Preskočiť na obsah
  |  

Agentúra AFP: Nemecko a USA plánujú nový krok v dodávkach zbraní pre Ukrajinu

Nemecko a Spojené štáty plánujú "kvalitatívny nový krok" v dodávkach zbraní pre Ukrajinu. Vo štvrtok to pre agentúru AFP povedali nemenované zdroje z prostredia nemeckej vlády.

Zdroje agentúry AFP, ktoré si želali ostať v anonymite, nešpecifikovali, o dodávkach akých zbraní pre ukrajinskú armádu Washington a Berlín diskutujú. Podľa nemeckého denníka Süddeutsche Zeitung sa Nemecko chystá Ukrajine dodať bojové vozidlá pechoty (BVP) Marder.

Tieto správy prichádzajú v čase, keď niektorí nemeckí poslanci vyzvali spolkového kancelára Olafa Scholza, aby Kyjevu poskytol moderné zbraňové systémy vrátane BVP Marder a tankov Leopard, píše britská spravodajská stanica Sky News.

Scholz čelí novej vlne kritiky za nedostatočnú vojenskú pomoc pre Ukrajinu po tom, ako Francúzsko oznámilo, že Kyjevu poskytne obrnené vozidlá typu AMX-10 RC.

Nemecký kancelár prisľúbil výrazné zvýšenie výdavkov na obranu 27. februára, tri dni po tom, ako Rusko spustilo vojenskú ofenzívu na Ukrajine. V súvislosti s rusko-ukrajinským konfliktom sa Berlín rozhodol výrazne prehodnotiť svoju obrannú a bezpečnostnú politiku.

(tasr)

  |  

Únia miest Slovenska: Šéf envirorezortu Budaj neprijateľne zahmlieva fakty

Únia miest Slovenska (ÚMS) je sklamaná zo slov dočasne povereného ministra životného prostredia Jána Budaja (OĽaNO) na adresu samospráv.

"Zvolenú komunikáciu považujeme za neprijateľnú a zahmlievajúcu fakty," uviedla hovorkyňa únie Daniela Piršelová v reakcii na štvrtkovú tlačovú konferenciu šéfa envirorezortu, na ktorej kritizoval samosprávy za pasivitu pri riešení triedenia komunálneho odpadu.

Únia považuje za nepochopiteľné, ak ministerstvo obviňuje samosprávy z nečinnosti či nezodpovednosti. "Je potrebné pripomenúť, že Ministerstvo životného prostredia (MŽP) SR až pod tlakom slovenských miest, odborných partnerov a zberových spoločností, ktoré konzistentne, od začiatku minulého roka, upozorňovali na nereálne požiadavky rezortu a jeho nezodpovedný prístup v tejto veci, v poslednom možnom termíne akceptovalo argumenty zástupcov z praxe a požiadavke o presune termínu predmetnej vyhlášky nakoniec vyhovelo," uviedla Piršelová.

ÚMS dlhodobo upozorňuje samotný rezort, ako aj verejnosť na nezodpovedný a nekorektný prístup ministerstva k riešeniu tejto problematiky, poukazuje na ignoráciu argumentov z aplikačnej praxe i žiadosť o tvorbu reálnejších opatrení.

MŽP SR na štvrtkovej tlačovej konferencii apelovalo na mestá a obce, ktoré nemajú vytvorené mechanicko-biologické triedenie odpadu pred ukladaním na skládky, aby sa uchádzali o finančnú podporu. Urobiť tak môžu do konca januára.

Rezort zároveň upozornil, že po ukončení aktuálnej dotačnej výzvy už nebudú zariadenia na materiálno-biologickú úpravu pred skládkovaním finančne podporené a za odpad, ktorý nebude pred skládkou biologicko-mechanicky vytriedený, sa od budúceho roka budú dávať pokuty. Minister Budaj pohrozil, že MŽP bude zverejňovať menoslovy starostov, "ktorí sa na svojich občanov vykašľali a chystajú im tieto pokuty".

(tasr)

  |  

Kyjev označil ruské vyhlásenie prímeria počas sviatkov za pokrytectvo

Poradca ukrajinského prezidenta Mychajlo Podoľak vo štvrtok označil za "pokrytectvo" vyhlásenie prímeria Ruskom počas pravoslávnych Vianoc na Ukrajine. Informuje o tom správa agentúry AFP.

"Ruská federácia musí opustiť okupované územia. Len vtedy budeme mať dočasné prímerie," napísal Podoľak na Twitteri. "Nechajte si pokrytectvo pre seba," dodal.

Takisto uviedol, že Ukrajina na cudzie územie neútočí a nezabíja civilistov tak ako Rusko. "Ukrajina ničí len príslušníkov okupačnej armády na svojom území," napísal.

Ruský prezident Vladimir Putin nariadil na Ukrajine prímerie počas pravoslávnych Vianoc 6. a 7. januára. Informoval o tom Kremeľ, ktorý spresnil, že Putin vzal do úvahy výzvu patriarchu ruskej pravoslávnej cirkvi Kirilla.

Ruský prezident nariadil ministrovi obrany Ruskej federácie, aby od 12.00 (10.00 SEČ) 6. januára 2023 do 24.00 (22.00 h SEČ) 7. januára 2023 zaviedol prímerie pozdĺž celej frontovej línie.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj navrhol stiahnutie ruských vojakov už skôr, pred 25. decembrom, Rusko to však odmietlo, pripomenula agentúra AP.

