Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Chersonský gubernátor obvinil ruskú armádu z použitia zakázanej munície

Gubernátor Chersonskej oblasti Jaroslav Januševyč obvinil ruskú armádu, že v noci na nedeľu pri novej vlne ostreľovania juhoukrajinského mesta Cherson použila zakázanú zápalnú muníciu. Podľa Januševyča k civilným obetiam nedošlo.

Ako informovala agentúra DPA, Januševyč o tom informoval na svojom kanáli na platforme Telegram, pričom svoj status doplnil aj videom, ktoré podľa neho zachytáva ostreľovanie Chersonu zápalnou muníciou.

Používanie zápalnej munície voči civilným cieľom je od roku 1980 zakázané. Tento zákaz je zakotvený v protokole k Dohovoru o zákaze alebo obmedzení použitia istých druhov zbraní.

Ukrajinské orgány už predtým tvrdili, že ruská armáda používa zakázanú zápalnú muníciu – hovorilo sa o tom najmä v súvislosti s ostreľovaním mesta Popasna v marci roku 2022.

Januševyč podotkol, že k ostreľovaniu mestskej časti Tavrijskyj, ležiacej na severovýchode Chersonu, došlo ešte v rámci jednostranného prímeria vyhláseného ruským prezidentom Vladimirom Putinom.

Kyjev toto prímerie, ktoré vypršalo o polnoci moskovského času zo soboty na nedeľu, neuznal a označil ho za "pokrytectvo" a "propagandistický ťah".

Ruské jednotky podľa ukrajinskej strany v uplynulých hodinách ostreľovali viaceré lokality vrátane mesta Záporožie a dedín v Dnipropetrovskej oblasti. Nočné útoky na Charkov si vyžiadali jednu obeť. Mestá Kramatorsk a Kosťantynivka v Doneckej oblasti boli zasiahnuté raketami, pričom jedna osoba zahynula a ďalších osem ľudí bolo zranených, informoval zástupca vedúceho prezidentskej kancelárie Kyrylo Tymošenko.

(tasr)

Minúta  |  

Centeno: Ak nedôjde k novým šokom, úroková sadzba ECB je blízko k svojmu vrcholu

Kľúčové úrokové sadzby Európskej centrálnej banky (ECB) by mali čoskoro dosiahnuť svoj vrchol, pokiaľ sa neobjavia nové externé šoky. Vyhlásil to člen Rady guvernérov ECB a guvernér portugalskej centrálnej banky Mario Centeno. TASR o tom informuje na základe správy Reuters.

Centeno v piatok (6. 1.) na konferencii povedal, že úrokové sadzby budú rásť dovtedy, kým ECB nedospeje k záveru, že je možné znížiť infláciu k strednodobému cieľu banky na úrovni 2 percent "čo najrýchlejšie".

"Sme na ceste k jeho dosiahnutiu, ale nemôžeme váhať v tomto procese získavania kontroly nad infláciou," povedal.

ECB 15. decembra zvýšila kľúčovú sadzbu z bankových vkladov o 50 bázických bodov na 2 percentá, čím zmiernila tempo sprísňovania svojej menovej politiky po dvoch po sebe idúcich zvýšeniach úrokov o 75 bázických bodov.

Úrokové sadzby ECB "by mali dosiahnuť úrovne veľmi blízke najvyšším hodnotám súčasného cyklu normalizácie menovej politiky, ak nebudeme vystavení exogénnejším šokom v medzinárodných cenách a cenách energií," vyhlásil Centeno.

Medziročný rast spotrebiteľských cien v eurozóne sa v decembri spomalil na 9,2 percenta z novembrových 10,1 percenta, ukázali v piatok údaje Eurostatu. To bolo výrazne menej než 9,7 percenta, ktoré očakávali analytici.

Centeno privítal pokles inflácie na štvormesačné minimum, pričom poukázal na výrazné spomalenie tempa rastu spotrebiteľských cien v Nemecku, najväčšej ekonomike bloku. Uviedol tiež, že očakáva "nejaký odpor" začiatkom tohto roka, keď sa začnú automatické aktualizácie zmlúv o mzdách.

