Preskočiť na obsah
  |  

Okolo tisíc holandských farmárov chce rokovať s vládou o vyvlastňovaní fariem

Približne tisíc holandských farmárov sa zatiaľ prihlásilo na predbežné rokovania s predstaviteľmi vlády o možnosti vzdať sa svojich podnikov alebo presťahovať svoje podnikanie v rámci nového vládneho plánu vykupovania fariem, čo má údajne (podľa vlády) pomôcť pri znižovaní emisií dusíka.

Vláda vlani v novembri vyjadrila nádej, že podpíše dohodu s 2-tisíc až 3-tisíc farmármi v rámci širšej schémy na zníženie emisií dusíka v poľnohospodárskom sektore. Holandsko v tejto oblasti zaostáva za svojimi záväzkami danými na celoeurópskej úrovni.

Farmári chcú počas rokovaní hovoriť o zatváraní, presťahovaní sa na nové miesto, znížení veľkosti chovaných stád dobytka a tiež o technologickom pokroku, ktorý pomôže pri znížení znečistenia spôsobenom chovom dobytka.

Vláda minulý rok naznačila, že ak sa neprihlási dostatočný počet farmárov, ochotných pristúpiť na schému vykupovania fariem, tak úrady pristúpia k povinným výkupom.

https://standard.sk/285894/holandsko-vyvlastni-tisice-fariem-pre-dusikove-limity-unie/

DutchNews.nl pripomenul podrobnosti schémy dobrovoľných výkupov, v rámci ktorej by farmári mohli od štátu dostať až 120 percent hodnoty ich fariem, ešte neboli dokončené.

Holandská agentúra pre hodnotenie životného prostredia (PBL) vlani v októbri uviedla, že predchádzajúce schémy výkupov, za posledných 25 rokov, znížili celkový počet kusov chovného dobytka len o niekoľko percentuálnych bodov.

Vláda predpokladá, že odstránením 2-tisíc až 3-tisíc chovov, vnímaných ako zdroje znečistenia zlúčeninami dusíka, sa príroda bude môcť zotaviť. Z dlhodobého hľadiska vláda zvažuje zavedenie dane z emisií dusíka v súlade s odvodmi, aké sa platia pri emisiách oxidu uhličitého. To by podľa vládnych plánov malo zatraktívniť prácu na farmách udržateľným spôsobom.

Vlani v lete vládne plány na zníženie emisií dusíka, čo v praxi znamená zníženie počtu fariem a chovných zvierat, narazili na protesty farmárov. Desaťtisíce z nich sa zúčastnilo na pouličných protestoch a na niekoľko dní dokázali zahatať dôležité diaľničné úseky a cestné komunikácie.

Vládny kabinet musí znížiť emisie dusíka, aby splnil nariadenia EÚ, ktoré od každej členskej krajiny vyžadujú ochranu chránených zón známych ako oblasti Natura 2000.

(tasr, est)

  |  

Takzvané prímerie na Ukrajine neprinesie ľuďom "slobodu ani bezpečie", znie z Nemecka

Nemecká ministerka zahraničných vecí Annalena Baerbocková vo štvrtok kritizovala prímerie nariadené Ruskom na Ukrajine a uviedla, že keď ruský prezident Vladimir Putin naozaj chce mier, "odviedol by svojich vojakov domov". Podľa ministerky však šéf Kremľa evidentne chce po krátkom prerušení počas pravoslávnych Vianoc vo vojne pokračovať. Informuje o tom správa agentúry AFP.

"Ľuďom žijúcim v každodennom strachu pod ruskou okupáciou neprinesie takzvané zastavenie paľby ani slobodu, ani bezpečie. Preto budeme Ukrajincom ďalej pomáhať, aby mohli opäť žiť v mieri a podľa práva na sebaurčenie," napísala Baerbocková v príspevku na Twitteri.

Aj poradca ukrajinského prezidenta Mychajlo Podoľak vo štvrtok označil za "pokrytectvo" vyhlásenie prímeria Ruskom počas pravoslávnych Vianoc na Ukrajine. "Ruská federácia musí opustiť okupované územia. Len vtedy budeme mať dočasné prímerie," napísal Podoľak na Twitteri. "Nechajte si pokrytectvo pre seba," dodal.

Takisto uviedol, že Ukrajina na cudzie územie neútočí a nezabíja civilistov tak ako Rusko. "Ukrajina ničí len príslušníkov okupačnej armády na svojom území," napísal.

