Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Švédsky premiér o členstve v NATO: Turecko žiada veci, ktoré im nemôžeme dať

Turecko, ktoré už mesiace blokuje žiadosti Švédska a Fínska o vstup do Severoatlantickej aliancie, prednieslo požiadavky, s ktorými Štokholm nemôže súhlasiť. V nedeľu to povedal švédsky premiér Ulf Kristersson, informuje TASR na základe správy agentúry AFP.

"Turecko potvrdilo, že sme spravili to, čo sme sľúbili, že urobíme; avšak hovorí aj to, že chce veci, ktoré im nemôžeme a nechceme dať," uviedol Kristersson na bezpečnostnej konferencii, na ktorej sa zúčastnil aj šéf NATO Jens Stoltenberg. Švédsko je podľa slov predsedu vlády presvedčené, že Turecko jeho žiadosť o členstvo v NATO schváli, avšak otázne je, kedy sa tak stane.

Fínsky minister zahraničných vecí Pekka Haavisto v nedeľu novinárom povedal, že jeho krajina vstúpi do NATO v rovnakom čase ako Švédsko. "Fínsko sa neponáhľa do NATO až tak, že nemôžeme počkať, kým Švédsko dostane zelenú," uviedol.

AFP pripomína, že Turecko v decembri ocenilo doterajšie kroky Švédska, ktorých cieľom je získať jeho súhlas pre vstup do NATO. Turecký minister zahraničných vecí Mevlüt Čavušoglu však vtedy poznamenal, že Štokholm však nie je ani "na polceste" pri plnení dohodnutých záväzkov.

Šéf švédskej diplomacie Tobias Billström v decembri uviedol, že od 1. januára začne vo Švédsku platiť ústavný dodatok obmedzujúci združovanie skupín, ktoré podporujú terorizmus vzťahujúci sa aj na zakázanú Stranu kurdských pracujúcich (PKK).

Ankara v júni podpísala so Švédskom aj Fínskom memorandum, v ktorom obe severské krajiny súhlasili s tým, že sa budú venovať bezpečnostným obavám Turecka. Do toho spadajú aj žiadosti Ankary o deportáciu kurdských militantov či ľudí prepojených s hnutím exilového moslimského duchovného Fethullaha Gülena.

Fínsko a Švédsko prehodnotili svoju politiku vojenskej neutrality po februárovej invázii Ruska na Ukrajinu a v máji požiadali o členstvo v NATO. Ich žiadosti ratifikovali už všetky členské krajiny s výnimkou Maďarska a Turecka. Na vstup do NATO je potrebný jednomyseľný súhlas.

(tasr)

Minúta  |  

Redaktor RTVS vytiahol na premiéra Hegera vyššiu faktúru za energie, ako sľubujú vládne opatrenia

V diskusnej relácii O päť minút dvanásť sa stretli slovenský a český premiér. Zhodli sa na politike voči Ukrajine, ťažšie sa im reagovalo na vnútropolitickú situáciu v Česku aj na Slovensku.

Boris Kollár dnes predčasné voľby v diskusii s Robertom Ficom pripustil, dočasne poverený premiér Eduard Heger ich odmieta a pokúsi sa, aby sa im Slovensko vyhlo. Spolieha sa pritom na slová Richarda Sulíka a SaS, ktorí toto riešenie preferujú pred predčasnými voľbami. Podľa Hegera je nezmyslom vystaviť krajinu v tomto čase riziku predčasných volieb: "Pokúsim sa o to, aby nečakali. Je nezmysel vystaviť Slovensko takémuto riziku. V žiadnom prípade sa nevzdávame, sme vo funkciách a intenzívne pracujeme," skonštatoval dočasne poverený premiér.

Na margo vyjadrení Borisa Kollára, ktorý má s Hegerom dnes rokovať, že o žiadnej 76-tke nevie, poznamenal, že je to jeho úloha, o ktorú sa musí postarať. "Mnohé rokovania prebiehali aj medzi sviatkami," zopakoval Heger a dodal, že sa stretával s politickými partnermi a snaží sa 76 hlasov získať.

