Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Británia: Princ Harry vo svojej knihe napísal, že v Afganistane zabil 25 ľudí

Britský princ Harry vo svojej knihe spomienok s názvom Spare uviedol, že počas pôsobenia v Afganistane zabil 25 ľudí. Priznal sa aj k tomu, že ako 17-ročný užíval kokaín.

Vojvoda zo Sussexu slúžil v britskej armáde desať rokov, počas ktorých ho dvakrát vyslali do Afganistanu. Harry napísal, že väčšina vojakov netuší, koľko ľudí v boji zabila, no on si celé svoje pôsobenie v Afganistane zaznamenal.

"Vždy som vedel presne povedať, koľko nepriateľských bojovníkov som zabil. A zdalo sa mi podstatné nebáť sa toho čísla. Spomedzi mnohých vecí, ktoré som sa naučil v ozbrojených silách, bola jednou z najdôležitejších zodpovednosť za svoje činy," napísal v knihe. Dodal, že by bol radšej, keby tieto štatistiky nemal na pamäti, no tiež by "preferoval žiť vo svete bez Talibanu a bez vojny".

Harry vo svojej knihe spomienok tiež uviedol, že ako 17-ročný užíval kokaín. Túto drogu mu podľa jeho slov ponúkli počas poľovníckeho víkendu. "Nebolo to veľmi zábavné a nevyvolalo to vo mne taký pocit, že by som sa cítil obzvlášť šťastný, ako sa to zdalo iným. Cítil som sa však inak, a to bol môj hlavný cieľ. Cítiť. Byť iný," napísal.

Podľa agentúry AFP sa zdá, že Harry užíval kokaín až po tom, ako ho jeho otec, súčasný kráľ Karol III., vzal na kliniku pre drogovo závislých, keď sa zistilo, že ako neplnoletý pil alkohol a fajčil marihuanu. Sky News tvrdí, že sa ku Harryho knihe spomienok Spare dostala týždeň pred oficiálnym vydaním, keďže bola omylom dostupná na predaj v Španielsku.

(tasr)

Minúta  |  

Predseda Štátnej dumy sa v prípade konfiškácie ruského majetku vyhráža vyvlastňovaním toho európskeho

Predseda ruskej Štátnej dumy Vjačeslav Volodin sa vyhráža Nemecku vyvlastňovaním, ak Západ použije ruský majetok na obnovu Ukrajiny. Informuje o tom portál Európska pravda.

„Dnes sa nemecká vláda rozhodla presunúť problémy vytvorené svojimi predchodcami na našu krajinu. Za týmto účelom plánujú zhabať ruský majetok na prestavbu Ukrajiny,“ napísal Volodin na komunikačnej platforme Telegram.

„Keď spravia toto rozhodnutie, my máme právo na rovnaké kroky v súvislosti s majetkom Nemecka a ďalších štátov,“ dodal s tým, že pravidlá by mali byť pre každého rovnaké a zároveň varoval, že by to mohlo odštartovať proces, keď budú štáty „ignorovať medzinárodné právo a svojvoľne konfiškovať, čo sa im zapáči“.

V Nemecku sa o možnosti konfiškácie ruského majetku na obnovu Ukrajiny hovorí už dlhšie. K zástancom vyvlastnenia majetku ruských oligarchov patrí aj spolkový minister spravodlivosti Marco Buschmann. Podmienkou však podľa neho je, že sa preukáže na súde, že sa daná osoba podieľala na vojnových zločinoch alebo ilegálnom konflikte.

Americký Senát 22. decembra schválil dodatok, ktorý umožní presun zhabaného majetku ruských oligarchov ľudu Ukrajiny. Kanada krátko predtým oznámila, že spustila proces konfiškácie majetku v hodnote 26 miliónov dolárov spoločnosti patriacej sankcionovanému ruskému oligarchovi Romanovi Abramovičovi.

Európska únia však ku koncu roka 2022 v tomto smere nepodnikla žiadne reálne opatrenia.

(sita)

Minúta  |  

Sčítanie: Ako druhú národnosť v sčítaní obyvatelia najčastejšie uvádzali rómsku

Obyvateľstvo Slovenska sa mohlo v cenze prvýkrát v histórii prihlásiť k druhej národnosti. Najviac obyvateľov pritom uviedlo ako svoju druhú národnosť rómsku národnosť. Bolo ich 88 985, čo predstavuje viac než 29 percent obyvateľov, ktorí sa prihlásili k druhej národnosti.

Celkovo v sčítaní uviedlo aj druhú národnosť viac ako 306-tisíc ľudí. Vyplýva to z výsledkov sčítania obyvateľov, domov a bytov, ktoré zverejnil Štatistický úrad SR na stránke scitanie.sk.

