Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Svetová banka varuje pred rizikom globálnej recesie

Svetová banka (SB) sa obáva, že ďalšie otrasy by mohli v roku 2023 dostať globálnu ekonomiku do recesie, pričom malé štáty sú obzvlášť zraniteľné. Vyplýva to z výňatku zo správy o ekonomickom výhľade (Global Economic Prospects), ktorá má byť zverejnená v utorok (10. 1.), ale časť z nej je možné nájsť na webovej stránke Open Knowledge Repository. TASR o tom informuje na základe správy Bloomberg.

Podľa SB aj bez ďalšej krízy sa očakáva, že rast svetovej ekonomiky sa v tomto roku prudko spomalí. Prispeje k tomu synchrónne sprísňovanie menovej politiky centrálnych bánk zamerané na obmedzenie veľmi vysokej inflácie, zhoršenie finančných podmienok a pokračujúce problémy v dôsledku ruskej invázie na Ukrajinu.

Na zmiernenie rizika hospodárskeho poklesu, ako aj dlhovej tiesne na rozvíjajúcich sa trhoch a v rozvojových ekonomikách (EMDE), je potrebné urýchlené úsilie na globálnej aj národnej úrovni.

Banka podľa dokumentu očakáva, že rast investícií zostane pod priemerom za uplynulé dve desaťročia.

"Je dôležité, aby tvorcovia politiky v rozvojových a rozvíjajúcich sa ekonomikách (Emerging market and developing economies, EMDE) zabezpečili, že akákoľvek fiškálna podpora sa zameria na zraniteľné skupiny, inflačné očakávania ostanú dobre ukotvené a finančné systémy budú aj naďalej odolné," pokračuje správa.

Podobné požiadavky vzniesli aj centrálni bankári z celého sveta, ktorí agresívne zvyšujú úrokové sadzby, aby zmiernili cenové tlaky, zatiaľ čo vlády podporujú firmy a domácnosti tým, že im znižujú náklady na energie.

Generálna riaditeľka Medzinárodného menového fondu Kristalina Georgievová v prvý deň roka 2023 varovala, že svet čaká "ťažký rok, ťažší ako minulý", a že jedna tretina globálnej ekonomiky sa prepadne do recesie, pretože ekonomiky USA, Európskej únie a Číny sa spomaľujú súčasne.

(tasr, sak)

Minúta  |  

SR potrebuje v tomto roku silnú a stabilnú vládu, zhodli sa Kollár a Fico

Slovensko potrebuje v tomto roku silnú a stabilnú vládu. Zhodli sa na tom predseda Národnej rady (NR) SR a líder Sme rodina Boris Kollár s expremiérom a lídrom Smeru-SD Robertom Ficom v nedeľnej diskusnej relácii TA3 V politike. Obaja hovoria o predčasných voľbách. Kollár zatiaľ nevie o žiadnej novej 76-tke, teda väčšine v parlamente.

"Sme v ťažkom roku, bude ťažký ekonomicky aj politicky, musíme vyriešiť problém pádu vlády, predčasných volieb alebo novej 76-tky," skonštatoval Kollár. Na zvládnutie roka podľa neho potrebujeme akčnú, schopnú vládu, ktorá nie je v demisii alebo len dočasne poverená či úradnícka. Aktuálne vidí riešenie podobne ako väčšina Slovákov, politických lídrov a prezidentka SR Zuzana Čaputová v predčasných voľbách.

Čo sa týka dohody na novej 76-tke, podľa jeho informácií to SaS nechce. Deklaroval, že dočasne poverenému premiérovi Eduardovi Hegerovi (OĽANO) nebude brániť v rokovaniach, stretnúť sa s ním má v pondelok (9. 1.). Podotkol však, že súčasná koalícia spolu nevedela fungovať, pripomenul hádky, odchod SaS a to, že liberáli vládu povalili. "A teraz ju dajú dokopy tí istí? To je psychiatria," skonštatoval.
        Fico to vníma podobne. "Potrebujeme funkčnú a stabilnú vládu, ktorá vie, čo chce," podčiarkol. Zopakoval, že Smer-SD chce vyhrať najbližšie voľby a že najlepšia by pre Slovensko bola spolupráca Smeru-SD a Hlasu-SD. Poukázal na neschopnosť súčasnej vlády nájsť riešenia a na blížiaci sa termín, kedy by prezidentka mohla menovať úradnícku vládu. Považuje za normálne, že po páde vlády niekto príde s väčšinou v parlamente a zostaví novú. Cestu však aktuálne vidí v predčasných voľbách. Nevidí však na to vôľu u väčšiny politických strán.

