Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Šmyhaľ: Ukrajina je najväčším mínovým poľom na svete

Vojna, ktorú Rusko vedie proti Ukrajine, vytvorila v tejto krajine mínové pole s rozlohou 250-tisíc kilometrov štvorcových, tvrdí ukrajinský premiér Denys Šmyhaľ.

"Je to v súčasnosti najväčšie mínové pole na svete," povedal Šmyhaľ juhokórejskej tlačovej agentúre Jonhap v rozhovore, ktorý vyšiel v nedeľu.

Rozsah zamínovaných oblastí zodpovedá vyše 40 percentám celkovej územnej rozlohy Ukrajiny. "Nielenže to ľuďom sťažuje cestovanie, ale spôsobuje aj veľké ťažkosti v poľnohospodárstve, ktoré je jedným z našich hlavných priemyselných odvetví," spresnil Šmyhaľ.

Vojna Ruska proti Ukrajine zasiahla najviac a najhorším spôsobom obytné oblasti obývané civilmi. "Rusko cieli na infraštruktúru v husto obývaných oblastiach," povedal predseda ukrajinskej vlády pre Jonhap.

"Navyše, cieľmi okupanta sa stali aj priemyselné objekty, napríklad chemické továrne, oceliarne či dopravná infraštruktúra," doplnil Šmyhaľ.

Námestník ukrajinského ministra vnútra Jevhen Jenin koncom roka uviedol, že od začiatku vojny z konca februára 2022 dostalo na Ukrajine zásah viac ako 700 zariadení kritickej infraštruktúry. Ide napríklad o plynovody, elektrické rozvodne či mosty.

"Vo všeobecnosti máme na Ukrajine informácie o viac ako 35-tisíc objektoch poškodených v dôsledku ruských útokov," povedal Jenin koncom decembra.

(tasr)

Minúta  |  

Mikas zdôrazňuje potrebu povinného očkovania u detí

Celoslovenská zaočkovanosť pri niektorých ochoreniach, proti ktorým sa povinne očkuje, klesla z 99 na asi 95 percent. Pre TASR to uviedol hlavný hygienik SR Ján Mikas. Pripomína rodičom, aby dali svoje deti zaočkovať proti ochoreniam v rámci pravidelného povinného očkovania.

"Môže sa stať, že ak veľa ľudí odmietne zaočkovať svoje deti v určitom regióne, respektíve v určitej imunologickej kapse, tak tam potom môže vzniknúť epidémia závažného ochorenia," upozornil.

Poukázal pri tom na epidémiu osýpok v roku 2018 na východnom Slovensku. "Ak sa do nezaočkovanej populácie dostane infikovaný, vznikne epidémia," vysvetlil.

Za epidemiologické výzvy budúceho roka považuje Mikas tiež chrípku, ochorenie COVID-19, akútne respiračné ochorenia a ochorenia gastrointestinálneho traktu. "Môžu to byť tiež ochorenia, ktoré sú raritné, ale veľmi nebezpečné, napríklad hemoragické horúčky ako napríklad ebola a podobne. Očakávame to raritne, možno sa to ani nevyskytne, ale tiež musíme byť na to nachystaní," dodal.

Hlavný hygienik poukázal, že celoštátna chrípková epidémia v tejto sezóne vypukla ešte pred vianočnými prázdninami, zatiaľ čo väčšinou býva na prelome januára a februára. "V januári – februári sa pravdepodobne musíme nachystať na druhý vrchol počas chrípkovej sezóny," doplnil. Silnejšia aktivita chrípky je podľa neho okrem iného dôsledkom uvoľnenia pandemických opatrení či relatívne nízkej zaočkovanosti.

(tasr)

Minúta  |  

Čína: Pri dopravnej nehode zahynulo 19 ľudí

Devätnásť ľudí zahynulo v nedeľu pri dopravnej nehode na východe Číny. Ďalších 20 osôb utrpelo podľa štátnych médií zranenia, píše agentúra AFP.