Vyše 55-tisíc obyvateľov uvidelo ako svoju druhú národnosť slovenskú, čo je viac ako 18 percent všetkých obyvateľov, ktorí uviedli druhú národnosť. Necelých 40-tisíc obyvateľov a obyvateliek sa ako k druhej národnosti prihlásilo k rusínskej národnosti a viac než 34-tisíc uviedlo, že ich druhá národnosť je maďarská. Ako svoju druhú národnosť 16 715 obyvateľov a obyvateliek uviedlo českú národnosť.

Nemecká národnosť je podľa výsledkov sčítania druhou národnosťou pre 5 255 obyvateľov a obyvateliek Slovenska. K ruskej národnosti sa ako k svojej druhej národnosti prihlásilo 4 871 ľudí, teda 1,59 percenta obyvateľstva, ktoré uviedlo druhú národnosť. Poľská národnosť je druhou národnosťou pre 1 511 obyvateľov a obyvateliek, o čosi viac ich ako druhú národnosť uvádzalo ukrajinskú, a to 1 586.

Židovskú národnosť za svoju druhú národnosť označilo v cenze viac ako 1 200 obyvateľov a obyvateliek. Viac než tisíc obyvateľov tiež uvádzalo ako svoju druhú národnosť anglickú, chorvátsku či taliansku národnosť. Pre 951 obyvateľov a obyvateliek je ich druhou národnosťou moravská. Obyvateľstvo tiež v sčítaní uvádzalo ako svoju druhú národnosť vietnamskú, bulharskú, srbskú, rumunskú, albánsku, rakúsku, ale aj grécku, sliezsku, čínsku, kórejskú, francúzsku a tureckú národnosť, a tiež iránsku, írsku či kanadskú národnosť. Inú druhú národnosť uvádzalo v sčítaní viac ako 11-tisíc obyvateľov a obyvateliek. Druhá národnosť nebola zistená u 35 588 obyvateľov, ktorí sa k nej v cenze prihlásili.

(sita)

Minúta  |  

Biden chce rozšíriť program pre nelegálnych migrantov. USA ich budú prijímať viac

Americký prezident Joe Biden oznámil vo štvrtok rozšírenie programu prijímania nelegálnych migrantov, v rámci ktorého bude môcť do Spojených štátov prísť mesačne 30-tisíc ľudí z Kuby, Haiti, Nikaraguy a Venezuely. Migrantov z týchto krajín, ktorí obchádzajú americké zákony, však z územia USA vyhostia. Informuje o tom webstránka stanice CNN.

Biden podľa svojich slov opätovne vyzve americký Kongres, aby schválil nové imigračné zákony, pretože jeho právomoci na riešenie krízy sú v súčasnosti obmedzené.

Vyhlásil, že väčšina z migrantov, ktorí cez Mexiko prichádzajú na územie USA, pochádza z Kuby, Nikaraguy, Venezuely a Haiti. Mnohí z nich podľa Bidena čelia utláčaniu zo strany režimov či ozbrojených gangov. Systém ich prijímania v USA však podľa prezidenta nefunguje.

Migrantov z týchto krajín vyzval, aby pred príchodom požiadali o zaradenie do príslušného programu, v opačnom prípade im vstup na územie USA zamietnu.

Biden čelí zo strany republikánov i niektorých demokratov z pohraničných oblastí kritike, že nedokáže riešiť vysoké počty nezákonných príchodov migrantov cez južné hranice, pripomína CNN.

Biely dom takisto oznámil, že Biden v nedeľu navštívi južné hranice USA a zastaví sa v meste El Paso v štáte Texas. Stretne sa tam s predstaviteľmi miestnych úradov a vyjadrí sa k bezpečnostnej situácii na hraniciach. Bude to Bidenova prvá návšteva týchto hraníc od januára 2021, keď nastúpil do úradu.

Prezident sa v El Paso zastaví predtým, ako odcestuje na samit lídrov krajín Severnej Ameriky (NALS) v Mexiku (9. – 10. januára). S mexickým prezidentom Andrésom Manuelom Lópezom Obradorom tam bude rokovať aj o nelegálnej migrácii.

El Paso v posledných týždňoch čelí rekordnému počtu prichádzajúcich nelegálnych migrantov. Tí začali do USA hromadne smerovať, keď sa blížil koniec platnosti pandemického opatrenia v oblasti migrácie, ktoré prijala vláda exprezidenta Donalda Trumpa počas pandémie v roku 2020, pripomína CNN.

