných vecí uviedlo, že Čína "si vždy transparentne vymieňala relevantné informácie a údaje s medzinárodným spoločenstvom". Hovorkyňa rezortu na tlačovej konferencii zároveň vyjadrila "presvedčenie, že vedenie WHO zaujme vedecké, objektívne a spravodlivé stanovisko" a vynasnaží sa, aby v súvislosti s pandémiou a globálnou reakciou na ňu zohrávalo "pozitívnu úlohu".

"Podľa neúplného výpočtu došlo medzi oboma stranami od prvého hlásenia prvého prípadu COVID-19 už k viac ako 60 technickým výmenám informácií vrátane správ na témy ako prevencia či kontrola nákazy, vývoj a výskum vakcín či zisťovanie pôvodu vírusu," dodala hovorkyňa.

Čína od decembra informovala len o 23 nových úmrtiach na covid. Zároveň veľmi výrazne zúžila kritéria potrebné na klasifikáciu takýchto úmrtí, v dôsledku čoho sa tamojšie štatistiky považujú za nepresné a neodrážajúce realitu, uvádza AFP.

Povinné testovanie pre cestujúcich z Číny v reakcii na situáciu zaviedlo mnoho krajín. Európska únia v stredu "dôrazne odporučila" tento krok všetkým svojim členským štátom.

V rámci EÚ už negatívne výsledky testov na covid od cestujúcich z Číny vyžadujú Taliansko, Francúzsko a Španielsko. Od budúceho týždňa tento krok avizovalo Rakúsko. Vo štvrtok zavedenie testov ohlásili aj Nemecko, Švédsko či Belgicko. Testy okrem toho zaviedli už napríklad aj USA či Japonsko.

Peking povinné testovanie cestujúcich z Číny označuje za "neakceptovateľné".

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.