Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Zelenskyj: Turecko chce pomôcť pri implementácii nášho mierového plánu

Turecko je pripravené podieľať sa na implementácii ukrajinského "mierového plánu", ktorý bol prvýkrát predstavený v novembri. Uviedol to vo štvrtok ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj po telefonáte s prezidentom Turecka Recepom Tayyipom Erdoganom. Informoval o tom web britského denníka The Guardian.

Zelenskyj v príspevku na sociálnej sieti napísal, že s Erdoganom diskutovali aj o bezpečnostnej spolupráci, najmä o situácii v Záporožskej jadrovej elektrárni (ZAES), výmene zajatcov v rusko-ukrajinskom konflikte a tiež o čiernomorskej obilnej iniciatíve.

Turecký prezident vo štvrtok telefonoval aj s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Erdogan Putina vyzval, aby na Ukrajine vyhlásil "jednostranné" prímerie.

Šéf Kremľa v telefonáte povedal, že je otvorený "serióznemu dialógu" s Kyjevom, ak Ukrajina uzná okupáciu vlastných území Ruskom.

Putin podľa Kremľa zdôraznil aj údajne "deštruktívnu úlohu" západných štátov vo vojne na Ukrajine. Týmito slovami popísal skutočnosť, že Západ dodáva Kyjevu zbrane na obranu voči ruskej vojenskej agresií.

(tasr)

Minúta  |  

USA: McCarthy neuspel ani v siedmom kole voľby predsedu Snemovne reprezentantov

Republikánsky kongresman Kevin McCarthy neuspel ani v siedmom kole hlasovania o novom predsedovi Snemovne reprezentantov amerického Kongresu, ktoré sa konalo vo štvrtok. Informuje o tom správa agentúry AFP.

Proti McCarthymu vo štvrtok zahlasovalo 21 z celkového počtu 222 republikánskych zákonodarcov a nezískal tak najmenej 218 hlasov potrebných na zvolenie. Snemovňa následne pokračovala ôsmim kolom hlasovania.

Líder republikánov v Kongrese McCarthy v noci na štvrtok navrhol ústupky členom vlastnej strany, ktorí s jeho kandidatúrou vyjadrovali nesúhlas, píše stanica CNN. Na základe navrhnutých opatrení budú majú mať jednotliví zákonodarcovia právomoc iniciovať hlasovanie o odvolaní predsedu snemovne. Na zvolenie mu to však nestačilo, konštatuje televízia.

Snemovňa reprezentantov v utorok zasadla po prvý raz v novom zložení. Republikáni v nej majú prevahu, ktorú získali v novembrových voľbách. Televízia CNN upozorňuje, že na voľbu predsedu bolo viac ako jedno kolo potrebné naposledy v roku 1923, keď sa rozhodlo v deviatom kole.

(tasr)

Minúta  |  

Zomrela najstaršia žijúca osoba v USA, 115-ročná žena z Iowy

Žena z amerického štátu Iowa, ktorá bola údajne najstaršou žijúcou osobou v Spojených štátoch, zomrela vo veku 115 rokov. Správu priniesla vo štvrtok tlačová agentúra AP.

Bessie Laurena Hendricksová z mesta Lake City zomrela v utorok 3. januára v opatrovateľskom domove Shady Oaks Care Center, informoval mestský pohrebný ústav. Zosnulá bude mať pohreb v sobotu.

Hendricksová oslávila 115. narodeniny v opatrovateľskom domove 7. novembra a vlani ju Gerontologická výskumná skupina so sídlom v Los Angeles zaregistrovala ako najstaršiu žijúcu osobu v USA.

Narodila sa v roku 1907 v okrese Calhoun v Iowe. Počas Hendricksovej života sa potopil Titanic, vypukla prvá a druhá svetová vojna aj veľká hospodárska kríza a svet zasiahli pandémie španielskej chrípky a ochorenia COVID-19. Bola učiteľkou v jednotriednej škole a matkou piatich detí, ako sa uvádza v matrike hlavného mesta Iowy Des Moines. Prežili ju tri z jej detí.

Gerontologická výskumná skupina oznámila, že po Hendricksovej úmrtí sa najstaršou žijúcou osobou v USA stáva 114-ročná Edie Ceccarelliová z Kalifornie.

(tasr)

Minúta  |  

Nemecko po vzore USA dodá Ukrajine systémy protivzdušnej obrany Patriot

Nemecko sa pripojí k Spojeným štátom a dodá Ukrajine systémy protivzdušnej a protiraketovej obrany Patriot. Oznámil to Biely dom vo štvrtok po telefonáte nemeckého kancelára Olafa Scholza a amerického prezidenta Joea Bidena. Informoval o tom britský denník The Guardian.

Obaja lídri v telefonáte "vyjadrili spoločné odhodlanie pokračovať v poskytovaní potrebnej finančnej, humanitárnej, vojenskej a diplomatickej podpory Ukrajine tak dlho, ako to bude potrebné", napísal Biely dom.

Vo vyhlásení sa tiež píše, že USA chcú Ukrajine dodať bojové vozidlá pechoty (BVP) Bradley a Nemecko plánuje Kyjevu dodať BVP Marder. Obe krajiny chcú zároveň zabezpečiť výcvik ukrajinských vojakov v používaní daných zbraňových systémov.

