Preskočiť na obsah
Minúta  |  

V ukrajinskom meste Buča otvorili takzvanú jurtu nezlomnosti. Postaviť ju dal Kazachstan

Kazachstan dal v ukrajinskom meste Buča postaviť "jurtu nezlomnosti", ktorá obyvateľom ponúka priestor, kde sa môžu zohriať a dostať teplé jedlo či nápoj. Napísal o tom v nedeľu britský denník Guardian.

Britský denník (The Guardian) sa odvoláva na webovú stánku Odessa Journal, podľa ktorej túto "jurtu nezlomnosti" finančne podporili občania Kazachstanu, veľvyslanectvo Kazachstanu na Ukrajine a Sergej Nahorňak, predseda ukrajinskej skupiny pre medziparlamentné vzťahy s Kazachstanom.

Web Odessa Journal dodal, že po celej Ukrajine má byť postupne postavených šesť takýchto júrt. Miestnym obyvateľom poslúžia ako výhrevňa počas výpadkov prúdu, ktoré sú dôsledkom ostreľovania objektov kritickej infraštruktúry ruskou armádou.

V meste Buča sa v marci odohral masaker, píše The Guardian. V tomto meste pri metropole Kyjev po stiahnutí ruskej armády objavili stovky tiel.

Vysoký komisár OSN pre ľudské práva Volker Türk v decembri uviedol, že jeho úrad v období od 4. do 30. marca na mieste zdokumentoval 73 zabitých civilistov vrátane troch detí.

(tasr)

Minúta  |  

Delegácia nemeckej strany FDP pricestovala na návštevu Taiwanu

Delegácia členov nemeckej Slobodnej demokratickej strany (FDP) v pondelok pricestovala na návštevu Taiwanu. TASR správu prevzala z agentúry DPA.

Členovia delegácie chcú prostredníctvom svojej návštevy vyjadriť tomuto ostrovu podporu, píše DPA, a počas štvordňovej cesty ich príjme aj Taiwanská prezidentka Cchaj Jing-wen. Nemecko od októbra poslalo na Taiwan tri takéto delegácie ako prejav solidarity.

Taiwanské ministerstvo zahraničných vecí najnovšiu desaťčlennú delegáciu privítalo. Návšteva FDP však zhoršila atmosféru vo vzťahoch medzi Pekingom a Berlínom, dodáva DPA.

Čínska armáda začala pred príchodom tejto delegácie v Taiwanskom prielive vojenské cvičenia a do vzdušného priestoru tohto ostrova vnikli viac než dve desiatky čínskych bojových lietadiel.

Taiwan má od roku 1949 svoju vlastnú nezávislú vládu, Čína ho však naďalej považuje za súčasť svojho územia. Nezávislosť Taiwanu uznáva vo svete iba niekoľko, prevažne malých štátov. Komunistická vláda v Pekingu tento rok pohrozila, že na Taiwane nebude tolerovať "separatistické aktivity" a v nevyhnutnom prípade nevylučuje ani možnosť vojenského zásahu na ostrove.

(tasr)

Minúta  |  

Středula sa vzdal kandidatúry na funkciu prezidenta ČR

Šéf Českomoravskej konfederácie odborových zväzov (ČMKOS) Josef Středula odstúpil z kandidatúry na post prezidenta Českej republiky. Oznámil to v nedeľu v prezidentskej debate ČT. Svojim priaznivcom odporučil voliť Danušu Nerudovú. Informuje spravodajkyňa TASR v Prahe.

"Necelý týždeň pred prvým kolom prezidentskej voľby som sa rozhodol učiniť zásadný krok týkajúci sa mojej kandidatúry. Nechcem, aby prehrala slušnosť a korektnosť. Vždy mi na prvom mieste záležalo na záujme občanov a na republike samotnej," vyhlásil šéf ČMKOS.