Najvyšší súd Spojených štátov však koncom decembra rozhodol, že opatrenie z obdobia začiatku pandémie koronavírusu, ktorým zablokovali prístup do krajiny pre stovky migrantov, zostane dočasne v platnosti. Na základe tohto opatrenia môžu americké úrady vrátiť do Mexika osoby, ktoré nespĺňajú podmienky programu americkej vlády.

Biely dom tvrdí, že situáciu na hraniciach môže vyriešiť iba Kongres, kde republikánski a demokratickí zákonodarcovia dosiaľ nedokázali dosiahnuť konsenzus o reforme imigračného systému.

(tasr)

Minúta  |  

Agentúra AFP: Nemecko a USA plánujú nový krok v dodávkach zbraní pre Ukrajinu

Nemecko a Spojené štáty plánujú "kvalitatívny nový krok" v dodávkach zbraní pre Ukrajinu. Vo štvrtok to pre agentúru AFP povedali nemenované zdroje z prostredia nemeckej vlády.

Zdroje agentúry AFP, ktoré si želali ostať v anonymite, nešpecifikovali, o dodávkach akých zbraní pre ukrajinskú armádu Washington a Berlín diskutujú. Podľa nemeckého denníka Süddeutsche Zeitung sa Nemecko chystá Ukrajine dodať bojové vozidlá pechoty (BVP) Marder.

Tieto správy prichádzajú v čase, keď niektorí nemeckí poslanci vyzvali spolkového kancelára Olafa Scholza, aby Kyjevu poskytol moderné zbraňové systémy vrátane BVP Marder a tankov Leopard, píše britská spravodajská stanica Sky News.

Scholz čelí novej vlne kritiky za nedostatočnú vojenskú pomoc pre Ukrajinu po tom, ako Francúzsko oznámilo, že Kyjevu poskytne obrnené vozidlá typu AMX-10 RC.

Nemecký kancelár prisľúbil výrazné zvýšenie výdavkov na obranu 27. februára, tri dni po tom, ako Rusko spustilo vojenskú ofenzívu na Ukrajine. V súvislosti s rusko-ukrajinským konfliktom sa Berlín rozhodol výrazne prehodnotiť svoju obrannú a bezpečnostnú politiku.

(tasr)

Minúta  |  

Únia miest Slovenska: Šéf envirorezortu Budaj neprijateľne zahmlieva fakty

Únia miest Slovenska (ÚMS) je sklamaná zo slov dočasne povereného ministra životného prostredia Jána Budaja (OĽaNO) na adresu samospráv.

"Zvolenú komunikáciu považujeme za neprijateľnú a zahmlievajúcu fakty," uviedla hovorkyňa únie Daniela Piršelová v reakcii na štvrtkovú tlačovú konferenciu šéfa envirorezortu, na ktorej kritizoval samosprávy za pasivitu pri riešení triedenia komunálneho odpadu.

Únia považuje za nepochopiteľné, ak ministerstvo obviňuje samosprávy z nečinnosti či nezodpovednosti. "Je potrebné pripomenúť, že Ministerstvo životného prostredia (MŽP) SR až pod tlakom slovenských miest, odborných partnerov a zberových spoločností, ktoré konzistentne, od začiatku minulého roka, upozorňovali na nereálne požiadavky rezortu a jeho nezodpovedný prístup v tejto veci, v poslednom možnom termíne akceptovalo argumenty zástupcov z praxe a požiadavke o presune termínu predmetnej vyhlášky nakoniec vyhovelo," uviedla Piršelová.

ÚMS dlhodobo upozorňuje samotný rezort, ako aj verejnosť na nezodpovedný a nekorektný prístup ministerstva k riešeniu tejto problematiky, poukazuje na ignoráciu argumentov z aplikačnej praxe i žiadosť o tvorbu reálnejších opatrení.

MŽP SR na štvrtkovej tlačovej konferencii apelovalo na mestá a obce, ktoré nemajú vytvorené mechanicko-biologické triedenie odpadu pred ukladaním na skládky, aby sa uchádzali o finančnú podporu. Urobiť tak môžu do konca januára.

Rezort zároveň upozornil, že po ukončení aktuálnej dotačnej výzvy už nebudú zariadenia na materiálno-biologickú úpravu pred skládkovaním finančne podporené a za odpad, ktorý nebude pred skládkou biologicko-mechanicky vytriedený, sa od budúceho roka budú dávať pokuty. Minister Budaj pohrozil, že MŽP bude zverejňovať menoslovy starostov, "ktorí sa na svojich občanov vykašľali a chystajú im tieto pokuty".

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.