Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Sčítanie: Ako druhú národnosť v sčítaní obyvatelia najčastejšie uvádzali rómsku

Obyvateľstvo Slovenska sa mohlo v cenze prvýkrát v histórii prihlásiť k druhej národnosti. Najviac obyvateľov pritom uviedlo ako svoju druhú národnosť rómsku národnosť. Bolo ich 88 985, čo predstavuje viac než 29 percent obyvateľov, ktorí sa prihlásili k druhej národnosti.

Celkovo v sčítaní uviedlo aj druhú národnosť viac ako 306-tisíc ľudí. Vyplýva to z výsledkov sčítania obyvateľov, domov a bytov, ktoré zverejnil Štatistický úrad SR na stránke scitanie.sk.

Vyše 55-tisíc obyvateľov uvidelo ako svoju druhú národnosť slovenskú, čo je viac ako 18 percent všetkých obyvateľov, ktorí uviedli druhú národnosť. Necelých 40-tisíc obyvateľov a obyvateliek sa ako k druhej národnosti prihlásilo k rusínskej národnosti a viac než 34-tisíc uviedlo, že ich druhá národnosť je maďarská. Ako svoju druhú národnosť 16 715 obyvateľov a obyvateliek uviedlo českú národnosť.

Nemecká národnosť je podľa výsledkov sčítania druhou národnosťou pre 5 255 obyvateľov a obyvateliek Slovenska. K ruskej národnosti sa ako k svojej druhej národnosti prihlásilo 4 871 ľudí, teda 1,59 percenta obyvateľstva, ktoré uviedlo druhú národnosť. Poľská národnosť je druhou národnosťou pre 1 511 obyvateľov a obyvateliek, o čosi viac ich ako druhú národnosť uvádzalo ukrajinskú, a to 1 586.

Židovskú národnosť za svoju druhú národnosť označilo v cenze viac ako 1 200 obyvateľov a obyvateliek. Viac než tisíc obyvateľov tiež uvádzalo ako svoju druhú národnosť anglickú, chorvátsku či taliansku národnosť. Pre 951 obyvateľov a obyvateliek je ich druhou národnosťou moravská. Obyvateľstvo tiež v sčítaní uvádzalo ako svoju druhú národnosť vietnamskú, bulharskú, srbskú, rumunskú, albánsku, rakúsku, ale aj grécku, sliezsku, čínsku, kórejskú, francúzsku a tureckú národnosť, a tiež iránsku, írsku či kanadskú národnosť. Inú druhú národnosť uvádzalo v sčítaní viac ako 11-tisíc obyvateľov a obyvateliek. Druhá národnosť nebola zistená u 35 588 obyvateľov, ktorí sa k nej v cenze prihlásili.

(sita)

Minúta  |  

Biden chce rozšíriť program pre nelegálnych migrantov. USA ich budú prijímať viac

Americký prezident Joe Biden oznámil vo štvrtok rozšírenie programu prijímania nelegálnych migrantov, v rámci ktorého bude môcť do Spojených štátov prísť mesačne 30-tisíc ľudí z Kuby, Haiti, Nikaraguy a Venezuely. Migrantov z týchto krajín, ktorí obchádzajú americké zákony, však z územia USA vyhostia. Informuje o tom webstránka stanice CNN.

Biden podľa svojich slov opätovne vyzve americký Kongres, aby schválil nové imigračné zákony, pretože jeho právomoci na riešenie krízy sú v súčasnosti obmedzené.

Vyhlásil, že väčšina z migrantov, ktorí cez Mexiko prichádzajú na územie USA, pochádza z Kuby, Nikaraguy, Venezuely a Haiti. Mnohí z nich podľa Bidena čelia utláčaniu zo strany režimov či ozbrojených gangov. Systém ich prijímania v USA však podľa prezidenta nefunguje.

Migrantov z týchto krajín vyzval, aby pred príchodom požiadali o zaradenie do príslušného programu, v opačnom prípade im vstup na územie USA zamietnu.

Biden čelí zo strany republikánov i niektorých demokratov z pohraničných oblastí kritike, že nedokáže riešiť vysoké počty nezákonných príchodov migrantov cez južné hranice, pripomína CNN.

Biely dom takisto oznámil, že Biden v nedeľu navštívi južné hranice USA a zastaví sa v meste El Paso v štáte Texas. Stretne sa tam s predstaviteľmi miestnych úradov a vyjadrí sa k bezpečnostnej situácii na hraniciach. Bude to Bidenova prvá návšteva týchto hraníc od januára 2021, keď nastúpil do úradu.