K nehode došlo v okrese Nan-čchang v provincii Ťiang-si včasne zrána krátko pred 01.00 h miestneho času (sobota 18.00 h SEČ). Vyžiadala si 19 mŕtvych, 20 ľudí utrpelo zranenia, zranených poslali do nemocnice, spresnila štátna televízia CCTV na základe správ od miestnych úradov.

Do ľudí, účastníkov pohrebu kladúcich duchom mŕtvych popri cestnej komunikácii potravinové obety – ako je to v Číne prastarým zvykom –, narazilo nákladné auto. Účastníci tejto náboženskej ceremónie mali potom zamierené do krematória na samotný pohrebný obrad, vysvetľuje AFP.

Polícia v okrese Nan-čchang následne zverejnila výstrahu pre vodičov. Upozornila, že v oblasti je hmlisté počasie spôsobujúce nízku viditeľnosť.

V decembri zomrel v strednej Číne jeden človek počas hromadnej dopravnej nehody, pri ktorej sa počas hmly zrazilo až niekoľko stoviek vozidiel. V septembri na juhozápade krajiny zahynulo 27 cestujúcich, keď sa autobus, ktorý ich prevážal do karantény, prevrátil na diaľnici.

(tasr)

Minúta  |  

Čína znova otvorila hranice; do krajiny už smerujú tisíce ľudí z Hongkongu

Čína po takmer troch rokoch znovu otvorila svoje hranice. Mesiac po ukončení prísnej politiky tzv. nulového covidu cestovalo v nedeľu cez hraničné priechody do Čínskej ľudovej republiky niekoľko desaťtisíc obyvateľov Hongkongu. TASR o tom informuje na základe správy agentúry DPA.

Väčšinu vstupných obmedzení a najmä povinnú týždennú karanténu pri príchode s účinnosťou od nedele zrušili. Otvorenie sa však podľa čínskych úradov musí uskutočniť "usporiadane", preto sú počty ľudí cestujúcich do krajiny a z nej naďalej ohraničené.

Z Hongkongu – čínskej osobitnej administratívnej oblasti – môže zatiaľ do Číny prísť najviac 50-tisíc ľudí denne. Pred cestou sa musia registrovať prostredníctvom internetu. Záujem je po dlhej izolácii vysoký – nahlásilo ho už 410-tisíc Hongkončanov, ako informoval denník South China Morning Post.

Opačným smerom mohlo v nedeľu vycestovať 6600 ľudí. Všetci cestujúci musia predložiť negatívny výsledok PCR testu na koronavírus z posledných 48 hodín.

Odborníci očakávajú, že bude trvať ešte mesiace, kým sa po otvorení hraníc cestovanie vráti do normálu. Počet pasažierov obmedzuje stále nízky počet medzinárodných letov z Číny, ktorých je asi len desatina oproti obdobiu spred pandémie. Pre obavy z možných nových variantov koronavírusu tiež mnohé krajiny vyžadujú od cestujúcich z Číny negatívny test pred odletom.

Turisti si okrem toho ešte zrejme počkajú. Čínske úrady síce majú znova vydávať a obnovovať pasy, prednosť však majú pracovné a študijné cesty. Pri opätovnom vydávaní víz na čínskych veľvyslanectvách podobne platí prednosť pre obchodné, pracovné, študijné a rodinné návštevy.

(tasr)

Minúta  |  

Prezidenti Venezuely a Kolumbie sa znova stretli po úplnom otvorení hranice

Kolumbijský prezident Gustavo Petro sa v sobotu nečakane stretol s venezuelským prezidentom Nicolásom Madurom – už po druhý raz od obnovenia politických vzťahov susediacich juhoamerických krajín. TASR o tom informuje na základe správ agentúr AFP a Reuters.

Obaja lídri viedli rozhovory v prezidentskom paláci vo venezuelskej metropole Caracas. Podľa kolumbijskej vlády sa týkali okrem iného vzájomných investícií a obchodu.

Obnovenie vzťahov s Venezuelou patrilo k prvým krokom Petra, vôbec prvého ľavicového prezidenta Kolumbie, po jeho nástupe k moci v auguste minulého roka.