Heger zároveň nevidí problém v tom, aby v parlamente prebiehala diskusia o zmene Ústavy SR a predčasných voľbách. Tá podľa neho môže a bude ďalej prebiehať, jednotlivé strany by k tejto téme mali zaujať stanovisko. Januárové referendum označil za referendum Roberta Fica na zabezpečenie svojej beztrestnosti a návratu k moci. Redaktor RTVS mu pripomenul, že predčasné voľby si želá zhruba dvojtretinová väčšina voličov, pripúšťa ich aj Boris Kollár a hovoril o nich aj spomínaný Richard Sulík.

Heger zmysel svojej prípadnej ďalšej vlády vidí v "dvoch R" – implementácii reforiem a rozpočtu.

Zaujímavý moment v diskusii vznikol, keď Heger hovoril o zastropovaní cien elektrickej energie a miernom a stále regulovanom navýšení cien tepla a plynu, a moderátor RTVS vytiahol svoju vlastnú faktúru, kde dostal informáciu o navýšení ceny o vyše 100 percent. Heger, zjavne prekvapený, označil takéto správanie dodávateľov energií za nezodpovedné a dal verejný prísľub, že poverí ministra hospodárstva, aby tento problém urýchlene vyriešil. Na priamu otázku, či nemajú ľudia takéto faktúry platiť, však Heger nechcel reagovať, len opakoval, že vláda prijala také nariadenie, ktoré takéto zvýšenie cien znemožňuje.

Ukrajina: Je to vraj dlhodobá investícia

Heger sa v diskusnej relácii zhodol s českým premiérom Fialom, že riešením konfliktu na Ukrajine je jej víťazstvo. Redaktor im nekládol žiadne nepríjemnejšie otázky, stanoviská tak odzneli v naučenej podobe. Heger si myslí, že náklady za zvýšené ceny energií sú dlhodobou investíciou do Ukrajiny, ktorá sa oplatí. Dal to do kontrastu s myslením a postojmi opozície a Roberta Fica.

Český premiér Fiala si myslí, že západné krajiny by nemali byť energeticky závislé od východných diktatúr, redaktor sa však nespýtal, či sa to bude týkať aj plynu a ropy z Kataru, Saudskej Arábie či Azerbajdžanu.

V súvislosti s obnovením kontrol na hraniciach to podľa Fialu nikto v Česku nevnímal ako krok proti Slovensku, ale ako krok proti nelegálnej migrácii, hoci na Slovensku to bolo podľa neho interpretované inak. Podotkol, že "postupne smerujeme k tomu, aby bola hranica otvorená".

(tasr, fed)

Minúta  |  

Heger: Pokúsim sa o to, aby Slovensko predčasné voľby nečakali

Dočasne poverený premiér SR Eduard Heger (OĽANO) sa pokúsi o to, aby Slovensko tento rok predčasné voľby nečakali. Uviedol to v nedeľnej diskusnej relácii RTVS O 5 minút 12. Podľa neho je nezmyslom vystaviť krajinu v tomto čase takémuto riziku.

"Pokúsim sa o to, aby nečakali. Je nezmysel vystaviť Slovensko takémuto riziku. V žiadnom prípade sa nevzdávame, sme vo funkciách a intenzívne pracujeme," skonštatoval Heger.

Na margo vyjadrení predsedu Národnej rady (NR) SR Borisa Kollára (Sme rodina), ktorý má s Hegerom rokovať, ale o žiadnej 76-ke nevie, poznamenal, že je to jeho úloha, o ktorú sa musí postarať. "Mnohé rokovania prebiehali aj medzi sviatkami," zopakoval Heger s tým, že sa stretával s politickými partnermi a snaží sa 76 hlasov získať. Dôležitá je v tomto smere podľa neho aj strana SaS. "Sedemsediatšestka môže byť východiskom, kedy vieme stabilne pôsobiť ďalej," podotkol.

Nevidí problém v tom, aby v parlamente prebiehala diskusia o zmene Ústavy SR a predčasných voľbách. Tá podľa neho môže a bude ďalej prebiehať, jednotlivé strany by k tejto téme mali zaujať stanovisko. Januárové referendum označil za referendum Roberta Fica na zabezpečenie svojej beztrestnosti a návratu k moci.

Heger zároveň vyjadril presvedčenie, že v súčasnosti je potrebné zabezpečiť stabilitu z hľadiska zvládnutia energetickej krízy. Výzvami pre krajinu na najbližšie obdobie bude podľa neho implementácia rozpočtu a reforiem.