Prezident sa v El Paso zastaví predtým, ako odcestuje na samit lídrov krajín Severnej Ameriky (NALS) v Mexiku (9. – 10. januára). S mexickým prezidentom Andrésom Manuelom Lópezom Obradorom tam bude rokovať aj o nelegálnej migrácii.

El Paso v posledných týždňoch čelí rekordnému počtu prichádzajúcich nelegálnych migrantov. Tí začali do USA hromadne smerovať, keď sa blížil koniec platnosti pandemického opatrenia v oblasti migrácie, ktoré prijala vláda exprezidenta Donalda Trumpa počas pandémie v roku 2020, pripomína CNN.

Najvyšší súd Spojených štátov však koncom decembra rozhodol, že opatrenie z obdobia začiatku pandémie koronavírusu, ktorým zablokovali prístup do krajiny pre stovky migrantov, zostane dočasne v platnosti. Na základe tohto opatrenia môžu americké úrady vrátiť do Mexika osoby, ktoré nespĺňajú podmienky programu americkej vlády.

Biely dom tvrdí, že situáciu na hraniciach môže vyriešiť iba Kongres, kde republikánski a demokratickí zákonodarcovia dosiaľ nedokázali dosiahnuť konsenzus o reforme imigračného systému.

(tasr)

Minúta  |  

Agentúra AFP: Nemecko a USA plánujú nový krok v dodávkach zbraní pre Ukrajinu

Nemecko a Spojené štáty plánujú "kvalitatívny nový krok" v dodávkach zbraní pre Ukrajinu. Vo štvrtok to pre agentúru AFP povedali nemenované zdroje z prostredia nemeckej vlády.

Zdroje agentúry AFP, ktoré si želali ostať v anonymite, nešpecifikovali, o dodávkach akých zbraní pre ukrajinskú armádu Washington a Berlín diskutujú. Podľa nemeckého denníka Süddeutsche Zeitung sa Nemecko chystá Ukrajine dodať bojové vozidlá pechoty (BVP) Marder.

Tieto správy prichádzajú v čase, keď niektorí nemeckí poslanci vyzvali spolkového kancelára Olafa Scholza, aby Kyjevu poskytol moderné zbraňové systémy vrátane BVP Marder a tankov Leopard, píše britská spravodajská stanica Sky News.

Scholz čelí novej vlne kritiky za nedostatočnú vojenskú pomoc pre Ukrajinu po tom, ako Francúzsko oznámilo, že Kyjevu poskytne obrnené vozidlá typu AMX-10 RC.

Nemecký kancelár prisľúbil výrazné zvýšenie výdavkov na obranu 27. februára, tri dni po tom, ako Rusko spustilo vojenskú ofenzívu na Ukrajine. V súvislosti s rusko-ukrajinským konfliktom sa Berlín rozhodol výrazne prehodnotiť svoju obrannú a bezpečnostnú politiku.

(tasr)

Minúta  |  

Únia miest Slovenska: Šéf envirorezortu Budaj neprijateľne zahmlieva fakty

Únia miest Slovenska (ÚMS) je sklamaná zo slov dočasne povereného ministra životného prostredia Jána Budaja (OĽaNO) na adresu samospráv.

"Zvolenú komunikáciu považujeme za neprijateľnú a zahmlievajúcu fakty," uviedla hovorkyňa únie Daniela Piršelová v reakcii na štvrtkovú tlačovú konferenciu šéfa envirorezortu, na ktorej kritizoval samosprávy za pasivitu pri riešení triedenia komunálneho odpadu.

Únia považuje za nepochopiteľné, ak ministerstvo obviňuje samosprávy z nečinnosti či nezodpovednosti. "Je potrebné pripomenúť, že Ministerstvo životného prostredia (MŽP) SR až pod tlakom slovenských miest, odborných partnerov a zberových spoločností, ktoré konzistentne, od začiatku minulého roka, upozorňovali na nereálne požiadavky rezortu a jeho nezodpovedný prístup v tejto veci, v poslednom možnom termíne akceptovalo argumenty zástupcov z praxe a požiadavke o presune termínu predmetnej vyhlášky nakoniec vyhovelo," uviedla Piršelová.

ÚMS dlhodobo upozorňuje samotný rezort, ako aj verejnosť na nezodpovedný a nekorektný prístup ministerstva k riešeniu tejto problematiky, poukazuje na ignoráciu argumentov z aplikačnej praxe i žiadosť o tvorbu reálnejších opatrení.