Středula sa nechce zmieriť s tým, aby na Pražský hrad nastúpil prezident s komunistickou minulosťou, čím sa vymedzil proti Andrejovi Babišovi a Petrovi Pavlovi. "Preto som sa rozhodol odstúpiť z prezidentskej kandidatúry a podporiť vo voľbe pre mňa jedinú prijateľnú kandidátku, a to profesorku Danušu Nerudovú," povedal na konci prezidentskej debaty Středula.

Nerudová podľa neho potvrdí svoje sociálne cítenie a zasadí sa o dôstojný život občanov ČR. "Ak teda budete zvažovať pri prezidentskej voľbe moje odporúčanie, tak ja budem voliť profesorku Nerudovú," dodal šéf odborárov.

Zároveň sa poďakoval všetkým, ktorí mu v kandidatúre pomohli. Naďalej sa podľa svojich slov bude venovať boju za dôstojný život ľudí a firiem.

Posledný prieskum agentúry KANTAR pre Českú televíziu prisudzoval Středulovi tri percentá preferenčných hlasov a celkovo siedme miesto z deviatich kandidátov. Do druhého kola by sa podľa prieskumu dostali Petr Pavel (27,5 percenta) a Andrej Babiš (26,5 percenta). O prezidentský post v Česku sa tak bude uchádzať osem kandidátov.

(tasr)

Minúta  |  

Princ Harry vysvetlil, prečo sa rozhodol vydať knihu. Médiá označil za nepriateľa

Britský princ Harry v nedeľu v rozhovore pre britskú televíziu ITV hovoril o dôvodoch, prečo sa rozhodol vydať knihu. Tiež sa kriticky vyjadril o britských médiách i členoch kráľovskej rodiny. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP a webových stránok staníc BBC a Sky News.

Harry v rozhovore povedal, že svoju knihu spomienok sa rozhodol vydať, aby sa bránil pred nepravdivými informáciami v bulvárnej tlači. Svoj hnev podľa AFP zameral na britské médiá, ktoré označil za "nepriateľa", a členov kráľovskej rodiny obvinil zo spoluúčasti na umiestňovaní nepriateľsky namierených správ v novinách.

"Milióny slov boli s určitosťou venované pokusom na zničenie mojej manželky (Meghan) a mňa," povedal princ.

Harryho memoáre nazvané Spare majú oficiálne vyjsť budúci utorok. V britských médiách však odhalenia z knihy dominujú po tom, ako sa tento týždeň dostala, hoci len nakrátko, omylom do predaja v Španielsku.

Táto kniha je najnovšou kapitolou v spore Harryho a jeho manželky Meghan s britskou kráľovskou rodinou. Vojvoda a vojvodkyňa zo Sussexu (Harry a Meghan) sa v roku 2020 vzdali oficiálnych povinností a presťahovali do Kalifornie.

Negatívne postoje voči Meghan boli podľa Harryho slov posilňované aj nepriateľky zameranou tlačou, píše BBC.

Harry v knihe tvrdí, že jeho brat princ William, ktorý je následník trónu, ho fyzicky napadol počas hádky v spojitosti s Meghan, píše AFP. Harry takisto píše o tom, ako prišiel o panictvo, priznáva sa k užívaniu drog a tvrdí, že počas služby v radoch britskej armády v Afganistane zabil 25 ľudí.

Britské média v nedeľu oznámili, že kniha "ublížila" princovi Williamovi i kráľovi Karolovi III., ktorý je otcom oboch princov. Kráľ sa však so svojím synom chce uzmieriť, píše AFP. Buckinghamský palác sa k záležitosti oficiálne nevyjadril.

Harry pre ITV povedal, že má rád svojho otca, brata i rodinu a vyjadril presvedčenie, že by sa mohli uzmieriť.

(tasr)

Minúta  |  

Bosnianski Srbi udelili Putinovi vyznamenanie za podporu Republiky srbskej

Vodca bosnianskych Srbov Milorad Dodik v nedeľu udelil ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi najvyššie vyznamenanie za "vlastenecký záujem a lásku" k Srbmi ovládanej časti Bosny, informovala agentúra AP.