Ruský prezident Putin nariadil na Ukrajine prímerie počas pravoslávnych Vianoc 6. a 7. januára. Informoval o tom Kremeľ, ktorý spresnil, že Putin vzal do úvahy výzvu patriarchu ruskej pravoslávnej cirkvi Kirilla.

Ruský prezident nariadil ministrovi obrany Ruskej federácie, aby od 12.00 (10.00 SEČ) 6. januára 2023 do 24.00 (22.00 SEČ) 7. januára 2023 zaviedol prímerie pozdĺž celej frontovej línie.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj navrhol stiahnutie ruských vojakov už skôr, pred 25. decembrom, Rusko to však odmietlo, pripomenula agentúra AP.

(tasr)

  |  

Putin sa podľa Bidena prímerím na Ukrajine pokúša „nájsť kyslík“

Americký prezident Joe Biden je skeptický voči prímeriu, ktoré na Ukrajine nariadil ruský prezident Vladimir Putin počas pravoslávnych Vianoc. Podľa neho sa Putin týmto krokom „pokúša nájsť kyslík“.

„Zdráham sa reagovať na čokoľvek, čo povie Putin. Príde mi to zaujímavé. Bol pripravený bombardovať nemocnice, škôlky a kostoly 25. (decembra) a na Nový rok,“ povedal Biden novinárom. Informuje o tom spravodajský portál televízie CNN.

Ruský vodca vo štvrtok nariadil ministrovi obrany, aby na Ukrajine zaviedol 36-hodinové prímerie od piatkového poludnia do polnoci zo soboty na nedeľu.

„Vzhľadom na skutočnosť, že v oblastiach bojov žije množstvo obyvateľov vyznávajúcich pravoslávie, vyzývame ukrajinskú stranu, aby vyhlásila pokoj zbraní a dala im možnosť zúčastniť sa na bohoslužbách,“ vyjadril sa.

Kyjev odmietol Putinovo prímerie ako pokrytectvo.

(sita)

  |  

Británia: Princ Harry vo svojej knihe napísal, že v Afganistane zabil 25 ľudí

Britský princ Harry vo svojej knihe spomienok s názvom Spare uviedol, že počas pôsobenia v Afganistane zabil 25 ľudí. Priznal sa aj k tomu, že ako 17-ročný užíval kokaín.

Vojvoda zo Sussexu slúžil v britskej armáde desať rokov, počas ktorých ho dvakrát vyslali do Afganistanu. Harry napísal, že väčšina vojakov netuší, koľko ľudí v boji zabila, no on si celé svoje pôsobenie v Afganistane zaznamenal.

"Vždy som vedel presne povedať, koľko nepriateľských bojovníkov som zabil. A zdalo sa mi podstatné nebáť sa toho čísla. Spomedzi mnohých vecí, ktoré som sa naučil v ozbrojených silách, bola jednou z najdôležitejších zodpovednosť za svoje činy," napísal v knihe. Dodal, že by bol radšej, keby tieto štatistiky nemal na pamäti, no tiež by "preferoval žiť vo svete bez Talibanu a bez vojny".

Harry vo svojej knihe spomienok tiež uviedol, že ako 17-ročný užíval kokaín. Túto drogu mu podľa jeho slov ponúkli počas poľovníckeho víkendu. "Nebolo to veľmi zábavné a nevyvolalo to vo mne taký pocit, že by som sa cítil obzvlášť šťastný, ako sa to zdalo iným. Cítil som sa však inak, a to bol môj hlavný cieľ. Cítiť. Byť iný," napísal.

Podľa agentúry AFP sa zdá, že Harry užíval kokaín až po tom, ako ho jeho otec, súčasný kráľ Karol III., vzal na kliniku pre drogovo závislých, keď sa zistilo, že ako neplnoletý pil alkohol a fajčil marihuanu. Sky News tvrdí, že sa ku Harryho knihe spomienok Spare dostala týždeň pred oficiálnym vydaním, keďže bola omylom dostupná na predaj v Španielsku.

(tasr)

  |  

Predseda Štátnej dumy sa v prípade konfiškácie ruského majetku vyhráža vyvlastňovaním toho európskeho

Predseda ruskej Štátnej dumy Vjačeslav Volodin sa vyhráža Nemecku vyvlastňovaním, ak Západ použije ruský majetok na obnovu Ukrajiny. Informuje o tom portál Európska pravda.