USA pred dvoma týždňami oznámili, že Ukrajine dodajú systémy Patriot v rámci balíka vojenskej pomoci v hodnote 1,85 miliardy dolárov.

(tasr)

Minúta  |  

Okolo tisíc holandských farmárov chce rokovať s vládou o vyvlastňovaní fariem

Približne tisíc holandských farmárov sa zatiaľ prihlásilo na predbežné rokovania s predstaviteľmi vlády o možnosti vzdať sa svojich podnikov alebo presťahovať svoje podnikanie v rámci nového vládneho plánu vykupovania fariem, čo má údajne (podľa vlády) pomôcť pri znižovaní emisií dusíka.

Vláda vlani v novembri vyjadrila nádej, že podpíše dohodu s 2-tisíc až 3-tisíc farmármi v rámci širšej schémy na zníženie emisií dusíka v poľnohospodárskom sektore. Holandsko v tejto oblasti zaostáva za svojimi záväzkami danými na celoeurópskej úrovni.

Farmári chcú počas rokovaní hovoriť o zatváraní, presťahovaní sa na nové miesto, znížení veľkosti chovaných stád dobytka a tiež o technologickom pokroku, ktorý pomôže pri znížení znečistenia spôsobenom chovom dobytka.

Vláda minulý rok naznačila, že ak sa neprihlási dostatočný počet farmárov, ochotných pristúpiť na schému vykupovania fariem, tak úrady pristúpia k povinným výkupom.

https://standard.sk/285894/holandsko-vyvlastni-tisice-fariem-pre-dusikove-limity-unie/

DutchNews.nl pripomenul podrobnosti schémy dobrovoľných výkupov, v rámci ktorej by farmári mohli od štátu dostať až 120 percent hodnoty ich fariem, ešte neboli dokončené.

Holandská agentúra pre hodnotenie životného prostredia (PBL) vlani v októbri uviedla, že predchádzajúce schémy výkupov, za posledných 25 rokov, znížili celkový počet kusov chovného dobytka len o niekoľko percentuálnych bodov.

Vláda predpokladá, že odstránením 2-tisíc až 3-tisíc chovov, vnímaných ako zdroje znečistenia zlúčeninami dusíka, sa príroda bude môcť zotaviť. Z dlhodobého hľadiska vláda zvažuje zavedenie dane z emisií dusíka v súlade s odvodmi, aké sa platia pri emisiách oxidu uhličitého. To by podľa vládnych plánov malo zatraktívniť prácu na farmách udržateľným spôsobom.

Vlani v lete vládne plány na zníženie emisií dusíka, čo v praxi znamená zníženie počtu fariem a chovných zvierat, narazili na protesty farmárov. Desaťtisíce z nich sa zúčastnilo na pouličných protestoch a na niekoľko dní dokázali zahatať dôležité diaľničné úseky a cestné komunikácie.

Vládny kabinet musí znížiť emisie dusíka, aby splnil nariadenia EÚ, ktoré od každej členskej krajiny vyžadujú ochranu chránených zón známych ako oblasti Natura 2000.

(tasr, est)

Minúta  |  

Takzvané prímerie na Ukrajine neprinesie ľuďom "slobodu ani bezpečie", znie z Nemecka

Nemecká ministerka zahraničných vecí Annalena Baerbocková vo štvrtok kritizovala prímerie nariadené Ruskom na Ukrajine a uviedla, že keď ruský prezident Vladimir Putin naozaj chce mier, "odviedol by svojich vojakov domov". Podľa ministerky však šéf Kremľa evidentne chce po krátkom prerušení počas pravoslávnych Vianoc vo vojne pokračovať. Informuje o tom správa agentúry AFP.

"Ľuďom žijúcim v každodennom strachu pod ruskou okupáciou neprinesie takzvané zastavenie paľby ani slobodu, ani bezpečie. Preto budeme Ukrajincom ďalej pomáhať, aby mohli opäť žiť v mieri a podľa práva na sebaurčenie," napísala Baerbocková v príspevku na Twitteri.

Aj poradca ukrajinského prezidenta Mychajlo Podoľak vo štvrtok označil za "pokrytectvo" vyhlásenie prímeria Ruskom počas pravoslávnych Vianoc na Ukrajine. "Ruská federácia musí opustiť okupované územia. Len vtedy budeme mať dočasné prímerie," napísal Podoľak na Twitteri. "Nechajte si pokrytectvo pre seba," dodal.

Takisto uviedol, že Ukrajina na cudzie územie neútočí a nezabíja civilistov tak ako Rusko. "Ukrajina ničí len príslušníkov okupačnej armády na svojom území," napísal.

Ruský prezident Putin nariadil na Ukrajine prímerie počas pravoslávnych Vianoc 6. a 7. januára. Informoval o tom Kremeľ, ktorý spresnil, že Putin vzal do úvahy výzvu patriarchu ruskej pravoslávnej cirkvi Kirilla.

Ruský prezident nariadil ministrovi obrany Ruskej federácie, aby od 12.00 (10.00 SEČ) 6. januára 2023 do 24.00 (22.00 SEČ) 7. januára 2023 zaviedol prímerie pozdĺž celej frontovej línie.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj navrhol stiahnutie ruských vojakov už skôr, pred 25. decembrom, Rusko to však odmietlo, pripomenula agentúra AP.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.