"V januári a februári môže byť rast inflácie vyrovnaný, ale očakáva sa, že sa zníži v súlade s decembrovými prognózami ECB," povedal.

ECB predpovedá postupný pokles priemernej miery inflácie v tomto roku, ale upozornila tiež, že cieľu sa priblíži až v priebehu troch rokov.

(tasr)

Minúta  |  

Fico hovorí o zmarení referenda, podľa prezidentky stačilo správne napísať otázku

Predseda opozičného Smeru-SD a expremiér Robert Fico dlhodobo vyčíta prezidentke SR Zuzane Čaputovej zmarené referendum týkajúce sa predčasných volieb. Podľa hlavy štátu však stačilo napísať otázku tak, aby bola v súlade s Ústavou SR.

Fico aj počas nedeľnej diskusnej relácie skonštatoval, že volebné obdobie Národnej rady (NR) SR sa skracovalo v minulosti bežne, no problém je to až od momentu, kedy sa prezidentka obrátila na Ústavný súd (ÚS) SR pre referendovú otázku Smeru-SD. Hlave štátu vyčítal aj aktuálny termín, na ktorý vyhlásila referendum o zmene ústavy. Dlhodobo namieta, že nenechala priestor na kampaň.

Prezidentka reagovala, že Fico sa obáva neúspešnosti referenda. "Namiesto toho, aby tomu chlapsky čelil, slabošsky útočí. Znova mu teda pripomínam, že stačilo napísať otázku, ktorá by bola v súlade s ústavou a ktorú by ústavný súd nemal dôvod spochybniť. Tento fakt by mal konečne akceptovať," uviedla hlava štátu v reakcii, ktorú TASR poskytol jej hovorca Martin Strižinec.

Referendum sa bude konať v sobotu 21. januára. Ľudia sa budú môcť vyjadriť, či súhlasia s tým, aby bolo možné skrátiť volebné obdobie referendom alebo uznesením NR SR. Má to zabezpečiť zmena ústavy. Referendum inicioval Smer-SD s ďalšími opozičnými stranami.

(tasr)

Minúta  |  

Misia NATO nepovolila srbskej armáde a polícii vstup do Kosova

Vojenská mierová misia NATO v Kosove (KFOR) odmietla požiadavku srbskej vlády o povolenie vstúpiť s približne 1000 príslušníkmi srbskej polície o ozbrojených síl do Kosova. Belehrad o to požiadal v súvislosti s nedávnym napätím medzi týmito dvoma balkánskymi krajinami. V nedeľu to uviedol srbský prezident Aleksandar Vučič. TASR správu prevzala z agentúry Reuters.

"Misia KFOR odpovedala, že podľa nej nie je potrebné vyslať do Kosova srbskú armádu," vyhlásil Vučič v rozhovore pre súkromnú televíziu Pink.

Reuters pripomína, že Srbsko v decembri požiadalo KFOR o povolenie vstúpiť s 1000 vojakmi na kosovské územie. Urobilo tak v súvislosti s potýčkami na severe Kosova, ktorý obývajú najmä etnickí Srbi.

Srbsko sa pri tom odvolávalo na rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN z roku 1999, ktorá sa zmieňuje o možnej prítomnosti srbských bezpečnostných síl v Kosove. Takéto nasadenie srbských vojakov by však malo len úzky mandát a podmienkou by bol súhlas KFOR.

Prezident Vučič taktiež kritizoval mierové sily KFOR za to, že o svojom rozhodnutí nepovoliť srbskej armáde vstup do Kosova informovali v predvečer pravoslávnych Vianoc.

Kosovo sa po intervencii NATO v roku 1999 dostalo pod správu misie OSN (UNMIK). V roku 2008 vyhlásilo jednostranne nezávislosť. Misia KFOR pod vedením Severoatlantickej aliancie sa dosiaľ stará o vojenskú bezpečnosť v Kosove. Belehrad štátnosť Kosova neuznáva.