„Dnes sa nemecká vláda rozhodla presunúť problémy vytvorené svojimi predchodcami na našu krajinu. Za týmto účelom plánujú zhabať ruský majetok na prestavbu Ukrajiny,“ napísal Volodin na komunikačnej platforme Telegram.

„Keď spravia toto rozhodnutie, my máme právo na rovnaké kroky v súvislosti s majetkom Nemecka a ďalších štátov,“ dodal s tým, že pravidlá by mali byť pre každého rovnaké a zároveň varoval, že by to mohlo odštartovať proces, keď budú štáty „ignorovať medzinárodné právo a svojvoľne konfiškovať, čo sa im zapáči“.

V Nemecku sa o možnosti konfiškácie ruského majetku na obnovu Ukrajiny hovorí už dlhšie. K zástancom vyvlastnenia majetku ruských oligarchov patrí aj spolkový minister spravodlivosti Marco Buschmann. Podmienkou však podľa neho je, že sa preukáže na súde, že sa daná osoba podieľala na vojnových zločinoch alebo ilegálnom konflikte.

Americký Senát 22. decembra schválil dodatok, ktorý umožní presun zhabaného majetku ruských oligarchov ľudu Ukrajiny. Kanada krátko predtým oznámila, že spustila proces konfiškácie majetku v hodnote 26 miliónov dolárov spoločnosti patriacej sankcionovanému ruskému oligarchovi Romanovi Abramovičovi.

Európska únia však ku koncu roka 2022 v tomto smere nepodnikla žiadne reálne opatrenia.

(sita)

  |  

Sčítanie: Ako druhú národnosť v sčítaní obyvatelia najčastejšie uvádzali rómsku

Obyvateľstvo Slovenska sa mohlo v cenze prvýkrát v histórii prihlásiť k druhej národnosti. Najviac obyvateľov pritom uviedlo ako svoju druhú národnosť rómsku národnosť. Bolo ich 88 985, čo predstavuje viac než 29 percent obyvateľov, ktorí sa prihlásili k druhej národnosti.

Celkovo v sčítaní uviedlo aj druhú národnosť viac ako 306-tisíc ľudí. Vyplýva to z výsledkov sčítania obyvateľov, domov a bytov, ktoré zverejnil Štatistický úrad SR na stránke scitanie.sk.

Vyše 55-tisíc obyvateľov uvidelo ako svoju druhú národnosť slovenskú, čo je viac ako 18 percent všetkých obyvateľov, ktorí uviedli druhú národnosť. Necelých 40-tisíc obyvateľov a obyvateliek sa ako k druhej národnosti prihlásilo k rusínskej národnosti a viac než 34-tisíc uviedlo, že ich druhá národnosť je maďarská. Ako svoju druhú národnosť 16 715 obyvateľov a obyvateliek uviedlo českú národnosť.

Nemecká národnosť je podľa výsledkov sčítania druhou národnosťou pre 5 255 obyvateľov a obyvateliek Slovenska. K ruskej národnosti sa ako k svojej druhej národnosti prihlásilo 4 871 ľudí, teda 1,59 percenta obyvateľstva, ktoré uviedlo druhú národnosť. Poľská národnosť je druhou národnosťou pre 1 511 obyvateľov a obyvateliek, o čosi viac ich ako druhú národnosť uvádzalo ukrajinskú, a to 1 586.

Židovskú národnosť za svoju druhú národnosť označilo v cenze viac ako 1 200 obyvateľov a obyvateliek. Viac než tisíc obyvateľov tiež uvádzalo ako svoju druhú národnosť anglickú, chorvátsku či taliansku národnosť. Pre 951 obyvateľov a obyvateliek je ich druhou národnosťou moravská. Obyvateľstvo tiež v sčítaní uvádzalo ako svoju druhú národnosť vietnamskú, bulharskú, srbskú, rumunskú, albánsku, rakúsku, ale aj grécku, sliezsku, čínsku, kórejskú, francúzsku a tureckú národnosť, a tiež iránsku, írsku či kanadskú národnosť. Inú druhú národnosť uvádzalo v sčítaní viac ako 11-tisíc obyvateľov a obyvateliek. Druhá národnosť nebola zistená u 35 588 obyvateľov, ktorí sa k nej v cenze prihlásili.

(sita)