(tasr)

  |  

Grécka hliadková loď vypálila varovné výstrely na odohnanie tureckého plavidla. Pokúšalo sa do nej vraziť

Grécka pobrežná stráž oznámila, že posádka jednej z jej hliadkových lodí vypálila vo štvrtok varovné výstrely na odohnanie plavidla tureckej pobrežnej stráže, ktoré sa do nej pokúšalo vraziť vo východnej časti Egejského mora. Informuje o tom správa agentúry AP.

K incidentu podľa Atén došlo vo výsostných vodách Grécka neďaleko ostrova Farmakonisi. Grécka pobrežná stráž vo vyhlásení uviedla, že posádka vypálila varovné výstrely v bezpečnej zóne a turecké plavidlo sa následne stiahlo. Spresnila, že posádka gréckej lode strieľala do vzduchu.

Atény sa nezmienili o tom, či pri tomto incidente došlo k zraneniam, alebo k škodám na jednom z plavidiel. Turecko sa k tejto udalosti bezprostredne nevyjadrilo.

Grécka pobrežná stráž uviedla, že jej plavidlo sa snažilo identifikovať tri turecké rybárske lode v gréckych vodách neďaleko ostrova Farmakonisi. Grécka posádka vypálila varovné výstrely po tom, čo ju "obťažovala" loď tureckej pobrežnej stráže, ktorá podľa vyhlásenia "vykonala nebezpečné manévre s úmyslom naraziť" do gréckeho plavidla.

K tomuto incidentu v Egejskom mori došlo v období, keď sú vzťahy medzi Aténami a Ankarou napäté, pripomína AP. Turecko v súčasnosti obviňuje grécku stranu z rozmiestňovania vojakov na ostrovoch v Egejskom mori, čo považuje za rozpor s mierovými zmluvami podpísanými po prvej a druhej svetovej vojne.

Atény na tieto obvinenia uviedli, že grécki vojaci sú na ostrovoch v Egejskom mori preto, lebo Turecko má na svojom pobreží rozmiestnených vojakov, bojové lietadlá a výsadkové lode.

Obe krajiny sa dlhodobo sporia o námorné hranice a možné ložiská ropy a plynu pod morským dnom.

(tasr)

  |  

Putin nariadil na Ukrajine prímerie. Má trvať počas 6. a 7. januára

AKTUALIZOVANÉ: Ruský prezident Vladimir Putin nariadil na Ukrajine prímerie počas pravoslávnych Vianoc 6. a 7. januára. Informuje o tom spŕava agentúry AFP, ktorá sa odvoláva na Kremeľ.

"Berúc do úvahy výzvu jeho svätosti, patriarchu ruskej pravoslávnej cirkvi Kirilla, nariaďujem ministrovi obrany Ruskej federácie, aby od 12.00 (10.00 SEČ) 6. januára 2023 do 24.00 7. januára 2023 zaviedol prímerie pozdĺž celej kontaktnej línie," uviedol Kremeľ vo vyhlásení.

Kirill vo štvrtok žiadal prímerie počas pravoslávnych Vianoc, ktoré sa v Rusku i na Ukrajine slávia v piatok a sobotu. Putina o vyhlásenie jednostranného prímeria vo štvrtok požiadal aj turecký prezident Recep Tayyip Erdogan.

(tasr)

  |  

Spojené štáty prisľúbili Moldavsku pomoc 30 miliónov dolárov

Spojené štáty americké poskytnú Moldavsku pomoc v hodnote 30 miliónov dolárov s cieľom podporiť ho v boji s energetickou krízou a ďalšími ťažkosťami „spôsobenými nevyprovokovanou a neoprávnenou vojnou Kremľa“ proti Ukrajine. Vo štvrtok to oznámila Agentúra Spojených štátov amerických pre medzinárodný rozvoj (USAID).

Prostriedky by mali jednej z najchudobnejších krajín v Európe, ktorá sa nachádza medzi Ukrajinou a Rumunskom, poskytnúť prostredníctvom zvereneckého fondu Svetovej banky. Preplatia jej aj predchádzajúce nákupy elektriny.

Zatiaľ čo sa Moldavsko podľa USAID začalo zotavovať z nedávnej „série vážnych šokov“, vrátane pandémie COVID-19 a štvornásobného zvýšenia cien zemného plynu, vojna na Ukrajine „ohrozila jeho krátkodobé ekonomické zotavenie a dlhodobé ekonomické vyhliadky“. V súvislosti s dopadom vojny je preto pomoc podľa agentúry „kritická“.

Odkedy Moskva 24. februára spustila inváziu na Ukrajinu, potáca sa malá bývalá sovietska republika od krízy ku kríze.

Do krajiny s asi 2,6 miliónmi obyvateľov prichádza množstvo vojnových utečencov zo susednej Ukrajiny a po tom, ako Moskva výrazne znížila dodávky krajine, ktorá bola takmer úplne závislá od jej zemného plynu, zhoršila sa aj akútna energetická kríza. Inflácia tiež zvýšila obavy, že obyvatelia nedokážu platiť účty za energie.

Moldavsko tiež v posledných mesiacoch zažíva rozsiahle výpadky elektriny v dôsledku ruského bombardovania Ukrajiny, keďže jeho infraštruktúra z čias Sovietskeho zväzu je stále prepojená na susednú krajinu.

Spojené štáty podľa USAID od februára poskytli Moldavsku pomoc vo výške 320 miliónov dolárov a stovky miliónov eur pre krajinu vyzbierali aj v rámci rôznych darcovských konferencií.

(sita)