(tasr)

Minúta  |  

Energetické systémy poháňané fosílnymi palivami sa nedajú pre celý svet nahradiť za pár desaťročí

Nahradenie existujúcich energetických systémov poháňaných fosílnymi palivami za použitia obnoviteľných technológií, ako sú solárne panely alebo veterné turbíny, nebude pre celú ľudskú populáciu vo svete možné dosiahnuť len za pár desaťročí. Vyplýva to zo správy fínskeho Geologického výskumného centra (GTK). Podľa nej na to jednoducho nie je čas ani zdroje. Môže však nastať výrazné zníženie spoločenského dopytu po všetkých druhoch zdrojov.

Výskumníci upozorňujú, že rozšírený trend financovania a vývoja len malého počtu riešení obnoviteľných technológií, ako sú napríklad lítium-iónové batérie, vodíkové články, veterné turbíny a solárne panely, a vylúčenie iných známych, ale menej rozvinutých riešení, je krátkozraké. Dôležité je podľa nich pokračovať v hľadaní alternatívnych technológií, ktoré by bolo možné vyvinúť a rozšíriť. Priemyselný ekosystém by mal zvážiť čo najviac paralelných technologických možností, z ktorých každá z nich by bola spojená s množstvom zdrojov potrebných na ich uplatnenie, uvádza sa okrem iného v správe.

Správa GTK tiež konštatuje, že existujúci sektor obnoviteľnej energie a technologický systém elektrických vozidiel sú skôr odrazovým mostíkom k niečomu inému ako konečným riešením.

(sita)

Minúta  |  

Švédsky premiér o členstve v NATO: Turecko žiada veci, ktoré im nemôžeme dať

Turecko, ktoré už mesiace blokuje žiadosti Švédska a Fínska o vstup do Severoatlantickej aliancie, prednieslo požiadavky, s ktorými Štokholm nemôže súhlasiť. V nedeľu to povedal švédsky premiér Ulf Kristersson, informuje TASR na základe správy agentúry AFP.

"Turecko potvrdilo, že sme spravili to, čo sme sľúbili, že urobíme; avšak hovorí aj to, že chce veci, ktoré im nemôžeme a nechceme dať," uviedol Kristersson na bezpečnostnej konferencii, na ktorej sa zúčastnil aj šéf NATO Jens Stoltenberg. Švédsko je podľa slov predsedu vlády presvedčené, že Turecko jeho žiadosť o členstvo v NATO schváli, avšak otázne je, kedy sa tak stane.

Fínsky minister zahraničných vecí Pekka Haavisto v nedeľu novinárom povedal, že jeho krajina vstúpi do NATO v rovnakom čase ako Švédsko. "Fínsko sa neponáhľa do NATO až tak, že nemôžeme počkať, kým Švédsko dostane zelenú," uviedol.

AFP pripomína, že Turecko v decembri ocenilo doterajšie kroky Švédska, ktorých cieľom je získať jeho súhlas pre vstup do NATO. Turecký minister zahraničných vecí Mevlüt Čavušoglu však vtedy poznamenal, že Štokholm však nie je ani "na polceste" pri plnení dohodnutých záväzkov.

Šéf švédskej diplomacie Tobias Billström v decembri uviedol, že od 1. januára začne vo Švédsku platiť ústavný dodatok obmedzujúci združovanie skupín, ktoré podporujú terorizmus vzťahujúci sa aj na zakázanú Stranu kurdských pracujúcich (PKK).

Ankara v júni podpísala so Švédskom aj Fínskom memorandum, v ktorom obe severské krajiny súhlasili s tým, že sa budú venovať bezpečnostným obavám Turecka. Do toho spadajú aj žiadosti Ankary o deportáciu kurdských militantov či ľudí prepojených s hnutím exilového moslimského duchovného Fethullaha Gülena.

Fínsko a Švédsko prehodnotili svoju politiku vojenskej neutrality po februárovej invázii Ruska na Ukrajinu a v máji požiadali o členstvo v NATO. Ich žiadosti ratifikovali už všetky členské krajiny s výnimkou Maďarska a Turecka. Na vstup do NATO je potrebný jednomyseľný súhlas.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.