MŽP SR na štvrtkovej tlačovej konferencii apelovalo na mestá a obce, ktoré nemajú vytvorené mechanicko-biologické triedenie odpadu pred ukladaním na skládky, aby sa uchádzali o finančnú podporu. Urobiť tak môžu do konca januára.

Rezort zároveň upozornil, že po ukončení aktuálnej dotačnej výzvy už nebudú zariadenia na materiálno-biologickú úpravu pred skládkovaním finančne podporené a za odpad, ktorý nebude pred skládkou biologicko-mechanicky vytriedený, sa od budúceho roka budú dávať pokuty. Minister Budaj pohrozil, že MŽP bude zverejňovať menoslovy starostov, "ktorí sa na svojich občanov vykašľali a chystajú im tieto pokuty".

(tasr)

Minúta  |  

Kyjev označil ruské vyhlásenie prímeria počas sviatkov za pokrytectvo

Poradca ukrajinského prezidenta Mychajlo Podoľak vo štvrtok označil za "pokrytectvo" vyhlásenie prímeria Ruskom počas pravoslávnych Vianoc na Ukrajine. Informuje o tom správa agentúry AFP.

"Ruská federácia musí opustiť okupované územia. Len vtedy budeme mať dočasné prímerie," napísal Podoľak na Twitteri. "Nechajte si pokrytectvo pre seba," dodal.

Takisto uviedol, že Ukrajina na cudzie územie neútočí a nezabíja civilistov tak ako Rusko. "Ukrajina ničí len príslušníkov okupačnej armády na svojom území," napísal.

Ruský prezident Vladimir Putin nariadil na Ukrajine prímerie počas pravoslávnych Vianoc 6. a 7. januára. Informoval o tom Kremeľ, ktorý spresnil, že Putin vzal do úvahy výzvu patriarchu ruskej pravoslávnej cirkvi Kirilla.

Ruský prezident nariadil ministrovi obrany Ruskej federácie, aby od 12.00 (10.00 SEČ) 6. januára 2023 do 24.00 (22.00 h SEČ) 7. januára 2023 zaviedol prímerie pozdĺž celej frontovej línie.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj navrhol stiahnutie ruských vojakov už skôr, pred 25. decembrom, Rusko to však odmietlo, pripomenula agentúra AP.

(tasr)

Minúta  |  

Grécka hliadková loď vypálila varovné výstrely na odohnanie tureckého plavidla. Pokúšalo sa do nej vraziť

Grécka pobrežná stráž oznámila, že posádka jednej z jej hliadkových lodí vypálila vo štvrtok varovné výstrely na odohnanie plavidla tureckej pobrežnej stráže, ktoré sa do nej pokúšalo vraziť vo východnej časti Egejského mora. Informuje o tom správa agentúry AP.

K incidentu podľa Atén došlo vo výsostných vodách Grécka neďaleko ostrova Farmakonisi. Grécka pobrežná stráž vo vyhlásení uviedla, že posádka vypálila varovné výstrely v bezpečnej zóne a turecké plavidlo sa následne stiahlo. Spresnila, že posádka gréckej lode strieľala do vzduchu.

Atény sa nezmienili o tom, či pri tomto incidente došlo k zraneniam, alebo k škodám na jednom z plavidiel. Turecko sa k tejto udalosti bezprostredne nevyjadrilo.

Grécka pobrežná stráž uviedla, že jej plavidlo sa snažilo identifikovať tri turecké rybárske lode v gréckych vodách neďaleko ostrova Farmakonisi. Grécka posádka vypálila varovné výstrely po tom, čo ju "obťažovala" loď tureckej pobrežnej stráže, ktorá podľa vyhlásenia "vykonala nebezpečné manévre s úmyslom naraziť" do gréckeho plavidla.

K tomuto incidentu v Egejskom mori došlo v období, keď sú vzťahy medzi Aténami a Ankarou napäté, pripomína AP. Turecko v súčasnosti obviňuje grécku stranu z rozmiestňovania vojakov na ostrovoch v Egejskom mori, čo považuje za rozpor s mierovými zmluvami podpísanými po prvej a druhej svetovej vojne.

Atény na tieto obvinenia uviedli, že grécki vojaci sú na ostrovoch v Egejskom mori preto, lebo Turecko má na svojom pobreží rozmiestnených vojakov, bojové lietadlá a výsadkové lode.

Obe krajiny sa dlhodobo sporia o námorné hranice a možné ložiská ropy a plynu pod morským dnom.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.