Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Prezidenti Venezuely a Kolumbie sa znova stretli po úplnom otvorení hranice

Kolumbijský prezident Gustavo Petro sa v sobotu nečakane stretol s venezuelským prezidentom Nicolásom Madurom – už po druhý raz od obnovenia politických vzťahov susediacich juhoamerických krajín. TASR o tom informuje na základe správ agentúr AFP a Reuters.

Obaja lídri viedli rozhovory v prezidentskom paláci vo venezuelskej metropole Caracas. Podľa kolumbijskej vlády sa týkali okrem iného vzájomných investícií a obchodu.

Obnovenie vzťahov s Venezuelou patrilo k prvým krokom Petra, vôbec prvého ľavicového prezidenta Kolumbie, po jeho nástupe k moci v auguste minulého roka.

Caracas prerušil diplomatické vzťahy s Bogotou v roku 2019 po spore okolo Madurovho opätovného zvolenia. Napätie medzi oboma krajinami sa predtým postupne zvyšovalo za vlád pravicových predchodcov Petra. Maduro jedného z nich dokonca obvinil z prípravy plánov na atentát voči svojej osobe.

"Mali sme komplexné a veľmi plodné stretnutie," napísal Maduro po sobotňajšom rokovaní na sociálnej sieti. Petro z prezidentského paláca odišiel bez vyjadrenia pre médiá.

Summit sa konal len niekoľko dní po tom, ako Venezuela a Kolumbia 2. januára opätovne otvorili poslednú časť zo svojej 2200-kilometrovej hranice. Tú čiastočne uzavreli pred siedmimi rokmi a úplne v roku 2019.

(tasr)

Minúta  |  

Kollár: Pred Slovenskom je veľa výziev, odpovedať na ne treba konsenzom

Budúcnosť kladie veľké výzvy, ak chceme byť v novom svete úspešní, musíme sa zbaviť žabomyších vojen. Na aktuálne výzvy stojace pred Slovenskom treba odpovedať s čo najväčším spoločenským konsenzom. Zdôraznil to predseda Národnej rady (NR) SR Boris Kollár (Sme rodina) v príhovore počas galavečera pri príležitosti 30. výročia vzniku Slovenskej republiky. Vyzval k hrdosti na samostatnosť a apeloval na politikov, aby dokázali záujem o celospoločenský posun dopredu.

,,Svet je v prerode. Ak chceme byť v novom svete úspešní, musíme sa zbaviť žabomyších vojen, v ktorých okrem toho, že si ich aktéri vzájomne vyhadzujú na oči, kto je väčší politický lump, sa ani o milimeter neposunie loď, na palube ktorej sa všetci nachádzame," uviedol s tým, že politici miesto predkladania programu a hľadania spojencov sústavne opakujú, s kým pôjdu či nepôjdu do vlády ešte pred získaním mandátu. Poukázal na náladu v spoločnosti. Zdôraznil potrebu zapojenia vedeckých kapacít do formovania politiky a rešpektovania odborného názoru.

V súvislosti s výročím SR skonštatoval, že možno práve mierové rozdelenie bez vonkajších zásahov sa podpísali na trvácnosti nášho súčasného politického usporiadania. Odmietol zneisťovanie občanov tým, že rozdelenie federácie prebehlo bez referenda. ,,Občana to frustruje a dané tvrdenie je pre vznik samostatnej SR úplne irelevantné. Buďme hrdí na to, že máme svoju samostatnú republiku, budujme a chráňme si ju!" podčiarkol.

Apeloval na diskusiu o budúcnosti krajiny, mieste národa v Európe či nastavení spoločenského poriadku. Ľudí podľa neho nezaujíma, aké náboženstvo a ideológiu politik vyznáva, ale čo chce urobiť a či je toho schopný. Podľa Kollára nemožno spochybňovať ani členstvo SR v Európskej únii, no treba diskutovať aj o jej budúcnosti.

Pripomenul i históriu slovenského národa a pomery v spoločnom štáte Čechov a Slovákov. Skonštatoval, že v súčasnosti mnohí hovoria o lepších ukazovateľoch života v ČR oproti Slovensku. Rozdiely však podľa Kollára nevznikli po rozdelení, ale predtým a navyše sme mali 30 rokov čas s tým niečo urobiť. Dodal, že ak sa ,,nožnice" v ekonomickom rozvoji krajín roztvorili, je to naša chyba. Pripomenul viaceré veci, ktoré na Slovensku stále nie sú dokončené, napríklad diaľničné spojenie východu so západom. Poukázal na stav zdravotníctva, školstva či poľnohospodárstva, ale aj na úroveň slovenskej politiky.