Heger sa v diskusnej relácii zhodol s premiérom ČR Petrom Fialom, že riešením konfliktu na Ukrajine je jej víťazstvo. V súvislosti s obnovením kontrol na hraniciach to podľa Fialu nikto v Čechách nevnímal ako krok proti Slovensku, ale ako krok proti nelegálnej migrácii, hoci na Slovensku to bolo podľa neho interpretované inak. Podotkol, že "postupne smerujeme k tomu, aby bola hranica otvorená".

(tasr)

Minúta  |  

Spolupredseda SPD je skeptický v súvislosti s tankami Leopard pre Ukrajinu

Spolupredseda vládnej Sociálnodemokratickej strany Nemecka (SPD) Lars Klingbeil tvrdí, že naďalej zostáva skeptický, či bez koordinácie s ostatnými členmi organizácie NATO treba podporiť Kyjev nemeckými bojovými tankami Leopard. Napísala o tom v nedeľu agentúra DPA.

"Ani jedna krajina nedodáva bojové tanky, ktoré by boli takou ťažkou (bojovou technikou), akou je Leopard 1 a 2," povedal Klingbeil v sobotnom rozhovore s televíziou RTV/ntv.

Podľa nemeckého politika vedie ruský prezident Vladimir Putin na Ukrajine mimoriadne brutálnu akciu a už dlho pokladá západné krajiny vrátane Nemecka za spoluúčastníkov tohto vojnového konfliktu.

"Z tohto hľadiska je správne, aby Američania, Francúzi a takisto aj naša nemecká spolková vláda vždy znova a znova zvažovali naše zapájanie sa do tejto vojny," povedal Klingbeil.

"Pre nemeckú vládu bolo a je vždy dôležité nepodnikať samostatné kroky, keď ide o vojenskú pomoc Ukrajine," nechal sa počuť spolupredseda SPD.

Pred niekoľkými dňami priniesli svetové tlačové agentúry s odvolaním sa na nemenované zdroje z prostredia spolkovej vlády správu, že Nemecko a Spojené štáty plánujú "kvalitatívny nový krok" v dodávkach zbraní pre Ukrajinu.

Zdroje síce nešpecifikovali, o dodávkach akých zbraní pre ukrajinskú armádu Washington a Berlín diskutujú, avšak podľa nemeckého denníka Süddeutsche Zeitung sa spolková republika chystá Ukrajine dodať bojové vozidlá pechoty (BVP) Marder.

Britská spravodajská stanica Sky News k tomu nedávno dodala, že niektorí nemeckí poslanci vyzvali nemeckého kancelára Olafa Scholza, aby Kyjevu poskytol aj tanky Leopard.

(tasr)

Minúta  |  

Svetová banka varuje pred rizikom globálnej recesie

Svetová banka (SB) sa obáva, že ďalšie otrasy by mohli v roku 2023 dostať globálnu ekonomiku do recesie, pričom malé štáty sú obzvlášť zraniteľné. Vyplýva to z výňatku zo správy o ekonomickom výhľade (Global Economic Prospects), ktorá má byť zverejnená v utorok (10. 1.), ale časť z nej je možné nájsť na webovej stránke Open Knowledge Repository. TASR o tom informuje na základe správy Bloomberg.

Podľa SB aj bez ďalšej krízy sa očakáva, že rast svetovej ekonomiky sa v tomto roku prudko spomalí. Prispeje k tomu synchrónne sprísňovanie menovej politiky centrálnych bánk zamerané na obmedzenie veľmi vysokej inflácie, zhoršenie finančných podmienok a pokračujúce problémy v dôsledku ruskej invázie na Ukrajinu.

Na zmiernenie rizika hospodárskeho poklesu, ako aj dlhovej tiesne na rozvíjajúcich sa trhoch a v rozvojových ekonomikách (EMDE), je potrebné urýchlené úsilie na globálnej aj národnej úrovni.

Banka podľa dokumentu očakáva, že rast investícií zostane pod priemerom za uplynulé dve desaťročia.

"Je dôležité, aby tvorcovia politiky v rozvojových a rozvíjajúcich sa ekonomikách (Emerging market and developing economies, EMDE) zabezpečili, že akákoľvek fiškálna podpora sa zameria na zraniteľné skupiny, inflačné očakávania ostanú dobre ukotvené a finančné systémy budú aj naďalej odolné," pokračuje správa.