Podotkol, že doteraz sa bežne skracovalo volebné obdobie a až po podaní podnetu na Ústavný súd (ÚS) SR zo strany hlavy štátu sa to zmenilo. "Skoro všetci hovoríme o predčasných voľbách, v parlamente ich dosiahnuť nevieme, lebo tie kapry si rybník nevypustia," poznamenal Fico. Pripomenul, že 21. januára bude referendum o zmene ústavy v tejto súvislosti a parlament sa zíde až 24. januára. Vyzval pritom na účasť v referende.

Kollár nepredpokladá, že by referendum bolo úspešné. Skôr považuje za priechodné, že by parlament schválil zmenu ústavy a umožnil skrátenie volebného obdobia. Pre schválenie tejto zmeny podľa neho musia urobiť všetko. Upozornil pritom na riziká úradníckej vlády, napríklad na to, že by jej nemuseli prechádzať zákony v parlamente. Spolu s Ficom odmietli podmienku nezaradeného poslanca Národnej rady (NR) SR a podpredsedu strany Za ľudí Juraja Šeligu, aby sa pri zmene ústavy do nej zakotvil Úrad špeciálnej prokuratúry a Špecializovaného trestného súdu.

(tasr)

Minúta  |  

Sme rodina nepostaví vlastného kandidáta na prezidenta

Hnutie Sme rodina nepostaví vlastného kandidáta na prezidenta. V rozhovore pre TASR to povedal predseda hnutia a Národnej rady Boris Kollár. Otázku prípadnej podpory niektorého z kandidátov iných strán označil za predčasnú, rovnako ako vicepremiérka a šéfka strany Za ľudí Veronika Remišová. Obaja chcú počkať na mená kandidátov.

Kollár nateraz nepovedal, či podporia kandidáta konkrétnej strany. Závisieť to podľa jeho slov bude od toho, kto sa prihlási. Nechcel komentovať mená ako Róbert Mistrík či Pavol Čekan. Čo sa týka Miroslava Lajčáka, toho by nepodporil. "Doteraz som ho nikdy nepodporil, ani si nemyslím, že by som ho podporoval. Asi nie," reagoval na otázku TASR.

Na otázku o prípadnej kandidatúre dočasne povereného ministra práce Milana Krajniaka (Sme rodina) reagoval, že by bol dobrým prezidentom, no zrejme by nedokázal získať potrebný počet hlasov. "Treba sa pozerať na politickú realitu, takýto kandidát by musel mať podporu nadpolovičnej väčšiny všetkých voličov. Krajniak je dobrý minister práce a sociálnych vecí, ale nemyslím si, že by mal až takú silnú podporu medzi ľuďmi, že by malo zmysel ho stavať za kandidáta na prezidenta," skonštatoval Kollár.

"Je však zbytočné teraz rozoberať, či by bol dobrým kandidátom niekto, kto ani nekandiduje," skonštatovala Remišová pre TASR. Na otázky o kandidátoch bude podľa nej ešte dosť času. Poznamenala, že k prípadnej opätovnej kandidatúre sa zatiaľ nevyjadrila ani aktuálna hlava štátu Zuzana Čaputová. "Čekana aj Mistríka si veľmi vážim, robia Slovensku dobré meno v zahraničí svojimi vedeckými aktivitami," dodala. Nepovedala však, či by si ich vedela predstaviť ako kandidátov na prezidenta.

(tasr)

Minúta  |  

Zdravotníctvo potrebuje stabilitu viac než čokoľvek iné, tvrdí šéf poisťovne Dôvera

Zdravotná poisťovňa Dôvera požaduje kompletnú reštrukturalizáciu zdravotníckeho sektora. Ako pre agentúru SITA uviedol generálny riaditeľ poisťovne Martin Kultan, je potrebné stabilizovať sektor, nemeniť pravidlá a zabezpečiť predvídateľné a férové financie.