,,Výročie však uplynulo. Oslavy sa budú končiť. Teraz by sme si mali vysúkať rukávy, aby sme občanovi dokázali, že nám nejde primárne o osobný prospech, ale o celospoločenský posun dopredu. Ak na to treba voľby, tak treba vykonať voľby," vyhlásil.

(tasr)

Minúta  |  

Prezidentka počas galavečera vyzvala k jednote, apelovala pritom na politikov

Oslava výročia našej štátnosti je šancou uvedomiť si, čím politici k jej budúcnosti prispievajú. Ohrozením nie je samotná rozdielnosť, ale spôsob, ako s ňou narábame. Uviedla to prezidentka SR Zuzana Čaputová v príhovore počas galavečera pri príležitosti 30. výročia vzniku samostatnej Slovenskej republiky. Apelovala pritom na jednotu a upozornila na negatívne dôsledky konfliktov a rozdeľovania spoločnosti.

,,Pohľad naspäť, do našej novodobej histórie hovorí jasne, že na rozdeľovaní spoločnosti, nenávisti a zlobe nemožno nič pozitívne postaviť. Že okrem krátkodobých politických ziskov z nej nič prospešné nevyrastie," upozornila. Za dôležité označila to, ako s rozdelenou spoločnosťou nakladá politická reprezentácia, či je to v záujme umenšovať spory a viesť dialóg, alebo naopak.

Vyzvala, aby sa tridsiaty rok samostatnosti SR napĺňal skutkami, ktoré nadviažu na to najlepšie, čo sa nám podarilo dosiahnuť. ,,Vyvarujme sa chýb, z ktorých sme mohli už dávno vyrásť, vrátane politických konfliktov," apelovala hlava štátu a vyzvala k sústredeniu sa na to, čo spoločne vytvárame. ,,Aj to môže byť náš príspevok Slovensku, ktorý zhodnotí aj história ako prejav našej zrelosti," dodala.

Skonštatovala, že hoci bolo 30 rokov našej samostatnosti naplnených mnohými udalosťami, do popredia sa pri spätnom hodnotení dostávajú tie z dlhodobého hľadiska dôležité. Za podstatné označila, že Slovensko je súčasťou slobodných a rovnoprávnych národov, že si vybudovalo inštitúcie potrebné pre fungovanie suverénneho štátu. Vyzdvihla členstvo v Európskej únii, eurozóne, Schengene a NATO.

,,Zviedli sme ťažké zápasy o charakter štátu, o našu príslušnosť k Západu, o reformy, o dôstojnosť životov. História sama si napokon vyberá a oceňuje tých, ktorí stáli na strane ľudskosti, pokroku a vzdelanosti. Pretože práve títo prispeli k rozvoju republiky a blahu jej občanov," uviedla.

(tasr)

Minúta  |  

Zrážka vozňov metra v tuneli v Mexiku si vyžiadala jednu obeť a 16 zranených

Jedna osoba prišla o život a 16 ďalších sa zranilo pri sobotnej zrážke dvoch vozňov metra v hlavnom meste Mexika. Informuje o tom agentúra AFP s odvolaním sa na tamojších predstaviteľov.

Lokálne médiá uviedli, že vozne sa zrazili v tuneli medzi stanicami Potrero a La Raza na severno-južnej trase linky č. 3. Televízne zábery zachytili zranených ľudí, ktorých záchranári ošetrovali v sanitkách.

,,Šestnásť ľudí bolo prevezených do nemocníc... Dosiaľ bolo, žiaľ, hlásené jedno úmrtie," napísala na sociálnej sieti Twitter starostka Mexika Claudia Sheinbaumová.

Metro v mexickej metropole, ktoré funguje od roku 1969, pokrýva 226 kilometrov, má 195 staníc a 12 liniek. Podľa tamojších úradov v roku 2021 prepravilo 837 miliónov cestujúcich. Tamojší systém metra však čelí kritike pre nedostatočnú údržbu. AFP v tejto súvislosti pripomína incident z mája 2021, keď sa zrútil most na trati metra, čo spôsobilo smrť 26 osôb a desiatky zranených.