Podobné požiadavky vzniesli aj centrálni bankári z celého sveta, ktorí agresívne zvyšujú úrokové sadzby, aby zmiernili cenové tlaky, zatiaľ čo vlády podporujú firmy a domácnosti tým, že im znižujú náklady na energie.

Generálna riaditeľka Medzinárodného menového fondu Kristalina Georgievová v prvý deň roka 2023 varovala, že svet čaká "ťažký rok, ťažší ako minulý", a že jedna tretina globálnej ekonomiky sa prepadne do recesie, pretože ekonomiky USA, Európskej únie a Číny sa spomaľujú súčasne.

(tasr, sak)

Minúta  |  

SR potrebuje v tomto roku silnú a stabilnú vládu, zhodli sa Kollár a Fico

Slovensko potrebuje v tomto roku silnú a stabilnú vládu. Zhodli sa na tom predseda Národnej rady (NR) SR a líder Sme rodina Boris Kollár s expremiérom a lídrom Smeru-SD Robertom Ficom v nedeľnej diskusnej relácii TA3 V politike. Obaja hovoria o predčasných voľbách. Kollár zatiaľ nevie o žiadnej novej 76-tke, teda väčšine v parlamente.

"Sme v ťažkom roku, bude ťažký ekonomicky aj politicky, musíme vyriešiť problém pádu vlády, predčasných volieb alebo novej 76-tky," skonštatoval Kollár. Na zvládnutie roka podľa neho potrebujeme akčnú, schopnú vládu, ktorá nie je v demisii alebo len dočasne poverená či úradnícka. Aktuálne vidí riešenie podobne ako väčšina Slovákov, politických lídrov a prezidentka SR Zuzana Čaputová v predčasných voľbách.

Čo sa týka dohody na novej 76-tke, podľa jeho informácií to SaS nechce. Deklaroval, že dočasne poverenému premiérovi Eduardovi Hegerovi (OĽANO) nebude brániť v rokovaniach, stretnúť sa s ním má v pondelok (9. 1.). Podotkol však, že súčasná koalícia spolu nevedela fungovať, pripomenul hádky, odchod SaS a to, že liberáli vládu povalili. "A teraz ju dajú dokopy tí istí? To je psychiatria," skonštatoval.
        Fico to vníma podobne. "Potrebujeme funkčnú a stabilnú vládu, ktorá vie, čo chce," podčiarkol. Zopakoval, že Smer-SD chce vyhrať najbližšie voľby a že najlepšia by pre Slovensko bola spolupráca Smeru-SD a Hlasu-SD. Poukázal na neschopnosť súčasnej vlády nájsť riešenia a na blížiaci sa termín, kedy by prezidentka mohla menovať úradnícku vládu. Považuje za normálne, že po páde vlády niekto príde s väčšinou v parlamente a zostaví novú. Cestu však aktuálne vidí v predčasných voľbách. Nevidí však na to vôľu u väčšiny politických strán.

Podotkol, že doteraz sa bežne skracovalo volebné obdobie a až po podaní podnetu na Ústavný súd (ÚS) SR zo strany hlavy štátu sa to zmenilo. "Skoro všetci hovoríme o predčasných voľbách, v parlamente ich dosiahnuť nevieme, lebo tie kapry si rybník nevypustia," poznamenal Fico. Pripomenul, že 21. januára bude referendum o zmene ústavy v tejto súvislosti a parlament sa zíde až 24. januára. Vyzval pritom na účasť v referende.

Kollár nepredpokladá, že by referendum bolo úspešné. Skôr považuje za priechodné, že by parlament schválil zmenu ústavy a umožnil skrátenie volebného obdobia. Pre schválenie tejto zmeny podľa neho musia urobiť všetko. Upozornil pritom na riziká úradníckej vlády, napríklad na to, že by jej nemuseli prechádzať zákony v parlamente. Spolu s Ficom odmietli podmienku nezaradeného poslanca Národnej rady (NR) SR a podpredsedu strany Za ľudí Juraja Šeligu, aby sa pri zmene ústavy do nej zakotvil Úrad špeciálnej prokuratúry a Špecializovaného trestného súdu.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.