„Pre zdravotníctvo platí, že čím horšie sa darí ekonomike, o to viac ľudí potrebuje zdravotnú starostlivosť. Aj zdravotníctvo musí ako súčasť ekonomického celku rešpektovať ekonomické cykly .Lenže s tým sa nepočíta, lebo realita je taká, že v našom zdravotníctve vládne chaos," povedal. Podľa Kultana je veľkým problémom aj to, že sa zavádza verejnosť. „Politici pri moci sa nám snažia nahovoriť, aký budeme mať široký rozsah zdravotnej starostlivosti krytý verejným zdravotným poistením. Balamutia ľudí, že sa skrátia čakacie lehoty k lekárom a do nemocníc, rozšíri sieť ambulantných lekárov, či zvýši kvalita zdravotnej starostlivosti," tvrdí šéf poisťovne Dôvera. Toto všetko podľa neho politici sľubujú za menej peňazí zo štátneho rozpočtu. „To sa nedá. Práve naopak, financií je potrebných viac," zdôraznil.

Spochybňovanie prínosov súkromných investorov podľa Kultana vedie k posilneniu postavenia zástancov etatizmu. „Podporovatelia pevnej ruky štátu odmietajú realitu, nepripúšťajú, že práve súkromníci držia slovenské zdravotníctvo od zmeny režimu nad vodou. Sú to tisíce malých ambulancií a lekární, súkromných lekárov a lekárnikov, vďaka ktorým sa pacienti dostanú k liečbe a k liekom," upozornil. Súkromný kapitál podľa Kultana udržiava systém funkčný a možno ho nájsť aj v menších aj väčších zdravotníckych zariadeniach, nemocniciach a laboratóriách. „Pritom súkromných investorov štát nemusí na rozdiel od štátnych inštitúcií, štátnej poisťovne aj iných štátnych zariadení dookola oddlžovať, dokonca dokážu vytvárať hodnoty, inovovať, prinášať pokrok v mnohých oblastiach," dodal generálny riaditeľ poisťovne Dôvera.

(sita)

Minúta  |  

Polícia: Muž spadol do priestoru koľajiska, zrážku s vlakom neprežil

Tridsaťsedemročný muž prišiel o život na železničnej stanici v Margecanoch. Čech spadol do priestoru koľajiska a následne ho zachytil vlak prichádzajúci v smere na Žilinu.

Pre TASR to uviedla hovorkyňa Krajského riaditeľstva Policajného zboru (KR PZ) v Košiciach Lenka Ivanová s tým, že presná príčina pádu je predmetom ďalšieho vyšetrovania.

K tragickej udalosti došlo v sobotu (7. 1.) okolo 22.45 h. "Muža na mieste ošetrovala posádka rýchlej zdravotnej pomoci. Žiaľ, aj napriek ich snahe po niekoľkých minútach zraneniam, ktoré pri zrážke s vlakom utrpel, podľahol," uviedla.

To, či nebohý bol pod vplyvom alkoholu alebo iných návykových látok, budú zisťovať pri pitve. Polícia začala vo veci trestné stíhanie pre trestný čin usmrtenia.

(tasr)

Minúta  |  

Minimálne sociálne odvody pre SZČO od januára stúpli takmer o 13 eur mesačne

Minimálne sociálne odvody pre samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO) od začiatku tohto roka stúpli o 12,94 eura na 200,72 eura mesačne. SZČO poslednýkrát za december minulého roka najneskôr do 9. januára tohto roka zaplatí minimálne poistné na sociálne poistenie v sume 187,78 eura, za január tohto roka najneskôr do 8. februára však už Sociálnej poisťovni uhradí najmenej 200,72 eura.

Zvýšenie sociálnych odvodov sa týka nielen tých SZČO, ktoré do poisťovne uhrádzajú minimálne sociálne odvody, ale aj tých, ktorých mesačné odvody sú nižšie ako 200,72 eura. Ak teda živnostník aktuálne platí poistné do Sociálnej poisťovne napríklad 195 eur mesačne, za obdobie od 1. januára tohto roka bude platiť poistné z nového minimálneho základu, a to vo výške 200,72 eura. Vyššie minimálne sociálne odvody SZČO prvýkrát zaplatia za január tohto roka, a to najneskôr do 8. februára tohto roka a naposledy za december tohto roka najneskôr do 8. januára 2024.

Najnižšie možné sociálne odvody sa pre SZČO na rok 2023 zvýšili vzhľadom na to, že priemerná hrubá mzda na Slovensku podľa Štatistického úradu SR v roku 2021 medziročne stúpla o 6,8 percenta na 1 211 eur. Minimálny vymeriavací základ pre SZČO na platenie odvodov je totiž naviazaný na vývoj priemerných hrubých zárobkov zamestnancov, a preto sa od začiatku januára tohto roka upravil smerom nahor takisto o 6,8 percenta, a to z vlaňajších 566,50 eura na 605,50 eura.

(sita)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.