Caracas prerušil diplomatické vzťahy s Bogotou v roku 2019 po spore okolo Madurovho opätovného zvolenia. Napätie medzi oboma krajinami sa predtým postupne zvyšovalo za vlád pravicových predchodcov Petra. Maduro jedného z nich dokonca obvinil z prípravy plánov na atentát voči svojej osobe.

"Mali sme komplexné a veľmi plodné stretnutie," napísal Maduro po sobotňajšom rokovaní na sociálnej sieti. Petro z prezidentského paláca odišiel bez vyjadrenia pre médiá.

Summit sa konal len niekoľko dní po tom, ako Venezuela a Kolumbia 2. januára opätovne otvorili poslednú časť zo svojej 2200-kilometrovej hranice. Tú čiastočne uzavreli pred siedmimi rokmi a úplne v roku 2019.

(tasr)

Minúta  |  

Kollár: Pred Slovenskom je veľa výziev, odpovedať na ne treba konsenzom

Budúcnosť kladie veľké výzvy, ak chceme byť v novom svete úspešní, musíme sa zbaviť žabomyších vojen. Na aktuálne výzvy stojace pred Slovenskom treba odpovedať s čo najväčším spoločenským konsenzom. Zdôraznil to predseda Národnej rady (NR) SR Boris Kollár (Sme rodina) v príhovore počas galavečera pri príležitosti 30. výročia vzniku Slovenskej republiky. Vyzval k hrdosti na samostatnosť a apeloval na politikov, aby dokázali záujem o celospoločenský posun dopredu.

,,Svet je v prerode. Ak chceme byť v novom svete úspešní, musíme sa zbaviť žabomyších vojen, v ktorých okrem toho, že si ich aktéri vzájomne vyhadzujú na oči, kto je väčší politický lump, sa ani o milimeter neposunie loď, na palube ktorej sa všetci nachádzame," uviedol s tým, že politici miesto predkladania programu a hľadania spojencov sústavne opakujú, s kým pôjdu či nepôjdu do vlády ešte pred získaním mandátu. Poukázal na náladu v spoločnosti. Zdôraznil potrebu zapojenia vedeckých kapacít do formovania politiky a rešpektovania odborného názoru.

V súvislosti s výročím SR skonštatoval, že možno práve mierové rozdelenie bez vonkajších zásahov sa podpísali na trvácnosti nášho súčasného politického usporiadania. Odmietol zneisťovanie občanov tým, že rozdelenie federácie prebehlo bez referenda. ,,Občana to frustruje a dané tvrdenie je pre vznik samostatnej SR úplne irelevantné. Buďme hrdí na to, že máme svoju samostatnú republiku, budujme a chráňme si ju!" podčiarkol.

Apeloval na diskusiu o budúcnosti krajiny, mieste národa v Európe či nastavení spoločenského poriadku. Ľudí podľa neho nezaujíma, aké náboženstvo a ideológiu politik vyznáva, ale čo chce urobiť a či je toho schopný. Podľa Kollára nemožno spochybňovať ani členstvo SR v Európskej únii, no treba diskutovať aj o jej budúcnosti.

Pripomenul i históriu slovenského národa a pomery v spoločnom štáte Čechov a Slovákov. Skonštatoval, že v súčasnosti mnohí hovoria o lepších ukazovateľoch života v ČR oproti Slovensku. Rozdiely však podľa Kollára nevznikli po rozdelení, ale predtým a navyše sme mali 30 rokov čas s tým niečo urobiť. Dodal, že ak sa ,,nožnice" v ekonomickom rozvoji krajín roztvorili, je to naša chyba. Pripomenul viaceré veci, ktoré na Slovensku stále nie sú dokončené, napríklad diaľničné spojenie východu so západom. Poukázal na stav zdravotníctva, školstva či poľnohospodárstva, ale aj na úroveň slovenskej politiky.

,,Výročie však uplynulo. Oslavy sa budú končiť. Teraz by sme si mali vysúkať rukávy, aby sme občanovi dokázali, že nám nejde primárne o osobný prospech, ale o celospoločenský posun dopredu. Ak na to treba voľby, tak treba vykonať voľby," vyhlásil.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.