"Putin sa zaslúžil o rozvoj a posilnenie spolupráce a politických a priateľských vzťahov medzi Republikou srbskou a Ruskom," povedal bosnianskosrbský prezident Dodik na slávnostnom odovzdávaní ocenení v bosnianskosrbskej metropole Banja Luka.

Dodik, ktorý navštívil Putina v septembri v Moskve, udržiava s ruským prezidentom tesné vzťahy aj napriek vojne rozpútanej Ruskom na Ukrajine. Medailu Putinovi odovzdá počas ich najbližšieho stretnutia, objasnila AP.

Západ často obviňuje Moskvu, že sa prostredníctvom svojich spojencov v Srbsku a Bosne snaží destabilizovať Bosnu i zvyšok Balkánu.

Medzi nich patrí aj Dodik, ktorý otvorene obhajoval odtrhnutie Srbmi ovládanej polovice Bosny od bosniansko-chorvátskej federácie a jej pripojenie k susednému Srbsku.

Mierová dohoda sprostredkovaná Spojenými štátmi v roku 1995 ukončila vojnu v Bosne, ktorá po sebe zanechala najmenej 100.000 mŕtvych a milióny ľudí bez domova. Spôsobila tiež, že krajina je rozdelená na moslimsko-chorvátsku Federáciu Bosny a Hercegoviny a Republiku srbskú. Rozpory medzi jej hlavnými etnickými skupinami - Srbmi, Moslimami (Bosniakmi) a Chorvátmi - Moskva aktívne využíva, a to tichou podporou Dodikovej proseparatistickej politiky.

AP doplnila, že Dodik udelil Putinovi ocenenie pri príležitosti Dňa Republiky srbskej, ktorý však bosniansky ústavný súd označil za nezákonný - okrem iného aj s odôvodnením, že je diskriminačný voči Nesrbom.

Deviateho januára 1992 Srbi v Bosne a Hercegovine vyhlásili vznik svojho separatistického útvaru. Na jeho čele stál Radovan Karadžič.

(tasr)

Minúta  |  

Bolsonarovi prívrženci vtrhli do budovy parlamentu

Priaznivci bývalého brazílskeho prezidenta Jaira Bolsonara v nedeľu vtrhli do budovy Národného kongresu v Brasílii a žiadali zosadenie prezidenta Luiza Inácia Lulu da Silvu, ktorého víťazstvo v prezidentských voľbách neuznávajú.

Správu o tom TASR prebrala z agentúry AFP, ktorá s odvolaním sa na sociálne siete informovala, že dav Bolsonarových prívržencov vtrhol aj do prezidentského paláca a budovy Najvyššieho súdu.

Podľa agentúry Reuters je prezident Lula da Silva momentálne na oficiálnej návšteve v brazílskom štáte Sao Paulo.

Oblasť okolo budovy parlamentu v Brasílii úrady uzavreli. Stovky Bolsonarových stúpencov, ktorí sa odmietajú zmieriť s volebným víťazstvom ľavičiara Lulu, však prenikli cez zátarasy a po rampách vyšli až na strechu modernistickej budovy, vyplýva zo svedectva fotografa agentúry AFP.

Policajti sa neúspešne snažili spomaliť postup demonštrantov obranným paprikovým sprejom i slzotvorným plynom.

Videozábery zverejnené na sociálnych sieťach pripomínajú inváziu stúpencov vtedajšieho prezidenta USA Donalda Trumpa do budovy amerického Kapitolu zo 6. januára 2021, konštatovala AFP.

Bolsonaro, ktorého 30. októbra v druhom kole prezidentských volieb Lula da Silva tesne porazil, koncom roka opustil Brazíliu a odcestoval na Floridu, kde teraz sídli aj jeho spojenec Trump.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.