(tasr)

Minúta  |  

Zelenskyj podpísal výnos uvaľujúci sankcie na viaceré ruské celebrity

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj podpísal v sobotu výnos, ktorý uvaľuje sankcie na 119 jednotlivcov - vrátane mnohých ruských celebrít - za ich podporu vojny na Ukrajine. Oznámila to Zelenského kancelária, na ktorú sa odvoláva denník The Guardian.

Medzi sankcionovanými osobami sú ruskí speváci, herci či televízne osobnosti, napr. exmanžel Ally Pugačovovej spevák Filipp Kirkorov, známy ruský režisér a producent Nikita Michalkov, operná speváčka Anna Netrebko či šéfredaktorka spravodajskej televíznej stanice RT Margarita Simoňjanová.

Na zozname sankcionovaných sú aj traja ukrajinskí štátni príslušníci: televízna moderátorka Žanna Badojevová, futbalista Anatolij Tymoščuk a speváčka Lolita Miľavská, ktorá má ruské i ukrajinské občianstvo, spresnila britská stanica BBC.

Poradca vedúceho prezidentskej kancelárie Mychajlo Podoľak v príspevku na sociálnej sieti Twitter označil ľudí figurujúcich na tomto najnovšom sankčnom zozname za ,,propagandistov smrti" zodpovedných za ,,priame či nepriame výzvy na zabíjanie, únosy a krádeže na Ukrajine".

Podľa prezidentského výnosu budú osobám uvedeným na zozname zablokované ukrajinské aktíva, pozastavené obchodné operácie s nimi, zrušené všetky licencie alebo povolenia a zakázané transakcie s cennými papiermi a prevody autorských práv.

(tasr)

Minúta  |  

Britský premiér zvolal mimoriadne stretnutie pre krízu v zdravotnom systéme

Britský premiér Rishi Sunak zvolal na sobotu stretnutie zástupcov vlády s odborníkmi na zdravotníctvo, aby pomohli riešiť kľúčové problémy, s ktorými zápasí Národná zdravotná služba (NHS), uviedla britská stanica BBC.

Vláda uviedla, že „spája najlepšie mysle zo sektora zdravotníctva a starostlivosti, aby pomohla zdieľať znalosti a praktické riešenia“. Opozičná Labouristická strana v súvislosti so stretnutím vyhlásila, že sa o probléme len hovorí. Odborníci zas varujú, že na dlhotrvajúce problémy v Národnej zdravotnej službe (NHS) neexistujú rýchle riešenia.

Britský systém zdravotnej starostlivosti čelí mnohým tlakom. Tie zahŕňajú zvýšenie dopytu po zdravotnej starostlivosti po uvoľnení pandemických obmedzení, nárast prípadov chrípky a ďalších zimných vírusov či nedostatok zamestnancov. Tisícky lôžok sú tiež obsadené ľuďmi, ktorých možno neprepustiť, ale nemajú kam ísť pre nedostatok miest na dlhodobú starostlivosť. To spôsobilo, že sanitky uviazli mimo nemocníc s pacientmi, ktorých nemôžu prijať, a ľudia so zdravotnými problémami čakajú hodiny na príchod sanitiek. Vedúci predstavitelia v zdravotníctve tvrdia, že tieto oneskorenia pravdepodobne viedli k stovkám úmrtí.

AP pripomenula, že ku kríze v NHS sa pridal rast cien potravín a energií, pričom časť zdravotníkov má problém vyjsť s peniazmi. Zdravotné sestry a posádky sanitiek preto zorganizovali štrajky, ktoré sú súčasťou najväčšej vlny štrajkov v krajine za posledné desaťročia, doplnila AP.

Tento tlak obnovil dlhotrvajúcu diskusiu o tom, ako financovať a prevádzkovať NHS, ktorá bola zriadená v roku 1948 s cieľom poskytovať bezplatnú starostlivosť všetkým občanom a je financovaná z ich daní.

Tak ako v iných priemyselne vyspelých krajinách, aj v NHS sa v dôsledku predlžovania priemernej dĺžky života a starnutia populácie zvýšil nápor na túto už preťaženú NHS.

NHS je v Británii už dlho jednou z tém búrlivých debát: opozícia obviňuje Konzervatívnu stranu, ktorá je pri moci od roku 2010, z neustáleho podfinancovania zdravotníctva či zo snahy o jeho skrytú privatizáciu.

Matthew Taylor, ktorý pôsobí ako výkonný riaditeľ zastrešujúcej organizácie NHS Confederation, podľa AP vyhlásil, že táto kríza je výsledkom desať alebo viac rokov trvajúcich procesov.

(sita, tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.